Denník N

Česko sa v karlovarskom hoteli Thermal učí, ako vrátiť život odmietanému dizajnu zo 70. rokov

Vľavo snaha zakryť pôvod a vpravo snaha urobiť z neho prednosť. Koláž: web hotela / autor.
Vľavo snaha zakryť pôvod a vpravo snaha urobiť z neho prednosť. Koláž: web hotela / autor.

Keď majiteľ opustenej budovy hotela Kyjev v Bratislave hovorí, prečo jediná možná budúcnosť budovy je búranie, vysvetľuje to tak, že dnes už stavebné normy neumožňujú prevádzkovať hotel s takými nízkymi stropmi, aké má železobetónový skelet budovy architekta Ivana Matušíka.

Na to som si spomenul tento víkend, ktorý som strávil v hoteli Thermal v Karlových Varoch – zatiaľ šesť poschodí z pätnástich „brutalistickej“ budovy manželov Machonínovcov zo 70. rokov je zrekonštruovaných v pôvodnom duchu. Keď som v izbe zdvihol ruku, mne s mojimi 181 centimetrami chýbalo približne 20 centimetrov, aby som sa dotkol stropu.

Je možné, že máme prísnejšie normy.

Ale je zaujímavé ocitnúť sa v realite, kde sa dizajn zo 70. rokov postupne stáva z hendikepu výhodou a zmena vo vnímaní sa prejavuje už aj na konkrétnych budovách. Niežeby majiteľ (štát) vyslovene chcel, ale prevládajúci názor o architektúre a dizajne 70. rokov sa zmenil z nenávisti na uznanie a už sa vlastne ani nedá inak, ako rekonštrukciu urobiť v duchu pôvodného štýlu. Česko sa dostáva na úroveň, keď nakladanie s čerstvým dedičstvom architektúry neurčuje vzťah k režimu, počas ktorého bola budova postavená, ale jeho hodnota (viď Dánsko).

Po rokoch čiastočných rekonštrukcií, ktoré sa snažili čo najviac zmazať pôvodný štýl, pretože bol považovaný za nevýhodu, získal symbol Karlových Varov (a centrum filmového festivalu) späť charakter a hrdosť.

Cestu, ktorou si tu česká spoločnosť prešla, vidno na ceste výťahom na zrekonštruované vrchné poschodia – ako sa dvere postupne otvárajú na nižších poschodiach, vždy na chvíľu vidno koberce inej farby, iný nábytok, iné fototapety na stenách. Keď sa otvoria dvere na deviatom poschodí a vyššie, vrátite sa svojím spôsobom na začiatok – 40 rokov dozadu, ale zároveň do súčasnosti.

Pokusy nahradiť pôvodný interiérový dizajn hotela univerzálnym hotelovým štýlom.
Balneocentrum…
… a reštaurácia v úprave z nultých rokov.

Všetky nové poschodia sú jednotné v krémovobielych odtieňoch, kombinované s drevom. Izby aj pre nižší strop a na mieru robený nábytok pripomínajú konzoly, spĺňajú súčasné štandardy, ale s odkazmi na pôvodný dizajn. Niektoré kusy nábytku sú pôvodné (predovšetkým ikonické kreslá), inak ide najmä o poctu pôvodnému štýlu. Izby v zásade nevyrušujú pri vnímaní hlavného benefitu izby v tejto výškovej budove: výhľadu na pestrofarebné historizujúce fasády Karlových Varov.

Avšak krémové koberce aspoň v našej izbe boli v podstate zničené (otázka je, či sa vôbec niekto pýtal pri zavádzaní bledých kobercov na názor chyžných) a vzhľadom na to, že rekonštruované izby boli sprístupnené hosťom len pred pár mesiacmi, len so zdvihnutým obočím sa dá pozorovať množstvo drobných konštrukčných nedostatkov či prasklín. Pocta je tu prevedená v pomerne nízkej kvalite a bez konzultácií s dedičmi autorky, ale predsa len je to posun.


Na nové poschodia sa vrátil aj pôvodný svetelný navigačný systém v špecifických odtieňoch zelenej a modrej.

Autor textu počas navigácie útrobami hotela.

Po dlhých rokoch chátrala, minulý rok otvorili aj vonkajší termálny bazén, pre miestnych najdôležitejšiu časť hotela. Zrekonštruoval ho štát, prevádzkuje ho ale skúsený operátor saunových svetov v nákupných centrách Saunia (do priestoru teda museli napasovať pôvodne neplánované dve poschodia sáun).

Tu sa dajú vidieť z hľadiska zachovania pôvodného charakteru dizajnu dva prístupy: 1) spoločné priestory šatní alebo oddychových priestorov a 2) saunový svet.

Priestory šatní sú vkusné a tvária sa ako pocta pôvodnému vzhľadu – nikdy som v pôvodných priestoroch nebol, ale už len to, že pripomínajú 70. roky a zjavne odkazujú na pôvodný interiér, sa mi zdá fascinujúce. Zvlášť pochádzajúc z krajiny škaredých a lacných akvaparkov (hoci aj u nás sa už dajú nájsť v tejto kategórii pozitívne príklady). Štvorcové keramické kachličky z každej komunistickej okresnej plavárne sú tu zrazu namiesto symbolu zanedbania údržby súčasťou moderného interiéru (do kachličiek je sympaticky zabudovaný aj navigačný systém). Nutnosť mať rešpekt k pôvodnému interiéru priniesla napríklad aj u nás netypický koberec do oddychových častí a, samozrejme, žiari spomínaný jednotný navigačný systém s hotelom na podsvietených plastových paneloch.


Bohužiaľ, Saunia tu musí najmä zarobiť milión českých korún na nájom mesačne a prevádzku nezvláda alebo nechce zvládať: niektoré prvky navigačného systému sú v pôvodnom podsvietenom plaste, niektoré len tak imitované ako moderná kruhová nálepka na stene, nesmierne množstvo fénov a skriniek je zjavne dlhodobo pokazených, parná sauna celý víkend pokazená, krásne dizajnovaný bar je v skutočnosti veľká fritéza so zjavne pokazeným odvetrávaním, „vstavanej“ navigácii pomáha množstvo škaredých vytlačených papierov, nikto nevymáha dodržiavanie pravidiel saunovania.

Sám saunový svet je v jednotnom štýle Saunie, to je druhý prístup: ľahko udržiavateľný minimalizmus rovnaký ako ten v nákupných centrách v útrobách budovy-pamiatky. Naozaj zaujímavé by bolo predstaviť si, ako by mohol vyzerať saunový svet od Machonínovcov. Ale to už by nebol najlacnejší prístup.

Jednoducho v Česku si už nemôžu dovoliť úplne ignorovať dizajn a architektúru zo 70. rokov, ale ešte sa musia naučiť robiť to dobre.

A ak sa vrátime na začiatok textu – český developer, ktorý vlastní hotel Kyjev, sa na Slovensku pokúša o prístup, ktorý už doma začína byť prekonaný.

Teraz najčítanejšie