Aj v Kanade zdravotníctvo bolí

Kanadské zdravotníctvo je (nielen slovenskou) verejnosťou vnímané ako jedno z najlepších na svete. V rebríčkoch kvality sa pohybuje medzi 14. a 34[1]. globálnym miestom. Zároveň ale už nejakú dobu zažíva hlbokú krízu, ktorej riešenie nebude jednoduché. Aj táto kríza je predobrazom výziev, ktoré v nasledujúcich dekádach čakajú zdravotné systémy vyspelých štátov.

Kanadský zdravotný systém je založený na piatich pilieroch – komplexnosti, univerzalite, dostupnosti, jednoduchosti a centrálnej správe. Do terajšej formy bolo kanadské zdravotníctvo vytvarované v roku 1984 zákonom o kanadskom zdravotníctve (Canada Health Act). Medzi jeho medializované výhody oproti Spojeným štátom je najmä jeho univerzálnosť a nízke ceny liekov[2]. Vďaka univerzálnosti je približne 70 % nákladov hradených štátom.

Kanadský systém je od systému ich južného suseda veľmi odlišný, keďže v americkom systéme univerzálnosť nie je, podiel 70 % verejných výdavkov je ale nižší než v krajinách ako Švédsko, Nemecko alebo Francúzsko.[3] Zvyšných 30 % je hradených cez súkromné pripoistenia, ako aj cez špeciálne programy pre zraniteľné skupiny alebo zamestnávateľmi hradené programy, ktoré sú ponúkané ako súčasť benefitov.

Nejakú formu pripoistenia má medzi 65 % až 75 % Kanaďanov[4]. Medzi služby, ktoré sú najčastejšie platené zo súkromných zdrojov sú služby zubára, očného lekára či niektoré typy liekov.

Výdavky na zdravotníctvo boli v roku 2021 na úrovni 308 miliárd kanadských dolárov, resp. 8019 kanadských dolárov per capita[5]. Ide o 12,7% kanadského HDP[6]. Výška príspevku jednotlivca do systému závisí najmä od jeho príjmov, 10 % ľudí z najnižšími príjmami zaplatilo v priemere do systému 471 kanadských dolárov za rok, priemerný príspevok 10 % najbohatších bol 39 731 kanadských dolárov ročne[7]. Kanada je vo výdavkoch na zdravotníctvo v per capita porovnaní na 11. mieste vo svete. Počet lekárov pritom za posledných 40 rokov výraze vzrástol.

Chorobné príznaky

Symptómov krízy v kanadskom zdravotníctve je niekoľko. Najvýraznejším sú čakacie lehoty. Vo viacerých nemocniciach boli zavreté urgentné príjmy (Emergency Rooms), dotklo sa to najmä veľkých miest (Ottawa, Quebec, Montreal, Toronto). Nemocnice uviedli, že ich k tomu viedol nedostatok personálu[8]. Toto ale ešte zhoršilo dlhé čakacie lehoty na urgente. V Quebecu v júli 2022 dosiahlo priemerné čakanie v pohotovostných miestnostiach 20,7 hodiny, do septembra narástlo až na 21,3 hodiny[9]. V Ontáriu bolo len 45% pacientov prijatých na urgente do 8 hodín, čo je stanovená cieľová hodnota čakania[10]. Situácii nepomáha ani množstvo administratívy, s ktorou sa musia nemocnice popasovať a komplikácie, ktorým čelia zdravotnícki pracovníci, keď chcú zmeniť provinciu v ktorej pracujú.[11]

Nedostatok personálu má za následok aj to, že sanitky nereagujú dostatočne rýchlo, vyskytujú sa aj vzácne prípady keď sanitka vôbec nepríde. Počet ICU (intenzívna starostlivosť) postelí je v Kanade oveľa nižší, ako v iných krajinách OECD. Pre porovnanie, Kanada má 12,9 ICU postelí na 100 000 obyvateľov, kým USA má 25,8 a Nemecko až 33[12].

Čaká sa dlho aj na operácie. Pri 5 najbežnejších operáciách je priemerná doba čakania medzi 11 až 30 mesiacmi. Konkrétne, na magnetickú rezonanciu sa čaká v priemere 11 mesiacov, na bypass 14 mesiacov, na náhradu bedrového kĺbu 19 mesiacov, na operáciu sivého zákalu 25 mesiacov a na operáciu kolena 30 mesiacov[13]. Vo všetkých provinciách sa od roku 1993 predĺžil čas, ktorý uplynie od momentu kedy lekár odporučí nejaké vyšetrenie/prehliadku cez návštevu špecialistu až po dané vyšetrenie/prehliadku. V prípade niektorých provincií (Nové Škótsko, Quebec) išlo o viac než 300% nárast.

Priemerný nárast za celú Kanadu je 175%, konkrétne z 9,3 týždňa na 25,6 týždňa.[14] Najdlhšia doba čakania je v Novom Škótsku a to 53,2 týždňa, najkratšia v Ontáriu kde ide o 18,5 týždňa, čo je stále dvojnásobok priemeru z roku 1993. Najdlhšie sa čaká na neurochirurgiu a ortopedickú chrurgiu a to 49,2 resp. 46,1 týždňa a najkratšie na onkologické vyšetrenia, konkrétne 3,7 týžda na radiačnú onkológiu a 4,4 týždňa na medicínsku („medical“) onkológiu.[15]. Rozdiel medzi cieľovou dĺžkou procesu (doba nastavená ako benchmark, teda lehota ktorá by nemala byť prekročená pri operáciách a vyšetreniach) a skutočnou dĺžkou tak rastie.

Ďalším problémom je celkový nedostatok lekárov, resp. nedostatok voľných termínov u lekárov. Jeden „rodinný“ lekár (family doctor – obdoba všeobecného lekára) z Quebecu dokonca napísal otvorený list[16], v ktorom sa ospravedlňuje Quebečanom za to, že nemôže prijímať nových pacientov a za zlyhávajúci zdravotný systém. Rodinného lekára nemá 7,63 milióna Kanaďanov a 33 % Kanaďanov, ktorí majú lekára, zas v prieskume uviedlo, že ich prístup k lekárovi je komplikovaný. To znamená, že vyše polovica Kanaďanov buď „rodinného“ lekára nemá (hoci len menej ako šestina respondentov v ankete, ktorí uviedli že nemajú rodinného lekára, tvrdia že ho nechcú/nepotrebujú), alebo má prístup k lekárovi komplikovaný. Iba 14 percent respondentov uviedlo, že ich prístup k zdravotnej starostlivosti je dobrý.[17]

Komplikácie spôsobuje aj nedostatok iného zdravotného personálu, pričom tento problém je vypuklejší najmä v Ontáriu a Quebecu, kde sa nachádza aj dvojica metropol Quebec a Montreal. Jeden z troch Kanaďanov si nie je schopný dohodnúť schôdzku so svojim  rodinným  lekárom[18]. Priemerný vek týchto lekárov pritom stúpol na 49 rokov[19]. Tento problém sa týka najmä mladých Kanaďanov (28% mužov a 21% žien vo vekovej skupine 18-34 rokov by chcelo navštíviť lekára no nevie ho nájsť)[20]. Absencia rodinného lekára koreluje so zhoršeným zdravím[21].

Podstavu v zdravotníctve čelí Kanada aj napriek tomu, že platy v kanadskom zdravotníctve sú relatívne vysoké. Certifikovaná zdravotná sestra (registered nurse) si za rok zarobí v priemere 79 732 kanadských dolárov. Priemerná mzda rodinného doktora je 281 000 kanadských dolárov, pri lekároch špecialistoch ide až o 360 000 kanadských dolárov. Oproti Spojeným štátom ide vo veľkej časti prípadov o vyššie sumy.[22]

Potreba zmien

Aj na Slovensku máme v zdravotníctve podstav- umocnený najmä tým, že množstvo maturantov po doštudovaní strednej školy na Slovensku odchádza študovať medicínu do zahraničia (podiel študentov ktorí odišli študovať do zahraničia bol v roku 2018 až 19%[23]) ako aj odchodom už doštudovaných medikov. Aj na Slovensku sú problémom dlhé čakacie lehoty na či už na pohotovosti alebo na vyšetrenia či operácie. A aj na Slovensku máme problém s množstvom regulácií a administratívy ktoré mimo iné, komplikujú príchod zdravotníckeho personálu z iných krajín (najmä Ukrajiny).

Problémy kanadského zdravotného systému ukazujú, že nožnice medzi ponukou zdravotných služieb a dopytom po nich sa roztvárajú všade vo svete. Na udržanie dostupnosti zdravotnej služby nebudú stačiť len dodatočné peniaze a čiastkové zmeny. Socializované zdravotníctvo bude musieť prejsť hlbokými zmenami, ktoré zasiahnu jeho vnútorné procesy, motivácie, kompetencie, zapoja kapitál a konkurenciu, či otvoria dvere na rýchlu absorpciu inovácii.

Samuel Jurčišin
Autor je stážista v INESS

[1] https://worldpopulationreview.com/country-rankings/best-healthcare-in-the-world

https://ceoworld.biz/2021/04/27/revealed-countries-with-the-best-health-care-systems-2021/

https://www.statista.com/statistics/1290168/health-index-of-countries-worldwide-by-health-index-score/

[2] https://en.wikipedia.org/wiki/Healthcare_in_Canada

[3] https://thehub.ca/2022-11-18/medicare-meltdown-is-liberalized-care-the-answer-to-canadas-health-care-crisis/

[4] https://en.wikipedia.org/wiki/Healthcare_in_Canada

[5] https://www.cihi.ca/en/national-health-expenditure-trends-2021-snapshot

[6] https://www.cihi.ca/en/national-health-expenditure-trends-2021-snapshot

[7] https://reviewlution.ca/resources/health-canada-statistics/

[8] https://nationalpost.com/news/canada/its-a-crisis-canadian-hospitals-closing-cancelling-surgeries-amid-covid-related-staff-shortages

[9] https://toronto.ctvnews.ca/ontario-er-wait-times-for-hospitals-reach-record-high-in-september-1.6145262

[10] https://healthydebate.ca/2020/09/topic/assessing-wait-times-in-canadian-eds/

[11] https://thehub.ca/2022-11-18/medicare-meltdown-is-liberalized-care-the-answer-to-canadas-health-care-crisis/

[12] https://thehub.ca/2022-06-08/how-can-we-fix-our-broken-health-care/

[13] https://www.theglobeandmail.com/opinion/article-canada-health-care-crisis/

[14] https://www.fraserinstitute.org/sites/default/files/waiting-your-turn-2021.pdf

[15] https://www.fraserinstitute.org/sites/default/files/waiting-your-turn-2021.pdf

[16] https://ottawacitizen.com/opinion/abdulla-an-apology-to-my-ottawa-patients-for-our-broken-health-care-system

[17] https://angusreid.org/canada-health-care-family-doctors-shortage/

[18] https://vancouversun.com/news/local-news/about-half-of-canadians-either-cant-find-a-family-doctor-or-wait-longer-than-a-week-for-an-appointment-poll

[19] https://www.cma.ca/news-releases-and-statements/critical-family-physician-shortage-must-be-addressed-cma

[20] https://www.ctvnews.ca/canada/6m-canadians-don-t-have-a-family-doctor-a-third-of-them-have-been-looking-for-over-a-year-report-1.6059581

[21] https://www.ctvnews.ca/canada/6m-canadians-don-t-have-a-family-doctor-a-third-of-them-have-been-looking-for-over-a-year-report-1.6059581

[22] https://www.dr-bill.ca/blog/practice-management/doctor-salary-us-vs-canada

[23]  https://www.muni.cz/en/research/publications/1322221