Prestaňte ľudí magoriť rôznorodosťou a toleranciou

Aj tak by sa dali zhrnúť slová politika, ktorý absolútne nepochopil svoju úlohu v spoločnosti. Jeho morálny kompas totálne zlyhal a svojimi slovami a činmi škodí všade tam, kde sa objaví.

Ak by sme pristúpili na túto (ne)logiku, potom by sme mali prestať verejne hovoriť o domácom násilí, sexuálnom násilí či zanedbávaní a týraní detí. Veď sú to práve médiá, ktoré celkom zbytočne ohrozujú spoločnosť takýmito bludmi, no nie?

Nebyť médií, obete domáceho násilia by svoju životnú situáciu dodnes považovali za svoje súkromné zlyhanie, ktoré nemá nič spoločné s normálnou spoločnosťou. Tento patologický jav, ktorý ohrozuje normálne a tradičné rodiny, vytiahli na svetlo rôzne propagandistické neziskové organizácie s veľkou pomocou médií. Nebyť médií, dodnes by sme o domácom násilí hovorili ako o súkromnom probléme jednotlivca a nezaťažovali ním celú spoločnosť a najmä deti.

Nemagorte hlavy týraným ženám

Keby médiá nezačali motať obetiam domáceho násilia hlavy, nezačali by si títo ľudia uvedomovať, že nie oni sú zodpovední za svoju situáciu a že psychické, ekonomické ani fyzické násilie nie je v poriadku. Och, koľko rodín by sme zachránili pred rozpadom, ak by sme verejne nehovorili o tom, že domáce násilie nie je v poriadku a týka sa každej piatej ženy. Koľko tradičných manželstiev by neskončilo rozpadom, ak by sa v médiách nezačala šíriť feministická propaganda odmietajúca domáce násilie.

Prečo médiá magoria týraným ženám hlavy a ukazujú im, že domáce násilie sa vyskytuje naprieč celou spoločnosťou? Prečo médiá poukazujú na to, že každý človek má právo na slobodný život bez násilia? Nebolo by jednoduchšie zakázať túto tému v médiách? Už žiadne verejné výzvy, žiadne svedectvá, žiadne informácie. Hlavne nech sú obete ticho a nešpinia našu dokonalú tradičnú spoločnosť svojimi výmyslami.

Veď hľa, koľko žien sa začalo ozývať po tom, ako prehovorila o domácom či sexuálnom násilí jedna z nich. A potom ďalšia. A ďalšia. Zrazu sa všade začali objavovať nové prípady, ktoré doteraz neexistovali.

Aha, ako tie médiá prispeli k tomu, že zrazu začali rapídne narastať počty prípadov domáceho násilia. Ešte aby médiá začali informovať o domácom násilí, ktorého obeťami sú muži. To by bola hotová katastrofa, ak by silní a mocní muži začali verejne hovoriť, že zažili násilie zo strany partnera či partnerky. Chorá propaganda valiaca sa zo všetkých strán.

Bez vás, feministické hnutia, neziskové organizácie a médiá, by zostali obete domáceho násilia len tápajúce a strácajúce sa vo vlastných pocitoch osamelosti a bezmocnosti. Prečo ste museli začať verejne hovoriť o témach, ktoré mohli zostať skryté? Prečo ste dovolili, aby obete násilia prehovorili a ukázali ostatným, že nie sú sami?

Nie ste sami

Skutočne si niekto ešte stále myslí, že mladí ľudia považujú za ľahkovážnu zábavu priznať sa rodičom s tým, že sú „iní„? Skutočne si niekto aj dnes, po neustálych verbálnych a fyzických útokoch, myslí, že človeku stačí vidieť článok v médiách a rozhodne sa byť iným? Vystaviť sa takému riziku? Riziku, že stratí rodinu, že si na čelo vyvesí terč?

Správy, reportáže, rozhovory či príbehy LGBTI+ ľudí artikulované citlivým jazykom založeným na odborných poznatkoch  majú v médiách a vo verejnej debate svoje dôležité miesto. Každé dieťa, každý človek si zaslúži vedieť, že nie je sám.

Nie inakosť, ale rôznorodosť. Nie magorenie hláv, ale rozširovanie obzorov. Kým nebude samozrejmé, každému od spolužiaka až po premiéra, že rôznorodosť je súčasťou našich tried, našej kultúry, našej spoločnosti, dovtedy je nutné o nej písať a informovať.

Kým nebude politik politikom každého človeka a dieťaťa, kým bude vrieskať a plakať o pomoci rodine, no sám bude vybraným rodinám škodiť, dovtedy je nutné poukazovať na jeho zvrátený morálny kompas. Kým bude jedným dychom hovoriť o ochrane detí a zároveň deptať a ničiť deti trpiace pre svoju „inakosť“ (toto slovo nerada používam a vždy radšej siahnem po slove rôznorodosť, pretože nestavia človeka do pozície byť iný ako „tí druhí„), dovtedy je aj úlohou médii poukazovať na toto choré správanie.

Je chorobou dnešnej doby, že tradičnou rodinou a jej ochranou sa zväčša najviac oháňajú tí, ktorí pre ochranu človeka neurobili absolútne nič dobré. Lebo ochrana rodiny začína pri ochrane jej najslabších členov. Na prstoch ruky, ktorú pomlela motorová píla, by sa dala spočítať pomoc, ktorú počas svojej vlády poskytol ženám, deťom, ľuďom s hendikepom či ľudom s duševnou poruchou bývalý premiér IM.

Všetci tí, ktorí máte pocit, že ste na svoje trápenie, tápanie a zmätok sami, že vás nechápu rovesníci, spolužiaci, či dokonca nenachádzate pochopenie ani vo vlastnej rodine, vedzte, že nie ste sami.

A je aj úlohou médií poukazovať na to, že ste rovnocennou súčasťou našej spoločnej rôznorodej SPOLOčnosti. Vaša existencia neohrozuje tradičnú rodinu. Vaša prítomnosť nás učí. Učí vás, vašich aj našich rodičov, učí láske. Rešpektu, úcte, otvorenosti, tolerancii.

Milí rodičia, nebojte sa o svoje deti. Milujte ich také, aké sú a dajte im pocítiť svoju lásku a prijatie. Vytvorte z domu bezpečné miesto, kde vaše deti nebudú musieť skrývať svoje pochybnosti, túžby a najmä svoju najhlbšiu podstatu. Hoci vás mnohí politici strašia a desia lžami o propagande, ublížiť vlastným deťom môžete len vy sami. Ak ich nebudete milovať bezhraničnou láskou.

Je odporné, že politik sa neštíti poštvať rodičov proti vlastným deťom pod zámienkou ochrany rodiny. Nedajte si vziať lásku k vlastným a dovoľte im objaviť samých seba. K samovražedným myšlienkam totiž nevedie inakosť vo verejnej debate, ale nenávisť a strach, frustrácia a neustála potreba skrývať svoje skutočné ja. Ak chcete chrániť svoje deti, bojujte proti propagande netolerancie, falošného strachu a lží, ktoré zväčša šíria tí najväčší ochrancovia „tradičnej rodiny“.

Mamy, otcovia, starí rodičia, prosím, buďte všímaví voči svojim deťom a dávajte im každý deň pocítiť, že sú milované a slobodné. Učte ich rešpektu a tolerancii. Ukazujte im, že je v poriadku cítiť sa inak. Že je skvelé, mať iného spolužiaka či spolužiačku. Buďte všímaví a bojujte, ak niekto začne útočiť na inakosť. Pretože aj vaše dieťa môže byť tým iným.