Denník N

J. Červenák: Zakliaty kláštor (Čitateľský denník 66/2022)

„»Ľudstvo nevymyslelo nič horšie, ako vojnu,« povzdychol si Dobšinský zhlboka a Šarkanovi neuniklo, že chudá ruka tuho zovrela porisko valašky. »Zažil som ju na vlastnej koži.«
»Meruôsme roky?«
Farár prikývol. »V štyridsiatom deviatom ma nasilu zverbovali za honvéda a pol roka som slúžil v petrovaradínskej pevnosti. Ustavične ma tam kvárili choroby, ale keď nič iné, aspoň som počas maródky zozbieral veľa srbských ľudových piesní. Veľa vojnovej slávy som si nevydobyl ani v Štajerskom Hradci, mal som hodnosť kaprála, len že aj tam som väčšinu času preležal v špitáli so zimnicou a vodnatým žalúdkom. Dnes ďakujem Bohu, že som to vôbec prežil.«“

Ten jazdec. Čarostrelec. Amerikán. Adam Šarkan sa po trinástich rokoch strávených v zámorí — kde slúžil ako člen jednotky Lincolnových slovanskych strelcov vo vojne Sever proti Juhu — vracia na rodný Gemer. Okrem spomienok a prekvapených pohľadov rodákov ho tam čaká aj vystrašená sestra hľadajúca nezvestného manžela. Zadlžený švagor sa s vidinou ľahko získaného pokladu kamsi vytratil a už nejakú dobu je nezvestný. Adam sa spolu so sestrou, miestnym farárom Dobšinským a jeho mladou pastorkyňou Zuzanou vydávajú na záchrannú výpravu. A stopy ich dovedú až do legendárneho Zakliateho kláštora.

Majster historických románov Juraj Červenák sa vo svojej novinke presúva v čase do polovice devätnásteho storočia. Prináša mix trileru, indianojonesovského dobrodružstva a svojho milovaného westernu dochuteného prvkami gotického hororu a ľudovej slovesnosti. Áno, Dobšinský v Zakliatom kláštore je presne ten Dobšinský — evanjelický duchovný, intelektuál, prekladateľ a zberateľ rozprávok. V Červenákovej verzii sa opierajúci aj o striebornú valašku, ktorú neváha použiť.

Jednoduchý lineárny príbeh zasadený do našich dobových kulís je strhujúci a plný odkazov na miestne reálie (jelšavský kaštieľ), dobrodružné filmy (Posledná krížová výprava, Spoločenstvo prsteňa) či literatúru (Tri gaštanové kone). Ešte aj ten poskok miestneho bossa sa volá Bodor. Je to román písaný ľubozvučným jazykom prešpikovaným archaizmami a s priam filmovou dynamikou.

Radosť z čítania a všadeprítomnú westernovú atmosféru výdatne podporujú nielen nespočetné kolty a winchestrovky (vyskytne sa tu dokonca aj jedna henryovka!), ale aj krásne — a správne zasmušilé — ilustrácie Miša Ivana. Ten si zjavne zobral za vzor dizajn legendárnej edície Stopy a krásne tak nadväzuje na odkaz výtvarníka Teodora Schnizera.

Na Červenákovom diele sa mi veľmi páči jeho nadšenie pre lokálne dejiny, ktoré dokáže preniesť na čitateľa, a tiež na nič sa nehrajúca priamočiarosť. Epilóg románu síce vzbudzuje kvôli svojej „nepatričnosti“ isté rozpaky, napriek tomu vo mne zanechal radosť z čítania, objavovania a putovania príbehom. Dobrodružná oddychová literatúra par excellens!

PS: Toto je posledný Čitateľský denník roka 2022. Ak ste vďaka nemu objavili nové knihy, zaspomínali v dobrom na tie staré či máte nejaké iné postrehy, budem rád, ak mi napíšete na [email protected]. Všetko dobré v novom roku, milý čitateľ.

J. Červenák: Zakliaty kláštor
Artis Omnis, 2022
280 strán
*
85 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.

Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.

Teraz najčítanejšie