Skeptikov sprievodca Fenoménom: Časť tretia – Kongres, bezprecedentná legislatíva, ďalšie akronymy a nezastupiteľná úloha médií
Pred tým než dnešný príspevok začnem, Vás musím upozorniť a zároveň sa ospravedlniť za fakt, že to dnes bude pomerne nudné, pretože budem primárne písať o americkej legislatíve, ktorá bola v súvislosti s Fenoménom v posledných rokoch prijatá. Pred tým, než to však zavriete alebo len letmo preletíte, milý čitateľ, milá čitateľka, dovolím si Vás poprosiť o to, aby ste to ešte prehodnotili. Toto je totiž jedna z hŕstky tých udalostí, ktoré majú potenciál zapísať sa do dejín a zároveň obrátiť naruby všetky aspekty ľudskej existencie. Ak by to nebolo mimoriadne dôležité, nič z toho by som tu dnes nepísal. Ďakujem.
…
Podstatou môjho celého úsilia v rámci tohto blogu je predstaviť čitateľovi rozličné manifestácie Fenoménu a pokúsiť sa tu predostrieť čo najucelenejšiu koncepciu jeho jednotlivých nuáns dostupných z kredibilných verejných zdrojov, za účelom vyvodenia niekoľkých možných záverov o jeho povahe. Vonkoncom sa nechcem zapletať v rozličných konšpiráciách a spravodajských hrách, na ktoré som počas skúmania tejto tematiky narazil nespočetne veľa krát, no dnes (a z malej časti aj neskôr) je potrebné urobiť výnimku, pretože jedna konkrétna spravodajská hra dala v priebehu posledných piatich rokov do pohybu lavínu udalostí, ktorú je takmer nemožné zastaviť.
Pred pár týždňami som v mojom prvom blogu napísal, že sa niečo deje a zdá sa, že som sa nemýlil. Deje sa to a v poslednom týždni to začalo naberať na obrátkach. Ale poďme postupne…
Po zverejnení článku v The New York Times, ktorý sme si v krátkosti rozobrali v rámci predchádzajúceho príspevku sa začala v amerických mediálnych, súkromných, vojenských, spravodajských a vládnych kruhoch formovať skupina ľudí, ktorí cez legislatívne rameno americkej federácie začali tlačiť veľmi dobre premyslený a sofistikovaný naratív; a to, že neidentifikované lietajúce objekty, o ktorých sporadicky prichádzali správy, najmä od pilotov amerického námorníctva, sú priamym ohrozením letovej bezpečnosti a potenciálnou hrozbou pre americkú národnú bezpečnosť. Bolo to dobre premyslené, pretože ak je na tomto svete niečo, čo berie americký Kongres, vláda a rôzne zložky armády a spravodajstva mimoriadne vážne, tak je to národná bezpečnosť. Manifestácie Fenoménu sú neuveriteľne rôznorodé, no tým, že ich spomínaná skupina zasvätených jednotlivcov zredukovala na hmotné objekty, ktoré ohrozujú stíhacích pilotov, americké vojenské operácie, ba dokonca aj samotnú národnú bezpečnosť Spojených štátov, bol tento ťah tak famózny, že donútil samotný americký Kongres konať a vytvoriť v rámci federálnych vojenských, spravodajských, energetických, ekologických, astronomických a iných vedeckých zložiek bezprecedentný útvar na výskum neidentifikovaných lietajúcich objektov, ktoré sa začali nazývať neidentifikované vzdušné fenomény (unidentified aerial phenomena – ďalej ako UAP).
Za celou touto snahou stojí niekoľko osôb, z ktorých najznámejší sú Luis Elizondo a Christopher Mellon. Elizondo bol príslušníkom armády a neskôr pracoval na rozličných pozíciách v rámci amerického Ministerstva obrany. Zároveň bol príslušníkom americkej kontrarozviedky a pôsobil na Kube, v Afganistane, Južnej Amerike, ako aj v neslávnej väznici v Guantanáme. V tomto bode musím korigovať svoj výrok z predchádzajúceho príspevku, kde som tvrdil, že AATIP nikdy neexistoval. Tento program v rámci Pentagónu neexistoval oficiálne, no existoval ako neformálna iniciatíva niekoľkých jednotlivcov v Pentagóne, a to popri AWWSAP a aj približne dva roky po jeho konci. V roku 2017 Elizondo rezignoval na jeho post a spolu s Mellonom sa postarali o zverejnenie už známeho článku v The New York Times. Posledné roky sa sporadicky objavuje v médiách. V spolupráci s History Channel natočil zaujímavý dokument s názvom Unidentified: Inside America’s UFO Investigation, v ktorom sa venuje prípadom spojeným s americkou národnou bezpečnosťou, ako boli prípady USS Nimitz, USS Roosevelt, a pod. O samotnom programe AATIP a o Luisovi Elizondovi je verejne dostupných niekoľko konfliktných informácií a keďže mnoho z príbehu tohto programu stále spadá pod prísny stupeň utajenia a Elizondo je v mnohých veciach viazaný mlčanlivosťou, je skutočne náročné túto skladačku poskladať čo najobjektívnejšie. Ako sa však dozviete neskôr v tomto článku, to sa môže v pomerne krátkom čase zmeniť.
Christopher Mellon je v tomto príbehu ďalšou veľmi zaujímavou postavou. Mellon pochádza z veľmi zámožnej americkej rodiny s pomerne dlhou históriou. Takmer 20 rokov strávil v službách Spojených štátov, a to najmä v spravodajskom a legislatívnom prostredí. Je teda veľmi zbehlý v tvorení legislatívy, no zároveň disponuje množstvom informácií o prísne utajovaných vládnych, ako aj nevládnych programoch. Dôvodom pre ktorý sa spolu s Elizondom rozhodli vystúpiť pred americkú a svetovú verejnosť, a prinútiť samotný Kongres k činnosti bol ten, že v rámci vojenských a spravodajských štruktúr sa téma Fenoménu nikdy neposúvala vyššie v hierarchii velenia až k samotným vládnym špičkám (riaditeľ Národného spravodajstva, Minister obrany, Prezident), čo malo za následok úplné ignorovanie niekedy až do očí bijúceho problému. Ako obaja sami uvádzajú, napr. aj v dokumente pre History Channel, ignorovanie a nevôľa venovať Fenoménu pozornosť zo strany vyššie postavených vládnych úradníkov v Pentagóne bola často zapríčinená buď osobnou vierou, ktorá má často fundamentalisticko-kresťanský charakter alebo presvedčením, že ľudia by takéto informácie nevedeli spracovať a reakcia verejnosti by bola nevyspytateľná. Čo sa týka prvého dôvodu zavádzania verejnosti, v Spojených štátoch to síce nie je ojedinelý jav, no asi uznáte sami, že v sekulárnom štáte by pri vnútorných záležitostiach a legislatíve rozhodne nemalo zohrávať rolu náboženstvo. Koniec koncov, na Slovensku o tom vieme svoje.
Každopádne, akékoľvek pochybnosti o Elizondovi, Mellonovi a iných môžeme mať( a musím priznať, že aj mne pri ich menách z času na čas svieti červená kontrolka), nedá sa im uprieť fakt, že dopad ich spravodajskej hry mal monumentálne dôsledky. Podobne, ako keď pri začiatku lavíny stačí, keď sa po vrchole hory na rozrušenom snehovom podklade prejde niekoľko skialpinistov, aj tu sa udalosti začali postupne nabaľovať, až napokon nebola iná možnosť a musel do toho zasiahnuť americký Kongres. A tak, po dlhých rokoch od skončenia programu AATIP, sa v gescii amerického námorníctva objavil nový útvar na skúmanie hmotnej stránky Fenoménu pod názvom Útvar pre neidentifikované vzdušné fenomény (Unidentified Aerial Phenomena Task Force – ďalej ako UAPTF). Tento útvar vznikol na podnet amerického Kongresu, ktorý od neho požadoval dve veci: 1. skúmať hlásené incidenty podané príslušníkmi amerického vojska súvisiace s UAP a 2. snažiť sa o redukciu stigmy spojenej s UAP medzi príslušníkmi amerického vojska.
Toto všetko koncom roku 2020 kulminovalo podpísaním Zákona pre autorizáciu spravodajských služieb na rozpočtový rok 2021, v ktorom bola zahrnutá sekcia zvaná „Pokročilé letové hrozby“ a ktorej obsahom bolo nasledovné (zvýraznenie a preklad sú moje): „Výbor [pre spravodajské služby] podporuje úsilie pracovnej skupiny Útvaru pre neidentifikované vzdušné fenomény, patriacej pod Úrad námornej spravodajskej služby, o štandardizáciu zhromažďovania a podávania správ o neidentifikovaných vzdušných fenoménoch, akýchkoľvek väzbách, ktoré majú na nepriateľské zahraničné vlády, a hrozbe, ktorú predstavujú pre vojenské prostriedky a zariadenia Spojených štátov. Výbor je však naďalej znepokojený tým, že v rámci federálnej vlády neexistuje jednotný a komplexný proces zhromažďovania a analýzy spravodajských informácií o neidentifikovaných vzdušných fenoménoch, a to aj napriek potenciálnej hrozbe. Výbor chápe, že príslušné spravodajské informácie môžu byť citlivé; Výbor sa však domnieva, že zdieľanie informácií a koordinácia v rámci spravodajskej komunity sú nekonzistentné a že tejto otázke chýba pozornosť zo strany vedúcich predstaviteľov. Výbor preto nariaďuje riaditeľovi Národného spravodajstva, aby po konzultácii s ministrom obrany a vedúcimi iných agentúr, ktoré riaditeľ a tajomník spoločne považujú za relevantné, predložili správu o neidentifikovaných vzdušných fenoménoch do 180 dní od dátumu prijatia zákona Výboru pre spravodajské služby a Výboru pre ozbrojené zložky pre neidentifikované vzdušné fenomény (známe aj ako „anomálne vzdušné prostriedky“), vrátane pozorovaných vzdušných objektov, ktoré neboli identifikované.“
…
Zmienená správa vyšla promptne, 25. júna 2021 a niesla názov Predbežná správa: Neidentifikované vzdušné fenomény a následne bola zverejnená aj jej odtajnená verzia. Neskôr, prostredníctvom FOIA, John Greenwald získal aj utajenú správu určenú pre Kongres, ktorá je síce dosť redigovaná, no je z nej možné vyčítať niekoľko zaujímavých vecí. Pre pohodlie čitateľa opäť zhrniem to najpodstatnejšie do niekoľkých bodov:
– Správa sa sústredila na obdobie 2004-2021;
– väčšina neidentifikovaných vzdušných fenoménov pravdepodobne reprezentuje hmotné objekty, keďže väčšia časť UAP bola zaznamenaná naprieč rozličnými senzormi, akými sú radar, infračervený senzor, elektro-optický senzor, zameriavače zbraňových systémov a vizuálne pozorovanie;
– v malom množstve prípadov UAP vykazovali možné nezvyčajné letové charakteristiky;
– senzory, ktoré zaznamenali UAP pracovali správne a zachytili dostatok skutočných dát na ich počiatočnú analýzu, avšak niektoré UAP je možno potenciálne pripísať senzorickým anomáliám;
– UAP je možné zaradiť do nasledujúcich kategórií: odpad vo vzduchu, prirodzené atmosférické fenomény, USG [programy kontrahované americkou vládou v rámci súkromného sektora] alebo americké priemyselno-vývojové programy, systémy patriace znepriateleným mocnostiam, alebo pre nás podstatná položka – „iné”;
– UAP jasne predstavujú problém pre letovú bezpečnosť a môžu predstavovať riziko pre americkú národnú bezpečnosť;
– Útvar pre neidentifikované vzdušné fenomény skúmal 144 prípadov, z ktorých jediný identifikoval ako veľký sfukujúci sa balón (v súčasnosti je prípadov o mnoho viac, posledné oficiálne číslo bolo viac ako 400);
– v 80 zo 144 prípadov zahŕňalo pozorovanie viacero senzorov (väčšia časť hlásení opísala UAP ako niečo, čo prerušilo vopred naplánovaný tréning alebo inú vojenskú aktivitu);
– v 18 zo 144 incidentov opísali pozorovatelia nezvyčajný spôsob pohybu alebo letové charakteristiky;
– niektoré UAP sa javili ako statické počas vetra, pohybovali sa proti smeru vetra, hýbali sa náhle alebo sa pohybovali značnou rýchlosťou, všetky bez rozoznateľného spôsobu pohonu;
– v hŕstke prípadov sa podarilo vojenským lietadlovým systémom zaznamenať rádiofrekvenčnú energiu v súvislosti s UAP;
– Útvar má k dispozícii 11 oznámení, pri ktorých UAP prešli popri stíhacích lietadlách v tesnej blízkosti, pričom takmer došlo k havárii;
– Útvar sa domnieva, že napriek tomu, že mnohé incidenty by bolo možné vysvetliť, ak by bolo k dispozícii viac dát, existuje niekoľko z nich, ktorých vysvetlenie a analýza si vyžaduje dodatočné vedecké poznatky, ktoré nemáme. Skúmanie takýchto objektov zaradil Útvar do kategórie, v ktorej je ich lepšie pochopenie podmienené nevyhnutným vedeckým pokrokom;
– utajená Správa obsahuje nadstavbu zverejnenej Správy, ktorej asi najpodstatnejšia časť bola to, že žiaden zo skúmaných incidentov neboli schopní spojiť s zo žiadnou domácou alebo zahraničnou technológiou;
– utajená Správa obsahuje aj pravdepodobnú tabuľku s fotografiami, prípadne skicami (začiernenými) rozličných tvarov, s ktorými sa príslušníci armády stretli v rámci skúmaných incidentov.
Táto správa mala ďalej za následok skutočne bezprecedentné a historické otvorené vypočúvanie v americkom Kongrese, konkrétne v rámci Výboru pre spravodajské služby, ktoré sa konalo 17. mája 2022. Na tomto sedení sa v podstatne zrekapitulovali závery správy a prebehla otvorená diskusia medzi zodpovednými predstaviteľmi UAPTF a kongresmanmi Výboru pre spravodajské služby.
…
Po tomto vypočúvaní bolo pomerne dlho ticho, až sa napokon udialo niečo, čo čakal málokto. Tesne pred sviatkami, 21. decembra 2022 podpísal prezident Biden každoročný rutinný zákon zvaný Zákon o autorizácii národnej obrany na rozpočtový rok 2023, ktorý obsahuje dve nenápadné, no bezprecedentné ustanovenia. Ustanovenie č. 1683 a ustanovenie č. 1673 vošli do platnosti podpísaním tohto zákona a ich znenie je nasledovné (zvýraznenie a preklad sú moje):
„ODDIEL 1683. ZRIADENIE ÚRADU PRE RIEŠENIE VŠEDOMÉNNYCH [vesmír, atmosféra, voda, zemský povrch] ANOMÁLIÍ [All-Domain Anomaly Resolution Office – ďalej ako AARO]. (1) VŠEOBECNÉ — Najneskôr do 120 dní odo dňa prijatia Zákona o autorizácii spravodajských služieb pre rozpočtový rok 2023, Minister obrany, v spolupráci s riaditeľom Národného spravodajstva, zriadi úrad v rámci zložky Úradu ministra obrany alebo v rámci spoločnej organizácie rezortu obrany a kancelárie riaditeľa Národného spravodajstva na výkon úloh Útvaru pre neidentifikované vzdušné fenomény [UAPTF] s účinnosťou od 26.12.2021, a ďalšie povinnosti, ktoré vyžaduje táto sekcia, vrátane tých, ktoré sa týkajú neidentifikovaných anomálnych fenoménov [Unidentified Anomalous Phenomena – najnovší názov pre Fenomén v rámci iniciatívy Kongresu a znamená to isté čo Unidentified Aerial Phenomena, no pojem „anomalous“ zahŕňa aj vesmír, vodu a zemský povrch].
Koordinovanie s ostatnými oddeleniami a agentúrami federálnej vlády, ak je to vhodné, vrátane Federálneho úradu pre letectvo, Národného úradu pre letectvo a vesmír, Ministerstva vnútornej bezpečnosti, Národného úradu pre oceán a atmosféru, Národnej vedeckej nadácie a Ministerstva energetiky.
Správa predložená podľa pododseku (A) sa – „i) zameria na obdobie počnúc 1. januárom 1945 a končiac dňom, keď riaditeľ úradu ukončí činnosti podľa tohto pododdielu; a [bude] “(ii) obsahovať kompiláciu a rozpis kľúčových historických záznamov o zapojení spravodajskej komunity do neidentifikovaných anomálnych fenoménov, vrátane— “(I) akéhokoľvek programu alebo aktivity, ktorá bola chránená obmedzeným prístupom, ktorá nebola explicitne a jasne hlásená Kongresu; „(II) úspešné alebo neúspešné úsilie o identifikáciu a sledovanie neidentifikovaných anomálnych fenoménov; a „(III) akékoľvek snahy zahmlievať, manipulovať verejnú mienku, skrývať alebo inak poskytovať nesprávne neutajované alebo utajované informácie o neidentifikovaných anomálnych fenoménoch alebo súvisiacich činnostiach.“
ODDIEL 1673. POSTUPY OZNAMOVANIA NEIDENTIFIKOVANÝCH ANOMÁLNYCH FENOMÉNOV. Minister obrany, konajúci prostredníctvom vedúceho úradu a po konzultácii s riaditeľom Národného spravodajstva, vytvorí bezpečný mechanizmus pre autorizované hlásenie (A) akejkoľvek udalosti súvisiacej s neidentifikovanými anomálnymi fenoménmi; a (B) akúkoľvek činnosť alebo program ministerstva alebo agentúry federálnej vlády, alebo zmluvného partnera takéhoto úradu alebo agentúry týkajúcu sa neidentifikovaných anomálnych fenoménov, vrátane nadobudnutia havarovaných materiálov, analýzy materiálov, reverzného inžinierstva, výskumu a vývoja, detekcie a sledovania, vývojového alebo prevádzkového testovania, a bezpečnostnej ochrany.
(4) ZDIEĽANIE INFORMÁCIÍ.— (A) OKAMŽITÉ ZDIEĽANIE V RÁMCI ÚRADU.— Minister obrany zabezpečí, aby mechanizmus autorizovaného podávania správ vytvorený podľa odseku (1) umožňoval zdieľanie autorizovaného sprístupnenia personálu a podporným analytikom a vedcom Úradu (bez ohľadu na stupeň utajenia informácií obsiahnutý v sprístupnení alebo v akýchkoľvek dohodách o mlčanlivosti), pokiaľ zamestnanci alebo dodávatelia spravujúci mechanizmus podľa odseku 3 nedospejú k záveru, že prevaha dostupných informácií týkajúcich sa sprístupnenia naznačuje, že pozorovaný objekt a súvisiace udalosti a aktivity pravdepodobne súvisia so zvláštnym prístupovým programom [Special Access Program] alebo programom s oddeleným prístupom [Compartmented Access Program], ktorý bol k dátumu zverejnenia explicitne a jasne oznámený kongresovému Výboru pre obranu alebo Výboru pre spravodajské služby a je zdokumentovaný, že spĺňa tieto kritériá.“
…
Verte mi, že bolo pre mňa pomerne náročné prehrýzť sa všetkými ustanoveniami v rámci celého zákona a vybrať to najpodstatnejšie, no myslím, že to stálo zato. Táto legislatíva myslí skutočne na všetko a som veľmi zvedavý ako sa s tým vysporiada „krídlo“ jednotlivcov, ktorí vonkoncom nechcú, aby čokoľvek z toho, čo sa mohlo v rámci tejto tematiky stať za posledných 77+ rokov, vyplávalo na povrch. Už dnes táto legislatíva prináša ovocie, keďže sa objavili informácie, že prví „whistlebloweri“ vystúpili v Kongrese a podali ich svedectvá pod prísahou. Čosi mi teda hovorí, že toho nebude málo. Určite to však nebude rýchle, a to z dvoch dôvodov.
- Nepochybujem o tom, že voči tejto iniciatíve bude nemalý tlak zo strany fundamentalisticko-kresťanského krídla v americkej administratíve, no najmä zo strany Ministerstva obrany, keďže sa zdá, že pes je zakopaný najmä tam. Nemám o tom pochybnosti, pretože sa to počas posledných mesiacov deje, a to, okrem iného, aj prostredníctvom dosť zvláštnych a zavádzajúcich článkov skeptikov, ako Holman Jenkins, Seth Shostak alebo Julian Barnes, ktorých zdroje často pochádzajú práve zo spomínaného ministerstva. Minimálne Shostak, ktorý pracuje pre SETI, kde skúmajú signály z vesmíru dúfajúc, že narazia na indikácie mimozemskej civilizácie, by ako vedec mohol vedieť, že zavrhnúť hypotézu bez rigoróznej analýzy založenej na reálnych dátach nie je rozhodne v záujme pravého vedeckého poznania. Voči rozličným pseudo-nezávislým mediálnym výstupom sa nedávno rázne ohradil samotný Mellon, ktorý uverejnil veľmi dobrý a systematický článok, ktorý si odporúčam prečítať, keďže sa v ňom, okrem iného, venuje aj genéze celého úsilia prinútiť americký Kongres sa touto témou zaoberať.
- Fakt, že legislatíva umožňuje každému, kto je viazaný akýmkoľvek stupňom mlčanlivosti predstúpiť pred Kongres, ešte neznamená, že informácie, ktoré na vypočutiach odznejú budú aj zverejnené. Dobrou správou ale je, že keď to Kongres chce a verejný tlak je silný, informácie z neho vedia prúdiť ako voda cez starý deravý hrniec. Uvidíme teda, kam sa v roku 2023 dostaneme. Najbližšie nás čaká nová správa od AARO, ktorá mala byť americkému Kongresu doručená 31. októbra 2022, no zatiaľ sa tak nestalo, nevedno prečo.
Pred pár dňami som sa venoval výskumu Fenoménu a v hlave mi vŕtalo hneď niekoľko otázok, na ktoré som nemohol na internete ani v literatúre nájsť uspokojujúce odpovede, no vedel som, kto by mi ich všetky mohol pomôcť zodpovedať. Ide o svetovo uznávaného profesora medicíny na Univerzite v Stanforde, dr. Garryho Nolana, ktorý sa okrem svojho bežného odboru, ktorým je najmä výskum rakoviny, venuje aj tematike Fenoménu zo striktne vedeckej stránky. Konkrétne sa venuje hmotnostnej spektrometrickej analýze materiálov (áno, materiály z údajných havárií a iných incidentov neidentifikovaných lietajúcich objektov sú k dispozícii v súkromných, a predpokladám, že aj vládnych rukách), ako aj, na podnet CIA, výskumu biologických vplyvov, najmä na amerických vojenských pilotoch a príslušníkoch spravodajstva, ktorí tvrdili, že boli v relatívnej blízkosti k takýmto objektom. O oboch záležitostiach si určite bližšie povieme o niečo neskôr.
Keďže som si nevedel pomôcť sám, našiel som si na stránke Stanfordu jeho email a napísal som mu. Neprešiel ani deň a na moje obrovské prekvapenie mi vecne a priateľsky odpovedal na všetky moje otázky a následne sme si vymenili niekoľko ďalších emailov, ktoré mi v tomto blogu aj dovolil zverejniť. Plne si uvedomujem, že veta obsahujúca slová materiály z havárií objektov, CIA, a podobne znie mimoriadne konšpiračne, až priam psychopatologicky, no uisťujem Vás, že to tak nie je. Každopádne, v súvislosti s témou dnešného príspevku mi dr. Nolan napísal nasledovné: „Všetci sú samozrejme najviac nadšení z podpísania NDAA [Zákon o autorizovaní národnej obrany]. Chvíľu však bude ticho, pretože nový zákon bude prechádzať cez často veľmi odolnú hierarchiu vládnych byrokratov a vojenských/spravodajských figúrok. Bude to niečo ako pokúšať sa vytiahnuť divokú mačku spod kríka…“ A myslím, že má pravdu. Bude to pomalé a pre ľudí s tým najviac spätých aj veľmi frustrujúce, no pevne verím, že to prinesie svoje ovocie v podobe poodhalenia toho, čo všetko o Fenoméne už vieme a kam sa je potrebné uberať. Čakalo sa na to už pridlho.
Pokiaľ sa legislatíva, ktorá bola predmetom dnešného príspevku prejaví a postupne sa skutočne oficiálne preukáže, že Fenomén je skutočný, majú svetové (a aj slovenské) médiá možnosť a aj povinnosť o tom postupne ľudí informovať. Je to potrebné robiť citlivo, vecne, bez emócii, bez urážok a zosmiešňovania, a za pomoci faktov, no je to potrebné urobiť. Posledná vec, ktorú ktokoľvek chce je, aby ľudstvo zastihla potenciálna paradigmatická zmena takéhoto rozsahu v totálnej nevedomosti a úplne nepripravených.
…
Posledná poznámka na záver. Možno ste sa pri čítaní posledného citovaného odseku v Oddiely 1683 pozastavili nad tým, prečo chce Kongres správu o UAP, ktorá siaha až do roku 1945. Ak by išlo len o posledných 20 rokov, ako to bolo doteraz prezentované v Kongrese aj v médiách, možno by sa ešte nad incidentmi s UAP dalo mávnuť rukou a pripísať ich nejakým technologicky veľmi vyspelým dronom, prípadne iným pokrokovým technológiám svetových mocností, aj keď letové charakteristiky a odhady energie pre ich pohon sú tak mimo spektra toho, čo je v našich silách, že by si to vyžadovalo poriadnu dávku ignorantstva. Problém je v tom, že široká verejnosť nie je ani omylom informovaná o nespočetnom množstve stretov človeka s Fenoménom, ktoré sa pravidelne diali (minimálne) počas posledných siedmych dekád našej histórie.
V drvivej väčšine kníh a dokumentárnych seriálov a filmov o UFO je totiž dookola omieľaná jedna a tá istá formulka: Moderná éra neidentifikovaných lietajúcich objektov sa začala 24. júna 1947, kedy skúsený a dôveryhodný pilot Kenneth Arnold tvrdil, že videl deväť lesknúcich sa metalických neidentifikovaných objektov v blízkosti vrchu Mount Rainier, v štáte Washington. Minulý rok však vyšla kniha, ktorá to celé zmenila a som mimoriadne prekvapený, že Kongres na to vo svojich požiadavkách voči AARO aj reflektoval, no o roku 1945 si povieme neskôr, pretože tento incident si vyžaduje skutočne hĺbkový rozbor. Nabudúce sa teda na niekoľko týždňov ponoríme do histórie Fenoménu v celej jeho komplexnosti a nahote a začneme pekne poporiadku, 24. júnom 1947.
A ešte jedna vec. Nedá mi neupozorniť Vás na to, že by sme si mali pomaly začať vyrábať povestné „alobalové čapice,“ pretože pomerne skoro to začne byť podstatne neuveriteľnejšie ako čokoľvek, čo som tu doteraz napísal. Nebojte sa, vždy Vás vopred upozorním na to, kedy si ich nasadíme…
Keďže by ma veľmi zaujímalo či majú aj ľudia na Slovensku skúsenosti s podobnými fenoménmi, neváhajte ma kontaktovať na e-mailovej adrese: uapsvk@gmail.com. Máte moje slovo, že príbehy a informácie s nimi späté, ktoré sa mi rozhodnete sprostredkovať sa nikdy bez Vášho výslovného súhlasu nedostanú na svetlo sveta. Vopred Vám veľmi pekne ďakujem a veľmi si to vážim.
