Denník N

ERC granty a Slovensko: Desať stratených rokov

Ilustračný obrázok. Zdroj: canva.com, s úpravami
Ilustračný obrázok. Zdroj: canva.com, s úpravami

Nedávno sa vedkyni Elżbiete Drążkiewicz podarilo prelomiť 10 rokov neúspešných pokusov získať prestížny európsky vedecký grant ERC na Slovensko. Svitá teda Slovensku na lepšie časy? Miloslav Bahna (Sociologický ústav SAV) predstavuje niekoľko poučení, ktoré nám môžu pomôcť vyhnúť sa ďalším desiatim neúrodným rokom. Sám má skúsenosť s podávaním ERC StG, mal možnosť analyzovať takmer všetky hodnotenia podaných grantových žiadostí v schémach ERC StG, CoG a AdG v období 2015 – 2020 a bol pri tom, keď sa kolegyni Elżbiete Drążkiewicz podarilo s jej ERC StG projektom uspieť.

O dlhodobo extrémne nízkej úspešnosti grantových žiadostí podávaných vedcami na Slovensku v súťaži o najprestížnejšie európske vedecké granty (ERC) vieme asi všetci, ktorí sa téme aspoň okrajovo venujeme. Keďže ma táto téma zaujíma už dlhšie, vedel som dokonca aj to, že nielenže slovenské ERC projekty nebývajú úspešné, tieto projekty bývajú aj častejšie ako granty z iných krajín hodnotené najnižšou známkou „C“. Znamená to, že naše granty prakticky nikdy nepostúpia do druhého kola hodnotenia, ktorého súčasťou je interview a posudky od externých hodnotiteľov, ktorí sa špecializujú na tému projektu.

Takmer všetky projekty zo Slovenska tak končia v prvom kole, v ktorom členovia ERC panelov čítajú len päť-stranové zhrnutie projektu a životopis predkladateľa projektu. To, že je z hľadiska úspešnosti postupu do druhého kola hodnotenia Slovensko najhoršie v EÚ viem však len od júna 2022 vďaka prezentácii na stretnutí akadémii vied V4 venovanom (ne)úspešnosti nášho regiónu v ERC. Z grafu (Obrázok 1) je zrejmé, že naša „úspešnosť“ v postupe do druhého kola hodnotenia – interview – bola v období 2014 – 2020 pri ERC Starting Grantoch rovná 0. To je o niekoľko percentuálnych bodov menej ako v prípade Bulharska, ktoré bolo v tomto ohľade druhou najneúspešnejšou krajinou. Naša úspešnosť teda nie je horšia len v porovnaní so susedmi z V4, ona je horšia aj v porovnaní s krajinami, ktoré do vedy investujú ešte menej ako Slovensko a v iných rebríčkoch sa spravidla umiestňujú za nami. Ak nás teda predbehli aj krajiny s dlhodobo slabšou podporou vedy, asi sme pri ERC na Slovensku zlyhali paralelne vo viacerých dimenziách.

Obrázok 1: Miera úspešnosti v prvom a druhom kole ERC StG v období 2014 – 2020 pre členské štátu EÚ a Švajčiarsko.
Pozn. Úspešnosť v prvom kole je zobrazená na osi x, úspešnosť v druhom kole je zobrazená na osi y.
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=5ImXiJNZavo

Sme obeťami diskriminácie?

Systém hodnotenia ERC grantov je založený na dvojkolovom hodnotení. V prvom kole sa na váš projekt pozerajú spravidla štyria členovia panelu, do ktorého ste projekt poslali. V tejto fáze nemajú k dispozícii celý projekt ale len jeho rozšírený abstrakt – časť B1 v rozsahu 5 strán a vaše CV. Pravidlá ERC neurčujú, či majú hodnotitelia v prvom kole klásť väčšiu váhu na hodnotenie projektového nápadu alebo na presvedčivosť CV podávajúceho.

V hodnotiacom paneli spravidla sedia skúsené vedecké osobnosti z vašej alebo z príbuzných disciplín, nie však špecialisti na tému vášho grantu. V tom je hodnotenie iné ako pri peer review v časopisoch, kedy sa editori snažia vyhľadávať ako recenzentov priamo odborníkov na tému článku. Aj na základe vyhodnotenia ERC Starting Grant 2017, v ktorom som svoju žiadosť podával som sa domnieval, že pri takomto nastavení – členovia panelu nie sú špecialisti – je možné, že pri hodnotení dajú viac než na samotný prínos vášho projektu na iné „značky“ excelentnosti – napríklad prestížnosť pracoviska. S latentným podozrením na neférové zaobchádzanie s vedcami z „nášho regiónu“ som sa stretol aj u úspešných nositeľoch grantov z nášho regiónu a do tohto leta som za najpravdepodobnejšie vysvetlenie nášho neúspechu aj ja považoval primárne slabšie CVčka uchádzačov podávajúcich granty zo Slovenska. Samo ERC sa tiež vážne zaoberalo možnosťou, že v prvom kole by bol posudzovaný len rozšírený abstrakt projektu bez CV riešiteľa.

Hodnotenie CV a hodnotenie projektu

Sú teda silnejšie CVčka to, čo robí západných vedcov v súťaži o ERC úspešnejších? Na túto otázku som sa pokúsil pozrieť pomocou porovnania priemerných hodnotení kvality podávajúceho (PI) na štvorstupňovej škále Non-competitive – Very good – Excellent – Outstanding (do roku 2018) a na päťstupňovej škále Non-competitive – Good – Very good – Excellent – Exceptional (od roku 2019) a výsledného hodnotenia projektu. Výsledné hodnotenie projektov, ktoré nepostúpili do druhého kola a hodnotiaca komisia teda videla len ich rozšírený abstrakt a CV, môže byť C alebo B. Hodnotenie C je najhoršie možné a dostáva ho približne tretina podaných projektov. Pri známke C je špecifikované len rozpätie hodnotení Cčkových projektov – napr. 70 – 100% – čo znamená, že váš projekt patril medzi 30% najhoršie hodnotených. Ak je projekt v prvom kole hodnotený známkou B, dá sa odhadnúť, či išlo o „lepšie“, alebo o „horšie“ Bčko podľa percentuálneho rozsahu hodnotenia, ktoré projekt dostal. Ak je spodná hranica tohto rozsahu približne 30 až 40% je to projekt, ktorému tesne unikol postup do druhého kola.

Ak projekt do druhého kola postúpi (spomedzi slovenských grantov podaných v období 2015 až 2021 postúpila do druhého kola hodnotenia len jedna zo 65 žiadostí), môže skončiť s celkovým hodnotením B – v tom prípade projekt nebol podporený – alebo s hodnotením A. Najlepšie projekty s hodnotením A sú podporené, malá časť s o niečo slabším hodnotením je zaradená na tzv. reserve list a ostatné projekty A sú v zozname nepodporených z dôvodu nedostatku financií. Aj v druhom kole je k dispozícii hodnotenie podávajúceho projektu na štvor- či päťstupňovej škále, tieto projekty však majú v priemere už osem hodnotiteľov. V druhom kole pochádza približne polovica hodnotení od členov panelu a druhá polovica od odborníkov, ktorí sú vybraní panelom ako špecialisti na tému projektu. Hodnotenia podávajúceho vedca v prvom a v druhom kole nie sú preto úplne porovnateľné.

V snahe pozrieť sa na to, ako sú hodnotení riešitelia projektov z nových členských krajín EU som sa skúsil pozrieť na hodnotenia PI u projektov, ktoré boli hodnotené v prvom kole písmenom B, keďže som predpokladal, že efekt povrchného hodnotenia projektov cez CV bude problémom najmä v prvom kole, kde projekt hodnotia len členovia panelu spravidla bez podrobnejšej znalosti témy projektu.

Graf 1: Priemerné hodnotenie podávajúceho (PI) pri ERC projektoch podaných v rokoch 2015 až 2018, ktoré nepostúpili do druhého kola hodnotenia podľa výsledného hodnotenia projektu. Physical Sciences and Engineering (PE), Life Sciences (LS), Social Sciences and Humanities (SH), Starting Grant (StG), Consolidator Grant (CoG), Advanced Grant (AdG).
Pozn. „B strong“ označuje projekty hodnotené v prvom kole písmenom B, ktoré sa umiestnili v celkovom podradí medzi 50% najlepšie hodnotenými projektami, „B weak“ označuje projekty hodnotené písmenom B, ktoré sa v celkovom poradí umiestnili medzi 50% horšie hodnotenými projektami. Hodnotenie PI na osi y je v intervale 0 (3 x hodnotenie Non-competitive) po 9 (3 x hodnotenie Outstanding).
Zdroj: Viď. metodologická poznámka

Grafoch 1 a 2 vidíme na osi y hodnotenie hlavného riešiteľa projektu na štvor (2015 – 2018) alebo päťstupňovej škále (2019 a 2020). Na osi x je hodnotenie projektu. C – znamená, že projekt bol hodnotený písmenom C, „B strong“ znamená, že išlo o projekt hodnotený v prvom kole písmenom B, ktorý sa umiestnil v celkovom podradí medzi 50% najlepšie hodnotenými projektami a „B weak“, sú projekty hodnotené písmenom B, ktoré sa v celkovom poradí umiestnili medzi 50% horšie hodnotenými projektami. Vzhľadom na zmenu škály analyzujem obdobia 2015 až 2018 a 2019 a 2020 samostatne. Grafy prezentujú hodnotenia projektov a PI v troch hlavných oblastiach ERC – Physical Sciences and Engineering (PE), Life Sciences (LS) a Social Sciences and Humanities (SH) a pre tri hlavné typy grantov Starting Grant (StG), Consolidator Grant (CoG) a Advanced Grant (AdG). Farebne sú odlíšené hodnotenia projektov podaných z krajín najúspešnejších v ERC (NL, CH, IL), z nových členských krajín EU (EU 11) prijatých do EÚ po roku 2004 (okrem Malty a Cypru) a všetky ostatné krajiny. Z grafov je zrejmé, že hodnotenie podávajúceho a hodnotenie jeho projektu jednoznačne súvisí. Čím lepšie bolo hodnotené CV podávajúceho, tým lepšie v hodnotení projekt dopadol. (Alebo naopak, kauzalita v tomto prípade nie je úplne jasná.)

Nové krajiny EÚ versus západ

Zameranie sa na porovnanie hodnotenia podávajúcich z nových krajín EU a krajín v ERC najúspešnejších umožňuje čiastočne odhaliť prípadnú diskrimináciu. Ak by k nej dochádzalo a dobré projekty z našej časti sveta by „ťahalo“ dole hodnotenie CV podávajúcich, tak by sme v grafoch mohli vidieť, že vo vyššej kategórii hodnotenia B projektov by mali byť CV riešiteľov z našej časti EU systematicky hodnotené odlišne ako v prípade našich západných kolegov. Zdá sa však, že sa nič také nedeje. V Grafe 2 je napríklad vidieť, že StG grantové žiadosti z nášho regiónu vo všetkých troch oblastiach vied postupovali medzi najlepšie projektové žiadosti hodnotené písmenom B so systematicky nižším hodnotením PI než mali PI z krajín v ERC najúspešnejších. To skôr naznačuje určitú formu pozitívnej diskriminácie[1]. Existujú aj opačné situácie, kedy je hodnotenie PI z EU 11 lepšie ako hodnotenie PI z iných krajín (napr. CoG žiadosti z oblasti PE a LS v rokoch 2019 a 2020) celkovo je ale výsledok naznačujúci pozitívnu diskrimináciu v Grafoch 12 častejší. Podobný záver ponúka aj analýza vzťahu celkového hodnotenia projektu a hodnotenia PI. Neexistujú systematické rozdiely v sile tohto vzťahu v prípade projektových návrhov podaných riešiteľmi z EU 11 a z iných krajín.

Graf 2: Priemerné hodnotenie podávajúceho (PI) pri ERC projektoch podaných v rokoch 2019 a 2020, ktoré nepostúpili do druhého kola hodnotenia podľa výsledného hodnotenia projektu. Physical Sciences and Engineering (PE), Life Sciences (LS), Social Sciences and Humanities (SH), Starting Grant (StG), Consolidator Grant (CoG), Advanced Grant (AdG).
Pozn. „B strong“ označuje projekty hodnotené v prvom kole písmenom B, ktoré sa umiestnili v celkovom podradí medzi 50% najlepšie hodnotenými projektami, „B weak“ označuje projekty hodnotené písmenom B, ktoré sa v celkovom poradí umiestnili medzi 50% horšie hodnotenými projektami. Hodnotenie PI na osi y je v intervale 0 (3 x hodnotenie Non-competitive) po 9 (3 x hodnotenie Exceptional).
Zdroj: Viď. metodologická poznámka

Vieme identifikovať vednú oblasť, či typ ERC grantov, kde sa nám darí lepšie?

Na seminároch venovaných ERC na Slovensku niekedy v roku 2016 sa opakovane objavovalo očakávanie, že ak má niekto zo Slovenska dosiahnuť úspech v ERC musí to byť mladý vedec, pretože len mladí majú šancu obstáť v krutej konkurencii. Pozrel som sa preto aj na to, či dopadali v období 2015 až 2021 slovenské žiadosti podané v schéme StG lepšie ako iné typy ERC grantov. V tomto období boli spomedzi 30 podaných StG grantov 3 vyhodnotené ako B v prvom kole (10%). Pri CoG boli Bčka 4 z 26 podaných CoG (15,4%). Pričom jediný ERC, ktorý postúpil do druhého kola bol podaný v schéme CoG. Na druhej strane, všetkých osem podaných AdG grantov bolo hodnotených písmenom C v prvom kole. Platí, že tak v prípade 4 CoG ako aj v prípade 3 StG hodnotených v prvom kole ako „B“ boli zastúpené všetky tri veľké skupiny vied. Pri porovnaní priemerného hodnotenia PI v projektoch podaných zo Slovenska sa zdá, že naše StG nedopadajú systematicky lepšie ako CoG alebo AdG (Graf 3). V sledovanom období mali najvyššie priemerné hodnotenie podávajúceho projektové návrhy v oblastiach PE a SH a najnižšie u LS.

Graf 3: Hodnotenie podávajúcich (PI) pri ERC projektoch so slovenskou inštitúciou podľa typu grantu a skupiny vied za obdobie 2015 až 2021. Physical Sciences and Engineering (PE), Life Sciences (LS), Social Sciences and Humanities (SH), Starting Grant (StG), Consolidator Grant (CoG), Advanced Grant (AdG).
Pozn. Hodnotenie PI na osi y je v intervale 0 (3 x hodnotenie Non-competitive) po 9 (3 x hodnotenie Outstanding alebo Exceptional). Hodnotenia na päťstupňovej škále po roku 2018 sú pre porovnateľnosť s obdobím 2015 až 2018 prepočítané na štvorstupňovú škálu.
Zdroj: Viď. metodologická poznámka

Ako sú hodnotené ERC granty podané slovenskými občanmi pôsobiacimi na domácich a na zahraničných inštitúciách?

Zaujímavý pohľad na slovenských vedcov pôsobiacich doma a v zahraničí ponúka porovnanie priemerného hodnotenia PI so slovenským občianstvom poddávajúcimi projekt na slovenskej vedeckej inštitúcii a na inštitúcii v zahraničí. Spolu s týmto porovnaním ponúkam podobné porovnanie pre ďalšie krajiny z nášho regiónu a zo Západnej Európy.

Graf 4: Hodnotenie podávajúcich (PI) pri ERC podľa občianstva, v prípade, že PI podáva žiadosť o grant v domovskej krajine alebo v zahraničí, vybrané krajiny
Pozn. „(V)“ za skratkou krajiny označuje grantové žiadosti podané občanmi krajiny v zahraničí. „REST“ sú hodnotenia PI za všetky ostatné krajiny. Hodnotenie PI na osi y je v intervale 0 (3 x hodnotenie Non-competitive) po 9 (3 x hodnotenie Outstanding alebo Exceptional). Hodnotenia na päťstupňovej škále po roku 2018 sú pre porovnateľnosť s obdobím 2015 až 2018 prepočítané na štvorstupňovú škálu.
Zdroj: Viď. metodologická poznámka

Vo všetkých prípadoch pre náš región platí, že CV vedcov podávajúcich svoju grantovú žiadosť v domovskej krajine je spravidla hodnotené slabšie ako CV vedcov podávajúcich grantovú žiadosť v zahraničí. Na druhej strane vidíme aj to, že v niektorých krajinách je tento rozdiel menší ako v iných ale jedine v Holandsku platí, že CV holandských vedcov podávajúcich ERC projekt doma bolo hodnotené lepšie ako CV Holanďanov podávajúcich ERC v zahraničí. Graf 4Tabuľka 1 dávajú tiež určitú predstavu o početnosti domácich a zahraničných vedeckých komunít z tej-ktorej krajiny. Vidíme, že naša zahraničná vedecká komunita (počítaná podanými grantovými prihláškami v období 2015 až 2020) s 54 podanými ERC návrhmi a 7 úspešnými projektami je per capita menšia ako maďarská (119 podaných ERC žiadostí, 20 úspešných projektov) a v absolútnych číslach aj menej početná ako napríklad česká (75, 12 úspešných projektov). To môže byť na prvý pohľad prekvapujúce, keďže sme top exportérom študentov študujúcich v zahraničí. V skutočnosti však náš export vysokoškolákov neznamená, že títo študenti sa v zahraničí masovo vydávajú na vedeckú kariéru. Toto porovnanie naznačuje, že Slovensko je krajinou, ktorej vedecká komunita (doma i v zahraničí) je relatívne malá, a to je zrejme primárne spôsobené celkovou malosťou domáceho R&D sektoru a jeho slabou tradíciou a nejde o dôsledok úniku mozgov z vedy na Slovensku na vedecké inštitúcie do zahraničia. Silná vedecká diaspóra v globálnych vedeckých centrách môže byť totiž nielen prejavom brain drain ale aj dôsledkom prítomnosti ambicióznej a širokej vedeckej základne v materskej krajine. Ukazuje to príklad nášho ďalšieho suseda – vedci z Rakúska podali v období 2015 až 2020 277 grantových žiadostí s inštitúciami mimo Rakúska (veľká časť v Nemecku), z ktorých bolo 52 žiadostí úspešných. Navyše sa zdá, že nie je jedno, kde naši vedci v zahraničí ERC projekty podávajú. Spomedzi 54 žiadostí podaných slovenskými vedcami v zahraničí bolo 19 žiadostí podaných v Česku. Len jedna z nich bola úspešná (úspešnosť 5,3%). Naopak, spomedzi 35 žiadostí podaných našincami na inštitúciách v Západnej Európe bolo úspešných 6 žiadostí (úspešnosť 17,1%). Naša populácia vedeckých expatov je teda menšia než by sa na prvý pohľad zdalo a výrazne lepšie sa v súťaži o ERC darilo tým z nich, ktorí zakotvili na vedeckej inštitúcii ležiacej ďalej než v susednom Česku. Zaujímavé je zistenie, že ak nepočítame slovenských vedcov, ktorí zakotvili v Česku, je veľkosť našej vedeckej komunity v zahraničí porovnateľná s Poľskom, je menšia než v prípade Česka či Maďarska a je veľmi výrazne menšia než v Rakúsku ale aj menšia než v prípade Holandska alebo Švédska.

Tabuľka 1 zobrazuje presné počty podaných a úspešných grantových žiadostí z krajín strednej a východnej Európy a vybraných západných krajín. Vo väčšine prípadov pre tieto krajiny platí, že viac ERC grantov získali stredo a východoeurópski výskumníci podávajúci ERC mimo domovskej krajiny (s výnimkou Česka a Maďarska).  Kým v krajinách V4 (okrem Slovenska) je počet podaných žiadostí „doma“ spravidla vyšší ako počet žiadostí podaných „vonku“ , v Bulharsku je viac grantových žiadostí podaných od výskumníkov pôsobiacich mimo krajiny kým v Rumunsku a na Slovensku je tento pomer približne vyrovnaný. V západoeurópskych krajinách úspešných v ERC je veľká väčšina tak podávajúcich ako aj úspešných grantových žiadostí podávaná doma. Rakúsko čiastočne „replikuje“ vzorec krajín V4 – relatívne veľa prihlášok v zahraničí, v tomto prípade je to však sprevádzané veľkým počtom veľmi úspešných „domácich“ prihlášok. Slovensko sa zo „vzorca“ V4 vymyká tým, že hoci je pomer podaných prihlášok doma a vonku relatívne vyrovnaný, jediné úspešné sú tie podané so zahraničnou inštitúciou.

 

Tabuľka 1 Počet podaných grantových žiadostí 2015 – 2020 občanmi vybraných krajín s inštitúciou z ich domovskej krajiny a so zahraničnou inštitúciou
SK CZ PL HU BG RO AT SE NL NO
D V D V D V D V D V D V D V D V D V D V
podané 45 54 206 75 440 241 184 119 25 87 173 195 353 277 782 131 1490 437 316 28
úspešné 0 7 21 12 19 25 20 20 0 11 6 20 55 52 90 19 234 61 35 3
úspešnosť 0% 13% 10% 16% 4% 10% 11% 17% 0% 13% 3% 10% 16% 19% 12% 15% 16% 14% 11% 11%

D = prihlášky podané s inštitúciou v domovskej krajine, V =  prihlášky podané s inštitúciou mimo domovskej krajiny

Čo teda (asi) robíme zle?

Keď som v roku 2016 písal svoj ERC Starting Grant, bolo to po tom, ako som poslal do recenzného konania článok, ktorý som vnímal ako jednu z mojich najlepších vecí, pretože otváral nové otázky v oblasti skúmania medzinárodnej mobility študentov. Jeho zistenia tvorili aj základ môjho projektového nápadu. Deadline pre odovzdanie bol v októbri 2016, písaniu projektu som venoval cca dva mesiace. Môj najväčší problém v čase písania projektu bol, či je moje CV dostatočne kompetitívne, či teda má zmysel projekt vôbec podávať a túto tému som konzultoval s kolegom, o ktorom som vedel, že v minulosti tiež podal ERC projekt. Text projektu som však nedával nikomu čítať, so slovenskou kanceláriou Horizontu som iba rámcovo konzultoval rozpočet projektu. V máji 2017 som dostal informáciu, že môj projekt nepostúpil do druhého kola a hodnotenie projektu (bolo to Cčko). Dvaja hodnotitelia ma hodnotili v troch hodnotených parametroch hodnotením „excellent“ a dvaja trikrát „very good“. Z relatívne stručných komentárov hodnotiteľov (písali svoje hodnotenia len na základe 5-stranového zhrnutia môjho projektu – časti B1) bolo zrejmé, že hodnotitelia, ktorí ma hodnotili lepšie, hodnotili lepšie aj môj projekt a naopak. Malou útechou mi bolo, že môj článok bol práve v tom čase prijatý na publikovanie v časopise Population, Space and Place.

V októbri 2017 boli zverejnené celkové výsledky StG 2017 a ja som si pozrel profily úspešných žiadateľov v paneli SH3, kde som podával svoj projekt. Všetci mali lepší publikačný profil a zdalo sa mi zaujímavé, že okrem riešiteľky z Holandska, mali všetci v životopise dlhodobejší pobyt v USA. Záležitosť som pre seba uzavrel tak, že bez ohľadu na originálnosť nápadu, kompetitívny profil je nutnou podmienkou pre úspech v súťaži o ERC. Po tejto osobnej skúsenosti som sporadicky sledoval výsledky ERC (žiadny nový grant sme nedostali) a debatoval som o skúsenostiach s ERC grantami s ľuďmi, ktorí boli vo výberových komisiách, projekty si v minulosti podávali a s kolegami, ktorí pracovali v tímoch ERC projektov. V debatách sa opakovalo, že úspešní ERCčkári mali pomoc od svojich projektových oddelení a tréning pre interview. Zostával som skeptický – ako mi môžu úradníci z projektového oddelenia pomôcť napísať lepší čisto vedecký projekt, ktorý je založený na originálnom nápade alebo zlepšiť CV? Načo potrebujem administratívnu podporu, keď napr. rozpočet je v ERC projektoch skutočne jednoduchý a menej podrobný ako v projektoch APVV? Navyše, rozpočet ani nie je súčasťou prvej časti hodnotenia, ktorým za posledných 10 rokov takmer žiaden slovenský projekt neprešiel.

Nepodceňovať prípravu

Niekedy počas jarného lockdownu 2021 spomenula kolegyňa Elżbieta Drążkiewicz, že zvažovala podať ERC projekt vo výzve ERC StG 2021, ale kolega, ktorému dala projekt prečítať ju od podania odradil s tým, že si to má ešte premyslieť. Povedal jej, že ak podá slabý projekt, riskuje, že dostane slabé hodnotenie a nebude môcť projekt podať v ďalšom kole (projekty, ktoré sa nedostali do druhého kola nie je možné podávať najbližší rok – ak boli hodnotené B alebo dva – ak boli hodnotené C). Do nasledujúceho kola StG išla kolegyňa lepšie pripravená – termín podávania ERC StG 2022 bol 13.1.2022 a podaniu jej projektu predchádzali mesiace písania, konzultovania a prepisovania projektu. Elżbietin projekt pred jeho podaním čítalo a pripomienkovalo 7 ľudí. Traja z jej „oponentov“ boli ľudia, ktorých osobne poznala alebo s nimi v minulosti spolupracovala. Ďalší boli súčasťou rôznych koučovacích schém zameraných na podporu a prípravu uchádzačov o ERC projekty pre uchádzačov z menej úspešných krajín. Časť z nich boli úspešní držitelia ERC grantov, ktorí prejavili ochotu konzultovať projekty žiadateľov z našej časti Európy, niektorí boli v minulosti členmi hodnotiacich panelov. Kľúčovú úlohu v tomto ohľade zohrala Zuzana Reptová z národného kontaktného bodu pre program Horizont Európa na CVTI SR, ktorá Elżbiete viaceré tréningy sprostredkovala. Zuzana Reptová je administrátorkou vedy novej generácie s osobnou skúsenosťou s profesionálnym servisom grantových oddelení na univerzite v Haagu, resp. v medzinárodnej výskumnej asociácii v Amsterdame. Na pozícii v CVTI SR pôsobí od februára 2021. V rozhovore s ňou som si uvedomil, že sú aspekty vášho ERC projektu, s ktorými dokáže lepšie poradiť zorientovaný administrátor, ktorému prešli cez ruky desiatky projektov ERC z rôznych oblastí, než samotný autor, ktorý je síce odborník na tému svojho projektu, no chýba mu perspektíva prostredia, v ktorom bude jeho projekt hodnotený. Pomoc Zuzany Reptovej v prípade kolegyninho projektu pokračovala aj v lete 2022 po informácii, že projekt postúpil na interview. Zuzana Reptová dokázala presvedčiť, aby kolegyňu na interview pro bono „koučoval“ jeden z minulých predsedov panelu ERC.

Objem času a intelektuálnej námahy, ktorý Elżbieta venovala príprave svojho projektu mi nastavil zrkadlo ako úžasne som prípravu vlastného ERC podcenil. Bol som skeptický pri tvrdeniach, že na prípravu ERC projektu potrebujete rok. Ak má samotný projekt 15 strán a ďalších 5 strán je jeho zhrnutie, ako je možné taký krátky text písať celý rok? Je to možné, a zdá sa, že je to aj nevyhnutá podmienka na úspech v súťaži o ERC. Len pre predstavu: päť-stranové zhrnutie Elżbietinho projektu obsahuje 148 odkazov na literatúru a samotný projekt obsahuje 254 odkazov na literatúru (zoznam literatúry sa do rozsahu projektu nezapočítava). Niektoré z úspešných projektov si môžete pozrieť tu.

Obrázok 2: Miera úspešnosti v prvom kole ERC StG 2022 podľa krajiny hosťujúcej inštitúcie
Zdroj: Národný kontaktný bod pre Horizont Europa

Koniec zlého sna s menom ERC?

Je teda úspech mojej kolegyne len čiernou labuťou a budeme na ďalšiu z nich čakať znova desať rokov? Takmer určite nie. Profesionálna podpora pri podávaní grantov ERC zo strany Zuzany Reptovej už prináša prvé ovocie. Podľa môjho názoru je v prvom rade jej vizitkou, že všetky tri slovenské StG 2022 postúpili do druhého kola hodnotenia (okrem kolegyninho projektu napr. aj projekt Ivana Srbu). Stalo sa to potom ako ani jeden z viac ako tridsiatich StG projektov podaných zo Slovenska v rokoch 2014 až 2021 do druhého kola nepostúpil. V roku 2022 tak bola slovenská úspešnosť v prvom kole ERC StG 100%, pričom žiadna iná krajina nemala úspešnosť vyššiu ako 50% (Obrázok 2).

Dobrá správa je, že s podporou novej generácie je možné aj projektové nápady zo Slovenska dostať do formy schopnej uspieť aj v extrémne kompetitívnej celoeurópskej súťaži. Kľúčové je do súťaže posielať svoje projekty až po „peer-review“ – teda po ich prečítaní relevantými kolegami z brandže, ideálne s ERC skúsenosťou – a nie ešte pred ním, ako sme to asi urobili viacerí spomedzi desiatok doteraz neúspešných ERC ašpirantov. Tou zlou správou je, že pripraviť ERC projekt dá oveľa viac práce ako sme si mnohí, vrátane autora blogu, mysleli. Želám preto všetkým, ktorí si plánujete podať projekt ERC veľa trpezlivosti a vytrvalosti pri jeho písaní.

Miloslav Bahna, sociológ a neúspešný uchádzač o ERC Starting Grant 2017

Metodologická poznámka

Analyzované dáta obsahujú hodnotenia všetkých projektov za všetky krajiny podané v schémach Starting, Consolidator a Advanced grants s výnimkou StG z roku 2020, ktoré postúpili do druhého kola hodnotenia a AdG z roku 2015, AdG ktoré v roku 2017 nepostúpili do druhého kola a časti grantov, ktoré v roku 2019 postúpili do druhého kola. V niektorých rokoch nebola k dispozícii informácia o štátnom občianstve podávajúceho. Analýza zahŕňa aj všetky hodnotenia grantových projektov z roku 2021 podaných so slovenskou afiliáciou.

Za pomoc pri spracovaní údajov ďakujem kolegyni Mariane Mrva zo Sociologického ústavu SAV.

Miloslav Bahna je vedecký pracovník a riaditeľ Sociologického ústavu SAV, v. v. i. Výskumne sa venuje štúdiu medzinárodnej migrácie, kvantitatívnemu komparatívnemu výskumu a metodológii kvantitatívneho spoločenskovedného výskumu. Zastupuje Slovensko v programe medzinárodného komparatívneho výskumu International Social Survey Programme (ISSP) a v paneurópskej výskumnej infraštruktúre spoločenskovedných dátových archívov CESSDA ERIC. Zaujíma sa aj o hodnotenie vedy a je jedným z hovorcov iniciatívy „Veda chce žiť!“.

————————————————–

Poznámky:

[1]Samozrejme, teoreticky je možné, že slabšie hodnotené CVčka z nášho regiónu v tomto prípade ťahajú hore systematicky lepšie napísané projektové nápady, čo sa ale javí ako menej pravdepodobné vysvetlenie.

Aktualizácie:

Graf 4Tabuľka 1 spolu s príslušným komentárom aktualizovaná 08.08.2023.

—————————————————-

Máte aj vy skúsenosti, o ktoré sa chcete podeliť s vedkyňami a vedcami? Budeme sa tešiť na Váš návrh na emaili [email protected].

Žijem vedu, o.z. – Spájame slovenské vedkyne a vedcov doma a v zahraničí

zijemvedu.sk

Teraz najčítanejšie