Aj malá kvapka môže sfarbiť oceán
Nasledujúce mesiace nás čaká plný internet politiky a volieb. Bude toho veľa, bude nám z toho nevoľno, budeme čakať na pokoj v marci. Nikdy som nebol hyperaktívny blogger, písal som, keď bolo o čom, bol som ticho, keď nebolo o čom. Aj polroka. Dnes však chcem vysvetliť, prečo som sa rozhodol kandidovať ako číslo 33 do NR SR.
V posledných rokoch som sa zameral na prácu v Bratislave a veľkej politike som sa venoval veľmi okrajovo. Prešiel som kus cesty spoločne s mnohými podnetnými ľuďmi. Od kauzy hausbótov v Jarovskom ramene na Dunaji, nekončiaceho zápasu o záchranu Železnej studienky a Vydrice, zápasu o zachovanie vinohradov v Rači, cez snahu o umravnenie developerov až po víziu miest pre ľudí.
Mnoho som sa počas týchto rokov naučil, spoznal skvelých ľudí a podarilo sa nám spoločne posunúť veľké veci. A dlhoročne som získaval spätnú väzbu priamo od obyvateľov mestských častí Bratislavy. O ich radostiach a starostiach, nádejach a sklamaniach. O práce v teréne, o opravách chodníkov, sadení stromov či brečtanov, o čarovaní s malým množstvom peňazí a veľkým množstvom problémov. Popritom sme sa spoločne snažili posúvať Bratislavu do 21. storočia. A naprieč Slovenskom sme riešili témy životného prostredia, samospráv či cyklodopravy. Vždy to bolo o tíme ľudí, pretože sám človek neurobí toho veľa. Boli aj hádky a škriepky, ale vždy sme našli nakoniec spoločnú reč. Či už išlo o zachovanie lesoparku pre ľudí a nie pre developerov, o presviedčaní o udržateľnom rozvoji.
V poslednom období som však začal výrazne vnímať, že ďalšie štyri roky vlády Roberta Fica by znamenali prechod k ľudácko-policajnému štátu, kedy v záujme domnelej bezpečnosti hrozí pošliapavanie ľudských práv. Nemohol som viac čakať. V tej dobe ma oslovili ľudia, ktorých poznám a dôverujem im, s ponukou kandidovať do NR SR. Pre rozhodnutie som potreboval vedieť aspoň prvých päť ľudí na kandidátke. Mená Remišová, Suchánek, Dubačová, Krajčí, Žarnay ma presvedčili. Ich životným príbehom a ľudskosťou, ich nezlomnosťou a cestou často proti prúdu. Oproti ich práci som neurobil dokopy skoro nič podstatné. Preto mi bolo cťou prijať symbolické 33. miesto na kandidátke a aspoň malou kvapkou prispieť k zmene. A pomôcť, aby títo ľudia mohli meniť Slovensko. Lebo veľké veci majú malé začiatky. A napriek znechuteniu z politiky nie je dobrým riešením sedieť doma.
Druhou veľkou motiváciou je moja snaha dostať tému ochrany životného prostredia a teda prostredia všetkých nás do popredia. Kvalita nášho života a posun Slovenska do 21. storočia je kľúčovou výzvou pre nás. Viem, možno to vyzerá ako nepodstatná vec v porovnaní s korupciou, tunelovaním, upadajúcim školstvom či zdravotníctvom. Kvalita nášho života je však priamoúmerná kvalite nášho životného priestoru. Bežné drobnosti života ako nových chodník, škôlka, ihrisko sú v našom vlastnom vesmíre podstatné. Nie filozofické traktáty o nesmrteľnosti chrústa. Náš život v našej obci a našej krajine. Budem sa snažiť moje znalosti využiť v prospech zlepšenia zákonov v oblasti životného prostredia – konkrétne návrhy predstavím čoskoro.
Ďakujem Vám za podporu.
Michal Drotován
kandidát číslo 33
