Denník N

Prečo by Vianoce nemohli byť dnes?

Od Vianoc ubehol už takmer mesiac. Kapra a zemiakové šaláty sme zjedli, rodiny sme navštívili, ohňostroje odpálili, stromčeky vyhodili alebo odložili na ďalší rok, svetielka z balkónov a stromov sme dali preč. Vianočná eufória je za nami a … asi môžeme byť znova takí, akí sme boli pred sviatkami. Čaro sa vytratilo, betlehemská hviezda zhasla, srdcia sú znova studené.

Už ako dieťa som vždy veľmi trpel, keď mama zahlásila, že Vianoce sú za nami a všetky tie krásy sme museli znova na vyše jedenásť mesiacov schovať niekde do krabice. A ešte aj do školy bolo treba ísť!

Ale prečo by tie nablýskané, vyvoňané, emóciami nabité sviatky nemohli byť aj dnes? Veď darčeky by sa nakupovali oveľa lepšie. Výpredaje vrcholia, o chvíľu ich tam budú hádam rozdávať zadarmo. Mandarínky a pomaranče sú v obchodoch stále, stromčeky rastú, ryby plávajú. Nikomu z nás by neuškodilo, keby sme s úsmevom na tvári a prianím pokoja, zdravia, lásky a šťastia, prichádzali za našimi blízkymi i tými menej známymi, aj dnes.

Vianoce sú sviatkami narodenia. Okamihom nového života. Neviditeľný Boh sa zjavil v nevinnej malej ľudskej podobe. A o 33 rokov neskôr nám všetkým dokázal, že ako jediný nevinný, človek a zároveň Boh bez hriechu, obetoval svoj život za nás, naše hriechy a slabosti. Vianoce sú teda časom novej nádeje a možnosti, ktorú nám Boh dáva preto, aby sme zmenili smerovanie svojho života k lepšiemu, napravili to, čo sa nám samotným na nás hnusí. To platí pre nás, veriacich, ktorí Boha prijímame, ale aj pre všetkých ostatných.

A ja si myslím, že takéto rozhodnutie nemusí, a ba ani nemôže, človek prijímať len na Vianoce. Lepšími sa treba stávať každý deň, pracovať na zdokonalení seba samého. Naprávať chyby, prijímať druhých, takých, akí sú, nezištne si pomáhať.

A preto by som bol veľmi rád, keby sa aj 7. február stal pre nás všetkých Vianocami. Aby všetci tí, ktorí sú strojcom onoho referenda, všetci tí, ktorí nedokážu tolerovať ľudí, iných ako sú oni, prežili svoj nový štart, aby pochopili, čo nám vlastne tie Vianoce chcú povedať. Božia láska neodcudzuje, ale prijíma každého jedného z nás bez ohľadu na to, či raňajkujeme chlieb s maslom alebo praženicu, nosíme červené alebo modré oblečenie, máme bielu alebo čiernu pleť, či milujeme muža alebo ženu. Božia láska od nás očakáva, že ju budeme šíriť medzi všetkých ľudí, že sa budeme znášať a pomáhať si. Nechce, aby sme neustále medzi seba kládli nejaké prekážky, aby sme sa delili na lepších a horších. Pred Bohom sú všetci rovnakí.

„A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal a lásky by som nemal, nič nie som. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva, nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávostí, ale teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane.“ (Prvý list Korintským 13, 1-8)

Som kresťan a preto sa tohto referenda nemôžem a nechcem zúčastniť. Išiel by som proti vlastnému svedomiu. Presne tak, Aliancia, dávali ste podpisovať referendové hárky v kostoloch, kážete ľuďom, aby sa zúčastnili referenda. Ale. Zabudli ste na to najdôležitejšie, čo od nás Boh očakáva. Lásku. A tá sa naozaj nevystatuje, nenadúva, nie je ani sebecká, ani sa neraduje z neprávosti a nezmýšľa zle. Ona všetko pretrpí! Ak teda nemáte lásku voči ľuďom, ktorí sú z každej strany osočovaní, oslabovaní, no o to vnútorne silnejší, ako nám chcete kázať o tom, čo je správne, čo je normálne, čo je tradičné? Čo už je len tradičnejšie, ako láska k blížnemu?

 

Teraz najčítanejšie