Skeptikov sprievodca Fenoménom: Časť druhá – Akronymy, lži, polopravdy, novšie incidenty a ako pristúpiť k Fenoménu
Predstavte si, že na jednom z ostrovov v obrovskej expanzii Tichého oceánu žije kmeň technologicky primitívnych obyvateľov. Ich materiálna vyspelosť je niekde na úrovni doby železnej. Počas celej svojej existencie sa tento kmeň nikdy nesnažil opustiť ostrov, nikdy sa nestretol s inými ľudskými bytosťami a nikdy nevidel technológiu, ktorá presahuje ich vlastnú. Takýto kmeň ani len netuší o tom, že niekde ďaleko za horizontom sa otvára spleť možností vo svete, ktorý je ďaleko väčší ako čokoľvek, čo si dokonca aj tí najmúdrejší starešinovia kmeňa dokážu predstaviť. Možno tušia, že realita, v ktorej žijú je širšia, no nemajú prostriedky na to, aby si túto hypotézu potvrdili.
Jedného dňa pri úsvite slnka sa obyvatelia nášho ostrova prebudia na zvláštny hluk, ktorý nikdy pred tým nepočuli. Keď rozospatí vyjdú von zo svojich príbytkov, odrazu sa im naskytne pohľad na objekt, ktorý nedáva zmysel. Lietať predsa vedia len vtáky. Navyše, tá vec hore odráža slnečné svetlo podobne ako ich čakany, lopaty či sekery. Dokonca má aj krídla, hlavu a chvost. Obyvatelia ostrova v nemom úžase sledujú ako nad ich hlavami letí Boeing 747, ktorý sa vychýlil z kurzu a zaletel nad neznámy ostrov, nad ktorým žiadne lietadlo nikdy neletelo. Odrazu sa z krídla lietadla uvoľní Kruegerova klapka a padne do mora. O niekoľko minút lietadlo zmizne za horizont a klapku vyplaví more na pobrežie ostrova. Miestni to zariadenie nájdu, tí inteligentnejší z nich aj správne usúdia, že predmet je vyrobený z kovu, no to je tak všetko. Je krajne nepravdepodobné, že sa dovtípia, že materiál je vyrobený napr. zo zliatiny hliníka. Nepoznajú funkciu zariadenia, jeho skladbu, ani spôsob výroby.
Naša hypotetická ilustrácia je možno málo pravdepodobná, no rozhodne možná. Ak máte pocit, že ľudstvu ako takému sa nič podobné nemôže stať, zdá sa, že ste na omyle. Ako civilizácia sme síce pomerne vyspelí, no s vyspelosťou ide ruka v ruke aj arogancia. My predsa o našej realite vieme dosť na to, aby sme vedeli čo je možné a čo zas nie. Často nám to hovoria prírodné vedy. Tie isté vedy, v ktorých je zakódovaná averzia k anomáliám, a to napriek tomu, že anomálie sú presne to, čo ich posúva za horizont a rozširuje ich hranice. Jedine takto sa dá dospieť k poznaniu. Samozrejme, nehovorím o vedcoch ako takých a určite nechcem paušalizovať, no vnútorné mechanizmy vedy sú nastavené natoľko rigidne, že jej niekedy skôr škodia ako pomáhajú.
…
Vráťme sa ale späť na náš vlastný malý ostrov a ponorme sa späť do príbehu, z ktorého anomálie priam sršia. Dnes je presne 5 rokov odkedy bol zverejnený článok v The New York Times, ktorý som spomínal v predchádzajúcom príspevku. Celý článok je bez poplatku zverejnený napr. aj na Pittsburgh Post-Gazette. Informačne je pomerne hutný a, ako vyšlo na povrch neskôr, v mnohých častiach aj hlboko zavádza. Tento článok totiž vykresľuje oddelenie v rámci amerického Pentagónu, ktoré malo v popise práce skúmať hlásenia neidentifikovaných lietajúcich objektov od príslušníkov americkej armády, letectva a námorníctva. Toto oddelenie malo mať názov AATIP (Advanced Aerospace Threat Identification Program – Program identifikácie pokročilých vzdušných hrozieb) a jeho šéfom mal byť Luis Elizondo, bývalý príslušník americkej kontrarozviedky. Problém je v tom, že AATIP nikdy neexistoval. Podľa všetkého bol tento článok publikovaný s jediným cieľom, a to prinútiť svetovú verejnosť, no najmä americký Kongres, aby sa téme Fenoménu konečne začala venovať patričná pozornosť. Ako si podrobnejšie rozoberieme v tretej časti tohto blogu, ktorá sa bude týkať verejných vypočúvaní na tému Fenoménu v americkom Kongrese, to sa aj podarilo, no za cenu hrubého zavádzania verejnosti. Tieto fakty sú totiž v rámci kredibility tohto článku samé o sebe absolútne diskvalifikačné, nebyť zistení, ktoré postupne vyplávali na povrch s pribúdajúcimi rokmi.
Ako sa zistilo neskôr, okrem iného aj prostredníctvom knihy pôvodného riaditeľa skutočného programu Jamesa Lecatského a kol., Skinwalkers at the Pentagon (2021), americké Ministerstvo obrany v roku 2008 alokovalo 22 miliónov dolárov programu nazvanému AAWSAP (Advance Aerospace Weapon System Applications Program – Program aplikácií pokročilých vzdušných zbraňových systémov). Tento program bol kontrahovaný dcérskej spoločnosti vlastnenej spoločnosťou Bigelow Aerospace a miliardárom Robertom Bigelowom, zvanej BAASS (Bigelow Aerospace Advanced Space Studies) a oficiálne mal za úlohu skúmať a vyhodnocovať možnosti použitia pokročilých vzdušných zbraňových systémov, ako aj vyhotoviť vedecké štúdie v intenciách týchto systémov v nasledujúcich oblastiach: „1. vztlak, 2. pohon, 3. ovládanie, 4. tvorba energie, 5. priestorová/časová translácia [vo fyzike ide o pohyb bez deformácie a rotácie], 6. materiály, 7. konfigurácie, štruktúra, 8. redukcia signálu (optického, infračerveného, rádiofrekvenčného, akustického), 9. prepojenie [stroja] s človekom, 10. vplyv na ľudské telo, 11. výzbroj, 12. iné periférne oblasti spojené s bodmi 1-11.“ Síce sa to v zmluve medzi Ministerstvom obrany a BAASS neuvádza, časť z toho, čo stálo za výskumom v rámci týchto dvanástich bodov bol práve Fenomén vo forme neidentifikovaných lietajúcich objektov. To potvrdil samotný Robert Bigelow, James Lecatski, dokonca aj demokratický a veľmi vážený senátor Harry Reid, ako aj niekoľko ďalších ľudí, ktorí mali o tomto programe vedomosť a o ktorých si určite povieme niekedy inokedy.
Skutočnosti, že zmluva neobsahovala špecifické referencie skúmania Fenoménu sa nemožno čudovať, pretože úroveň stigmy a skepsy, ktoré sú s ním spájané hraničia s patológiou a vypovedajú mnoho o našej percepcii konsenzuálnej reality, ktorú zdieľame. Táto tematika sa v priebehu posledných desaťročí stala natoľko toxickou, že v oficiálnom vládnom, vojenskom, vedeckom, aj všeobecnom spoločenskom prostredí bola téma Fenoménu absolútne tabu.
Čo teda AAWSAP skutočne robil? Ako je možné dozvedieť sa z knihy Skinwalkers at the Pentagon, hlavnou náplňou práce vedeckých tímov boli dve roviny: 1. vyšetrovanie incidentov spojených s Fenoménom, najmä v kontinentálnych Spojených štátoch a 2. skúmanie a experimentácia na ranči vlastnenom Bigelowom v severovýchodnej časti Utahu (tento ranč bude predmetom samostatného príspevku, pretože o možnej povahe Fenoménu vypovedá mnoho). Financovanie programu vládou bolo ukončené v roku 2012, no program podľa všetkého pokračoval v inom zložení, kedy bol Luis Elizondo (pravdepodobne) jeho riaditeľom, no ostala z neho už len kostra, keďže program pozostával len z pár jednotlivcov, ktorí Fenomén skúmali vo svojom voľnom čase. Ak Vás to zaujíma hlbšie, vrelo odporúčam pozrieť si rozbor New York Post na báze zistení Johna Greenewalda, ktorý zverejňuje vládne dokumenty na základe amerického Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (FOIA).
Dodnes sa spoľahlivo nevie, či je tento program v Pentagóne ešte aktívny alebo zanikol, prípadne či sú podobné programy skryté niekde v hĺbke iných vládnych inštitúcií, ako napr. Ministerstvo energetiky, CIA, NORAD, NASA, a pod. Potenciálnych kandidátov pre existenciu takéhoto programu je mnoho, no nemá žiaden význam sa tým zaoberať jednoducho preto, lebo na to neexistujú vierohodné a nesporné dôkazy.
Je mimoriadne náročné vyznať sa v spleti vládnych programov, zavádzajúcich vyjadrení a klamlivých článkov hoci aj prominentných médií, ktorých zlatým štandardom by malo byť objektívne posúdenie skutočnosti, no osobne viem pochopiť pohnútky, ktoré viedli zopár frustrovaných zasvätených vládnych zamestnancov a novinárov k niečomu takému, pretože americká vláda a Kongres sú monolity, ktoré sa nie sú schopné rozhýbať na základe len tak hocičoho. Tým, že tento článok poskytol kredibilné svedectvá pilotov amerického námorníctva a ďalšie objektívne údaje s nimi spojené, prispel obrovským dielom ku destigmatizovaniu témy Fenoménu v širšej svetovej verejnosti, ako aj v americkom Kongrese, pretože ľudia, ktorí sú pri moci, sa tým začínajú zaoberať čoraz viac, a tam, kde sú peniaze, sú aj potrebné dáta.
…
Okrem veľa vypovedajúceho stretu pilotov z útočnej skupiny USS Nimitz, sa článok The New York Times zaoberal aj ďalším pozoruhodným incidentom na opačnej strane kontinentálnych Spojených štátov. V roku 2015 bolo natočené ďalšie video, ktoré v roku 2017, spolu s videom z Nimitzu, uniklo na verejnosť. Video, ktoré dostalo názov „Gimbal“, bolo natočené príslušníkmi ďalšej nukleárnej lietadlovej lode USS Theodore Roosevelt počas cvičenia pri pobreží Floridy. Cvičenie prebiehalo od leta 2014 do marca 2015 a ukazuje objekt, ktorý sa pri silnom západnom vetre (cca 220 km/h) pomaly vznáša nad oblakmi, jemne mení letovú výšku aj letový smer, no zaujímavejšie je pomerne prudké otáčanie sa objektu, ktoré ohúri aj skúsených pilotov. Nadôvažok, piloti pri zaznamenanej konverzácii hovoria o tom, že objektov je tam viac, no, žiaľ, nie sú na zverejnenom zábere.
Pri pozeraní videa stojí za zmienku upozorniť aj na „žiaru,“ ktorá objekt obklopuje. Skeptici často tvrdia, že táto žiara je artefaktom ATFLIR kamery, ktorá objekt zaznamenala, no nebol by som si tým taký istý, keďže spoločnosť Raytheon, samotný výrobca kamery naznačuje niečo iné. Mnohí „búrači“ mýtov zároveň tvrdia, že objekt zaznamenaný na ATFLIR je jednoducho záznam iného stíhacieho lietadla, ktorého motory boli nasmerované priamo na snímajúcu kameru. S touto hypotézou je ale množstvo faktických problémov, ako je možné dozvedieť sa z trochu technicky náročnejšieho videa, ktoré ale veľmi pekne porovnáva záznamy stíhacích lietadiel so záznamom objektu. Vynášať kategorické súdy nebudem, a teda to nechávam na čitateľa, ale je potrebné mať na pamäti, že zo všetkých ľudí, ktorí sa snažia tento záznam vyvrátiť na tom mieste a v tom čase nikto z nich nebol. Americkí stíhací piloti sú mimoriadne skúsení pozorovatelia a s danými systémami pracujú dennodenne.
Počas tohto cvičenia sa diali ďalšie skutočne neuveriteľné veci. Ako tvrdí bývalý pilot Ryan Graves (pre podstatne podrobnejší rozbor incidentov si vrelo odporúčam vypočuť podcast Lexa Fridmana), piloti amerického námorníctva videli, či už na radaroch alebo na vlastné oči, množstvo neidentifikovaných lietajúcich objektov rozličných tvarov počas cvičení takmer každý jeden deň po dobu takmer dvoch rokov. Podľa Gravesa, ktorý je mimochodom veľmi skúsený pilot, inštruktor a vyštudovaný mechanický inžinier, boli objekty vo vzduchu „počas celého dňa,“ a ako vysvetlil, „udržať lietadlo vo vzduchu si vyžaduje obrovské množstvo energie. Pri rýchlostiach, ktoré sme zaznamenali je 12 hodín vo vzduchu o 11 hodín dlhšie, ako by sme čakali.“ To však nie je všetko, Graves sa zmienil o niekoľkých incidentoch, ktoré priamo ohrozili pilotov stíhacích lietadiel tým, že preleteli mimoriadne blízko. Navyše, Graves a iní piloti popísali jeden z objektov ako čiernu alebo tmavošedú kocku vo vnútri priehľadnej gule, pričom sa rohy kocky dotýkali povrchu gule. Tu je potrebné poznamenať, že je skutočne náročné predstaviť si menej aerodynamický objekt, ako tento. Pre lepšiu ilustráciu niečoho podobného s tým, čo videli piloti pri pobreží Floridy, si pozrite ďalšie video objektu, ktorý bol zaznamenaný komerčným pilotom v roku 2020 nad juhoamerickou Kolumbiou.
…
Pridám tu ešte tri incidenty, z ktorých sa všetky udiali v tom istom roku. V roku 2019 bola bojová loď USS Omaha na cvičení pri pobreží San Diega, kde radar lode v priebehu niekoľkých hodín zaznamenal naraz až 14 objektov, ktoré sa pohybovali okolo lode. Zároveň pomocou kamery ATFLIR zachytili aj jeden z týchto objektov ako sa vznáša nad morom, až sa následne jednoducho bez akýchkoľvek problémov ponoril a zmizol. V tom istom roku sa opäť pri pobreží San Diega plavil americký torpédoborec USS Russell. Posádka lode pomocou kamery s nočným videním zaznamenala niekoľko pyramidálnych neznámych objektov letiacich nad nimi. A, nakoniec, v štáte Virgínia, dôstojník zbraňových systémov na stíhacom lietadle FA-18 v rozpätí 20-tich minút zachytil na fotografiách tri rozličné objekty, ktoré sú skutočne bizarné.
…
Na záver by som vám rád predstavil ešte jedno video a jeho hĺbkovú analýzu. Ide o záznam zhotovený v roku 2013 príslušníkom amerického Úradu pre vnútornú bezpečnosť a pochádza zo severovýchodnej časti Puerto Rica, ktoré má voči Spojeným štátom teritoriálny status. Objekt zachytený na zázname prechádza nízko nad rezidenčnou oblasťou a komerčným letiskom v Auguadilli. Video je trochu dlhšie, ale stojí za to si ho pozrieť až dokonca, pretože ku koncu videa sa stane niečo nečakané, a to hneď dva krát. Zo všetkého, čo ste do teraz v rámci tohto blogu mali možnosť vidieť a čítať, je pre mňa osobne práve toto niečo, čo vo mne z nejakého dôvodu vyvoláva hlboký pocit úzkosti, pretože je to absolútne neuveriteľné. Z videa, ako aj celého incidentu bolo urobených niekoľko analýz, z ktorých tá najkomplexnejšia bola zverejnená organizáciou zvanou Scientific Coalition for UAP Studies, ktorá vznikla pomerne nedávno. Táto správa je veľmi dlhá, a teda ju pre pohodlie čitateľa zosumarizujem do niekoľkých bodov.
Autori tejto štúdie si skutočne urobili svoju domácu úlohu, keďže sa im podarilo zistiť totožnosť svedka incidentu, ktorý video zhotovil, zároveň si incident potvrdili u ďalších nezávislých svedkov, ktorí boli v tom čase na mieste, zistili o aké lietadlo išlo, komu patrilo a aké zariadenie na natočenie videa použilo. Zároveň validitu videa potvrdili na základe informácií sprostredkovanými americkým letectvom, keďže radarové záznamy lietadla, ktoré objekt nafilmovalo sú konzistentné s pozíciou lietadla a časovým záznamom predmetného videa.
Závery štúdie sú nasledovné:
- Na základe podrobnej analýzy jednotlivých snímok videa autori konštatujú, že ide o objekt, ktorý nevykazuje známky žiadneho prírodného úkazu alebo človekom vytvoreného predmetu.
- Veľkosť objektu bola od 0,9 m – 1,5 m.
- Rýchlosť objektu variovala medzi 64 km/h a 193 km/h.
- Rýchlosť objektu pri ponorení do mora sa prakticky nezmenila a bola na úrovni približne 153 km/h.
- Objekt nemá žiadne povrchové výstupky, ani badateľný spôsob pohonu, okrem toho, že je celý horúci.
- Krátko pred vstupom objektu do mora sa zvýši jeho teplota.
- Objekt sa po vstupe do mora rozdelí na dva identické objekty.
Ešte zopár vecí stojí za zmienku. Ak ste to nezbadali pri pozretí videa, pustite si ho ešte raz a všimnite si žiaru obkolesujúcu objekt hneď na začiatku záznamu. Je to už druhá inštancia prinajmenšom veľmi podobného fenoménu, aký je možné vidieť vo videu „Gimble“ z roku 2015. Možno je to zanedbateľný postreh, no zároveň to môže byť ďalší klinec do rakvy skeptikov, ktorí tvrdia, že na videu „Gimble“ je žiara artefaktom ATFLIR, keďze toto video bolo zhotovené úplne inou infračervenou kamerou. Toto „silové pole“ obkolesujúce objekt vo videu z Aguadilly môže byť potenciálnym dôvodom pre to, že objekt a jeho rýchlosť neboli ovplyvnené silným trením vody pri ponore. Zároveň je viac než pozoruhodné, že pri vnorení do mora a následnom vynorení z neho sa teplota objektu nemení a je stále horúci, čo sa prieči nielen logike, ale aj samotnej fyzike, nehovoriac o tom, že sa objekt pod vodou rozdelí na dva identické objekty.
…
Viem, že som pred Vás dnes hodil veľké sústo, ktoré sa bude tráviť trochu dlhšie a chcem sa Vám poďakovať, že ste dnes došli až sem. Rovnako ako Vy, ani ja stále neviem, čo si mám o charaktere týchto objektov myslieť, no zároveň si uvedomujem, že popieranie ich fakticity je veľmi ťažko obhájiteľné, nech už ide o čokoľvek. Pred tým, než však dnešný príspevok ukončím, mi dovoľte niekoľko osobných poznámok na záver.
Počas niekoľkých posledných mesiacov intenzívneho skúmania mnohých aspektov problematiky Fenoménu som si uvedomil jedno, a to že pri premýšľaní o ňom je nevyhnutné izolovať ho od politiky, tajností, konšpirácií, uzatvárania mysle, či nám vlastných a zdanlivo nezastaviteľných emócií, a pri premýšľaní o ňom si osvojiť veľmi striktný vedecký prístup. Verte mi, je to skutočne náročné a ide o dlhodobý proces. Prosím Vás teda, milí čitateľ o to, aby ste nevynášali predbežné a emocionálne súdy nad tým, čo si tu prečítate, ale aby sa z Vás stal len nezávislý pozorovateľ; taký, ktorý bude venovať všetkým aspektom Fenoménu popísaným v tejto sérii blogov rovnakú pozornosť a ktorý bude tieto aspekty, akokoľvek absurdné sa budú javiť, považovať len za dáta. Dáta, ktoré vypovedajú niečo nielen o aspektoch Fenoménu, no aj o tom, aký má Fenomén vplyv na nás samotných a konzekventne aj na spoločnosť, v ktorej žijeme. Hŕstka prominentných vedcov si už tento postoj osvojila a napriek niekedy až neuveriteľnému tlaku od ich kolegov, sa predsa len rozhodla vyplávať za horizont a zistiť, či je náš dobre preskúmaný ostrov skutočne všetkým, čo existuje. Zatiaľ sa zdá, že to tak ani zďaleka nie je.
Zároveň Vám chcem popriať príjemné prežitie Vianočných sviatkov a všetko dobré do nového roka. Ďalej pokračujeme v januári.
Keďže by ma veľmi zaujímalo či majú aj ľudia na Slovensku skúsenosti s podobnými fenoménmi, neváhajte ma kontaktovať na e-mailovej adrese: [email protected]. Máte moje slovo, že príbehy, prípadne osobné informácie, ktoré sa mi rozhodnete sprostredkovať sa nikdy bez Vášho výslovného súhlasu nedostanú na svetlo sveta. Vopred Vám veľmi pekne ďakujem a veľmi si to vážim.
