Denník N

Aké stanovisko zaujať k viere v liečivé účinky minerálov

Kalcit v UV svetle
Kalcit v UV svetle

Liečivé účinky niektorých minerálov sú známym faktom. Bez niektorých z nich by sme dokonca určite neprežili. Známym faktom sú aj ich negatívne vplyvy na zdravie ľudí a zvierat. Často môže ísť o priaznivé aj nepriaznivé vplyvy pri tých istých mineráloch. Závisí od ich „dávky“, formy, spôsobu pôsobenia a iných faktorov. Väčšinou sa však oba vplyvy viažu na ich orálnu konzumáciu, napríklad vo forme prášku alebo roztoku. V tomto blogu sa však budeme zaoberať dlhodobo veľmi populárnou vierou v liečivé účinky monolitických kusov minerálov, napríklad pri ich kontakte s povrchom tela alebo v jeho tesnej blízkosti. Asi to poznáte, náramky, náhrdelníky alebo kamienky pod vankúšom.

Je mimoriadne zaujímavé, že pre mnoho ľudí sa najdôležitejšia informácia o mineráloch spája s vierou v ich liečivé účinky. Tá má byť výsledkom vyžarovania nejakej pozitívnej energie. To je veľmi často aj jedinou dôležitou informáciou, ktorú si náuka o mineráloch a horninách podľa nich zaslúži. Verí jej aj značná časť prírodovedne a technicky vzdelanej komunity a na jej šírení sa niekedy podieľajú aj ľudia s geologickým vzdelaním. Je otázkou, či tí poslední tomu veria, alebo u nich ide iba o „obchodnú“ stratégiu spojenú s predajom minerálov. Z hľadiska konečného efektu je však odpoveď na túto otázku nepodstatná. Dá sa pochopiť, že pri predaji minerálov je asi dosť ťažké odmietnuť záujemcovi žiadajúcemu napríklad „niečo na srdce“ nejaké riešenie v podobe odporúčania „vhodného“ minerálu. Pozitívnou stránkou veci je, že napríklad na rozdiel od šírenia bludov niektorými lekármi počas nedávnej pandémie, nemajú v tomto geológovia na svedomí mnoho zbytočne zmarených ľudských životov. Všeobecne sa však dá konštatovať, že internetový predaj minerálov (a iné podobné obchodné aktivity) sú vo veľkej miere spájané s ich liečivými účinkami, a tak predstavujú masívny informačný zdroj, proti ktorému je veľmi ťažké bojovať. Mnohokrát je akási intelektuálna nadutosť vedcov pri ignorovaní tohto faktu s argumentáciou, že by išlo o vopred prehratý boj pochopiteľná. No predsa len, vzdať sa bez akéhokoľvek odporu je nesprávne najmä zo strany vysokoškolských učiteľov. Mali by sa totiž zaujímať aj o vzdelávanie širšej laickej verejnosti.

K uvedeným zdrojom šírenia povery o liečivých účinkoch kameňov pomáhajú aj niektoré knižné publikácie. V poslednom čase si z nich veľkú pozornosť zaslúžia knihy americkej autorky K. Frazierovej, ktorej sa dostalo u nás „veľkého uznania“ v podobe slovenského prekladu jednej z jej kníh Kryštály pre začiatočníkov – Ako využívať liečivú silu kryštálov. Tá vyšla v našom, ináč solídnom nakladateľstve Tatran, a ktorej sa v ňom dostalo – podľa jeho vlastnej informačnej brožúry, aj mimoriadnej pocty zaradením medzi literatúru faktu. Táto kniha je zdrvujúcou zbierkou nezmyslov okorenených aj odbornou terminológiou, ktorá jej mala dať punc vedeckej vierohodnosti. Nezmysly sú dotiahnuté do takej extrémnej polohy, že sa dá predpokladať, že aspoň časť „veriacich“ v liečivé účinky minerálov o nich začne vážne pochybovať. Otázkou je, či nových „prívržencov“ nebude viac ako tých „odpadlíkov“. Tvrdenia typu, že napríklad ametyst má priaznivý účinok na bezpečné cestovanie a nočné mory alebo, že opál pomáha spojeniu s vyšším ja a uľahčuje transformáciu (na bohviečo) túto knihu už jasne zaraďujú do kategórie ezoterickej a vešteckej literatúry. Väčšiu pozornosť jej tvrdeniam som venoval vo svojom blogu z 23. novembra minulého roku*.

Jedna z možností, ako sa vzoprieť presile informácií o nadprirodzených účinkoch kameňov, je robiť si z nich žarty. Môj pokus o tento prístup v podobe blogu je z 30. októbra minulého roku**. Hlavná pointa spočívala v tom, že ak prikladáme jednotlivým minerálom liečebný efekt pri jednej konkrétnej chorobe, tak nosenie niekoľkokilogramového vreca štrku, by malo, vzhľadom na obsah väčšieho počtu minerálov, mať omnoho komplexnejší účinok. Čitateľské reakcie na tieto žarty prezrádzajú, že väčšina z nich asi tomuto humoru nerozumie alebo, že ich tento problém vôbec nezaujíma. Prvú možnosť si možno vysvetliť aj tak, že pre mnohých je rozlíšenie faktov a žartov ťažko zvládnuteľný problém, a to najmä preto, že táto povera sa stala už široko „akceptovanou pravdou“. Určitým analógiám s konšpiračnými teóriami sa tu nemožno vyhnúť, i keď na rozdiel od nich, im asi nemožno vyčítať nejaký zlý úmysel.

Iný prístup, ako sa postaviť čelom k týmto bludom, je vyjadrenie jasného zamietavého postoja podporeného zrozumiteľnou argumentáciou*. Pokus o takýto prístup však zvýšenie záujmu o tento problém nepriniesol. Z uvedeného je zrejmé, že možnosti vyvracania tejto povery sú značne obmedzené.

Podobne ako v prípade vyvracania účinnosti homeopatie, akupunktúry a podobných liečiteľských metód, je aj tu hlavným problémom to, že berie ľuďom ich dôveryhodnú ideu k mobilizácii vlastných síl pre ich uzdravenie (placebo efekt). Nie je vôbec prekvapujúce, že v prípade minerálov je táto dôveryhodnosť často podporovaná akýmisi vedeckými pseudoargumentmi vrátane vyžarovania pozitívnej energie. Zvláštne je, že mnohí z tých, ktorí aj pochybujú o liečebných účinkoch minerálov, tejto „vedeckej nadstavbe“ skutočne veria a sú presvedčení, že kamene vyžarujú nejakú energiu. Iróniou je, že v prípade minerálov obsahujúcich rádioaktívne prvky, je to aj pravda. Asi by však boli nemilo prekvapení, že tento prípad predstavuje dosť vážny zdravotný a environmentálny problém vzhľadom na obsah týchto minerálov napríklad v uhlí a v rezíduách zostávajúcich po jeho spaľovaní v tepelných elektrárňach.

Pri rozhodovaní, či sa vôbec pokúšať niekoho pripraviť o jeho vieru, pomocou ktorej môže vyzdravieť v dôsledku placebo efektu, by malo platiť, aby mal každý k dispozícii informácie z oboch strán a na ich základe sa rozhodoval sám. To je aj dôvod, prečo by sa občas mal ozvať niekto aj z „tej druhej strany“.

Dobrou otázkou, ktorá snáď mala byť zaradená do úvodu tejto úvahy, je, ako si vlastne ľudia interpretujú naratív o liečivých účinkoch minerálov. Teda, či mu skutočne veria, alebo vidia v kameňoch iba nejaký talizman, ktorému sa „sluší“ pre zvýšenie ich atraktivity priradiť aj zvláštne účinky. Asi platí oboje. Bolo by však zaujímavé vedieť, aké je pomerné zastúpenie ľudí v oboch skupinách. Keby výrazne prevažovala tá druhá, bol by tento text „bojom s neexistujúcim nepriateľom“. Dosť indícií vedie k tomu, že to tak nie je. Štatistické údaje k tomuto tvrdeniu však pravdepodobne neexistujú.

Už akokoľvek je viera v liečivé účinky minerálov bláznivá, v zásade sa nelíši od viery v reklamou deklarované účinky mnohých výživových, potravinárskych, kozmetických a prípadne aj iných produktov, pri ktorých žiaden dôkaz o ich účinku, s výnimkou možného placebo efektu, neexistuje. Napriek jeho nesporne pozitívnemu účinku tu však existuje riziko, že nesprávny odhad možností tohto efektu, spoločne s jednostranným sa spoľahnutím naň, nás môže prísť niekedy veľmi draho. Kým kuloárne diskusie o tom, či nám niečo pomohlo, alebo nepomohlo (a vďaka čomu), budú takmer vždy tak trochu mlátením prázdnej slamy, tvrdenia o zvláštnych energiách kameňov, v dobe, keď naši vedci vedia zistiť a zmerať takmer všetko, sú evidentnými táraninami.

Energia minerálov

Minerály a horniny bez rádioaktívnych prvkov, samozrejme, vyžarujú nejakú energiu, no iba pri splnení podmienky, že nejakú prijmú zvonka. Napríklad tepelná energia sálajúca z kamenného kozuba ešte niekoľko hodín po tom, čo sa v ňom už nekúri, pochádza z tepla spaľovaného dreva. Svetlo emitované minerálmi na slnku alebo osvetlených napríklad LED žiarivkou je pôvodne svetlom z týchto zdrojov. Minerály, podobne ako iné látky, však toto svetlo menia v dôsledku lomu a odrazu od jeho povrchu a aj vďaka jeho interakcii s vnútornou štruktúrou minerálu. Preto minerál vôbec vidíme a vďaka tomu aj vnímame jeho lesk, farbu a iné optické vlastnosti.

Zvláštnym prípadom, ktorý by mohol byť na prvý pohľad vnímaný ako samovoľné vyžarovanie svetelnej energie minerálmi, je fluorescencia. Je to vyžarovanie svetla niektorými minerálmi osvetlenými ultrafialovým žiarením. Pretože to je pre ľudské oko neviditeľné, môže vznikať dojem, že minerál žiari sám od seba. Na rozdiel od fádnosti a únavnosti táranín o pozitívnych liečivých energiách minerálov je žiarenie fluorescenčných minerálov fascinujúce. Na ilustráciu, obrázok v hornej časti tohto blogu ukazuje, ako sa bezfarebný transparentný minerál kalcit (CaCO3) rozžiari krásnou modrou farbou pri ožiarení UV svetlom. Liečivé účinky však od tohto svetla nečakajte. Viac o tejto vlastnosti minerálov sa bude možno dozvedieť vo februárovom čísle vedecko-populárneho časopisu Quark, vydávaného Centrom vedecko-technickým informácií SR.

Tie, ktoré predsa len pomáhajú

Kontakt minerálov s povrchom tela môže mať okrem prípadných alergií v niektorých prípadoch aj pozitívny účinok. Ten však nemá nič spoločné s ich energiami. Je všeobecne známe, že vrstvou blata sa niektoré živočíchy bránia proti rôznym parazitom. Blato obsahuje rôzne mikroskopické minerály, z ktorých najdôležitejšie sú ílové minerály. Táto vrstva po vyschnutí na slnku uväzní kožné parazity, zabije ich zabránením prístupu vzduchu a zároveň pri jej odpadnutí ich môže aj povyťahovať z kože. Tieto minerály majú aj antiseptické účinky a sú doteraz súčasťou rôznych liečivých zásypov. Natieranie vrstvami ílov sa od nepamäti používalo aj ako ochrana proti silnému slnečnému žiareniu, prípadne boli zložkou farebných „šminiek“ rôznych domorodých kmeňov.

* https://dennikn.sk/blog/3119885/zaujima-vas-energeticka-liecba-krystalmi-ak-ano-je-tu-pre-vas-neprehliadnutelna-novinka/

** https://dennikn.sk/blog/3085930/o-liecivych-ucinkoch-ametystu-a-inych-kamenov/

Teraz najčítanejšie