Denník N

Kurzarbeit už podporil 81 tisíc pracovných miest na Slovensku

Kurzarbeit alebo podpora v čase skrátenej práce je pomoc pre zamestnávateľov, ktorí sa ocitli v zlej ekonomickej situácii, ktorej nemohli predísť, ani ju predvídať. Takéto firmy majú cez podporu v čase skrátenej práce možnosť čerpať finančnú pomoc na dočasné vykrytie časti svojich mzdových nákladov, čím štát znižuje riziko zániku pracovných miest. V zmysle zákona má ústredie práce k dispozícii na podporu zamestnávateľov cez Kurzarbeit celkovo 20 miliónov eur na rok 2023. Počas rozpočtového provizória hrozí, že nebude možné navýšiť túto sumu bez ohľadu na relevantnosť a počet žiadostí o podporu od zamestnávateľov.

Kurzarbeit má vo viacerých európskych krajinách dlhú tradíciu a je dôležitou súčasťou ich stratégie udržiavania zamestnanosti. Tento nástroj zohrával dôležitú úlohu pri udržaní pracovných miest už počas hospodárskej a finančnej krízy v rokoch 2008/2009, keď napríklad v Nemecku prispel k udržaniu miery nezamestnanosti na takmer nezmenenej úrovni aj napriek prebiehajúcej recesii.[1] Ako dočasné opatrenie sa následne v rôznych podobách využíval vo väčšine európskych krajín počas ekonomickej krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Skúsenosti krajín s dlhoročnou tradíciou kurzarbeitu však ukázali, že svoje opodstatnenie má nielen v krízovom období, ale napríklad aj v rámci pomoci individuálnym podnikom či sektorom ovplyvneným okolnosťami vyššej moci.

Slovensko zaviedlo v marci 2022 po vzore týchto krajín trvalý systém podpory v čase skrátenej práce, ktorým nahradilo dočasné opatrenia Prvej pomoci zamerané na udržanie pracovných miest počas pandémie COVID-19. O podporu v čase skrátenej práce tak môže od marca 2022 požiadať každý zamestnávateľ, ktorý nemôže dočasne prideľovať najmenej jednej tretine svojich zamestnancov prácu v plnom rozsahu v dôsledku nepriaznivej situácie, ktorej nemohol predísť a ktorú nemohol ani predpokladať.[2] Ide najmä o situácie, ktoré vyhlasuje prezident alebo vláda Slovenskej republiky (napr. mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť), alebo okolnosti vyššej moci, ktoré posudzuje  komisia zložená zo zástupcov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva financií a ministerstva hospodárstva (napr. živelné pohromy). Každá žiadosť sa posudzuje individuálne. Zamestnávateľ je povinný predložiť k žiadosti dôkazy o tom,  ako vonkajší faktor negatívne ovplyvnil prideľovanie práce zo strany zamestnávateľa. Namiesto prepúšťania sa dotknutý zamestnávateľ môže so svojimi zamestnancami dohodnúť na skrátení pracovného času, za ktorý zamestnancovi patrí náhrada mzdy najmenej vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, pričom 60 % priemerného zárobku poskytne zamestnávateľovi štát.

Podpora v čase skrátenej práce je financovaná zo sociálneho poistenia a je poskytovaná úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (v prípade mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej okolnosti) alebo Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (v prípade okolností vyššej moci). Maximálna doba podpory predstavuje šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov, pričom podporený zamestnávateľ je povinný zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení podporného obdobia.

Od marcového spustenia kurzarbeitu do 9. decembra 2022 vyplatili úrady práce a ústredie práce podporu vo výške 20 250 680 eur, ktorou bolo podporených 81 tisíc mesačných pracovných miest.[3] Celková žiadaná suma k rovnakému dátumu presahovala 24 miliónov eur, vrátane žiadostí, ktoré sa neskôr stiahli, a žiadostí, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté. Podpora v čase skrátenej práce bola doteraz poskytnutá 120 jedinečným zamestnávateľom s priemernou dĺžkou podporovaného obdobia približne 2,3 mesiacov.[4] Podporu čerpali zamestnávatelia na 81 001 mesačných pracovných miest. Najviac zamestnancov bolo podporených v úvodných štyroch mesiacoch od spustenia opatrenia (v čase doznievajúcej pandémie), predovšetkým v apríli (29 139). Od júla počet podporených zamestnancov výrazne poklesol. Údaje o čerpaní podpory sa môžu ešte upresniť po spracovaní ďalších podkladov. Prezentované údaje sú aktuálne k 9. decembru 2022, a preto sa môžu mierne líšiť od iných oficiálnych prameňov.

Najčastejšími vonkajšími faktormi, ktoré zapríčinili obmedzenie činnosti zamestnávateľa boli najmä nedostatok polovodičových výrobkov a ozbrojený konflikt na Ukrajine, ktorý narušil dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi obchodnými partnermi. Medzi žiadateľmi boli aj spoločnosti, ktoré sú obmedzené ekonomickými sankciami voči Rusku.

V priemere bolo každé mesačné pracovné miesto podporené sumou 250 eur, medzi jednotlivými mesiacmi možno pozorovať výrazné rozdiely. Kým v úvodnom mesiaci poskytovania podpory v čase skrátenej práce sa priemerná suma podpory približovala k 290 eurám, v júli dosiahla 121 eur.

Z regionálneho hľadiska boli podporené podniky so sídlom v 39 rôznych okresoch a vo všetkých samosprávnych krajoch. Vzhľadom na vyššiu koncentráciu zamestnávateľov sídliacich v Bratislavskom kraji nie je prekvapením, že práve tento kraj dominuje v počte žiadateľov, podporených pracovných miest aj v uhradenej sume podpory. Z hľadiska uhradenej sumy aj počtu podporených zamestnancov je na druhom mieste  Nitriansky kraj, ktorý s odstupom nasledujú Prešovský a Košický kraj.

V Bratislavskom kraji evidujeme aj najvyššiu priemernú sumu na jedno podporené pracovné miesto. V porovnaní s Nitrianskym krajom bola priemerná podpora na zamestnanca v Bratislavskom kraji vyššia o 71 %. Časť tohto rozdielu pravdepodobne súvisí s vyššou intenzitou využívania podpory v čase skrátenej práce medzi zamestnávateľmi sídliacimi v Bratislavskom kraji. Nemenej významným faktorom však je to, že výška podpory závisí od priemerného zárobku podporeného zamestnanca a priemerná mzda zamestnancov v Bratislavskom kraji je takmer o 40 % vyššia v porovnaní s Nitrianskym krajom.[5]

Z odvetvového pohľadu smerovala dominantná časť podpory (viac ako 17 miliónov eur) do priemyselnej výroby, kde pôsobí aj najväčšia časť slovenskej pracovnej sily. Sumou vyššou ako 1 milión eur bolo podporené aj odvetvie dopravy a skladovania. Viac ako tisíc pracovných miest bolo okrem uvedených odvetví podporených aj v administratívnych a podporných službách (napr. činnosti cestovných agentúr, prenájom motorových vozidiel, športových potrieb a iné), ako aj v oblasti odborných, vedeckých a technických činností (napr. právne, účtovnícke, prípadne audítorské služby). Najvyššiu priemernú mesačnú sumu podpory, takmer 390 eur, poberali firmy na zamestnancov pracujúcich v odvetví veľkoobchodu a maloobchodu.

Základné demografické charakteristiky podporených zamestnancov sú podobné demografickej charakteristike všetkých pracujúcich na Slovensku.[6] Toto platí najmä pri rozdelení podpory podľa veku dotknutých zamestnancov. Podobne ako pri celkovej slovenskej pracovnej sile, aj medzi podporenými zamestnancami tvorí kohorta 30- až 54-ročných mierne viac ako dve tretiny a zvyšná necelá tretina je v približne rovnakom zastúpení tvorená mladými zamestnancami do 29 rokov a zamestnancami v preddôchodkovom veku 55 rokov a viac.[7] Priemerný vek podporených zamestnancov bol 42 rokov. Rozdelenie podpory podľa pohlavia zamestnanca sa s celkovým rozdelením pracovnej sily zhoduje menej. Medzi všetkými pracujúcimi je podiel mužov len mierne nad polovicou (53 %), zatiaľ čo na jednu podporenú zamestnankyňu v čase skrátenej práce evidujeme viac ako 2,5 podporeného muža. Tento rozdiel súvisí s výraznou koncentráciou využívania kurzarbeitu v priemysle.

Bilancovanie fungovania „trvalého“ kurzarbeitu počas roku 2022 ukazuje, že podpora v čase skrátenej práce má svoje opodstatnenie aj na Slovensku. Turbulentný vývoj cien základných surovín a energií, nestabilita dodávateľských reťazcov v súvislosti s prijatými opatreniami na spomalenie šírenia vírusu Covid-19 v niektorých častiach sveta a prebiehajúca vojenská agresia na východnej hranici sú všetko externé faktory, ktoré nedokážeme predvídať. Práve v súčasnom období sa ukazuje dôležitosť existencie adresného nástroja na zmiernenie dopadov podobných udalostí na trh práce. Kurzarbeit vnáša do trhu práce určitú mieru stability a pre zamestnávateľov vyššiu predvídateľnosť v podnikaní, čím prispieva aj k vyššej konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Udalosti, ktorým v súčasnosti čelíme, podčiarkujú, že podpora na udržanie zamestnanosti vo forme trvalého kurzarbeitu bola na Slovensku zavedená vo vhodnom čase. V zmysle aktuálneho legislatívneho rámca je na trvalý kurzarbeit na rok 2023 vyčlenených v rozpočte ústredia práce 20 miliónov eur. Rozpočtové provizórium by vážne ohrozilo možnosť navýšenia tejto sumy, a to bez ohľadu na množstvo a opodstatnenosť žiadostí o podporu.

Všetky praktické informácie o podpore v čase skrátenej práce sú k dispozícii na webstránke www.skratenapraca.gov.sk.

[1] Deutscher Bundestag, Wissenschaftliche Dienste (2019): Kurzarbeitergeld – Formen und Finanzierung. Sachstand WD 6 – 3000 – 117/19. https://www.bundestag.de/resource/blob/668562/7df03e9c5cb487b2618a3758d80d06a4/WD-6-117-19-pdf-data.pdf;

Hijzen, A. & Venn, D. (2011): The Role of Short-Time Work Schemes during the 2008-09 Recession. OECD Social, Employment and Migration Working Papers, No. 115, OECD Publishing. doi: 10.1787/5kgkd0bbwvxp-en

[2] Zákon o podpore v čase skrátenej práce nadobudol účinnosť 1. marca 2022, pričom prvé žiadosti o podporu začali úrady prijímať v apríli (za predchádzajúci mesiac).

[3] Podpora v čase skrátenej práce sa žiada spätne za ukončený mesiac najneskôr do 10. dňa druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý žiada podpora. Z tohto dôvodu prezentované údaje nezachytávajú podporu za neskoršie mesiace ako október 2022.

[4] Podpora sa poskytla celkovo na 272 „mesačných“ zamestnávateľov, pričom niektorí zamestnávatelia čerpali podporu iba v jednom mesiaci, zatiaľ čo iní získali podporu mzdových nákladov vo viacerých mesiacoch roka 2022.

[5] Priemerná hrubá mesačná mzda za 3. štvrťrok 2022 podľa Štatistického úradu SR dosiahla v Bratislavskom kraji 1 548 eur a v Nitrianskom kraji 1 115 eur (časový rad np3112qr).

[6] Údaje o konkrétnych podporených zamestnancoch sú do informačného systému nahrávané postupne. Prezentované demografické charakteristiky podporených zamestnancov sú spracované na základe údajov o 73 752 zamestnancoch, ktoré sú ku dňu spracovania už evidované v informačnom systéme.

[7] Vekovú štruktúru celkovej pracovnej sily aj zastúpenie žien a mužov berieme z Eurostatu, časový rad lfsi_emp_a.

Teraz najčítanejšie

Inštitút sociálnej politiky

Sme Inštitút sociálnej politiky, hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Venujeme sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby sme vláde aj všetkým z vás prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.

Sledujte nás na našom webe a na Facebooku!