Denník N

3 (a viac) spôsobov, ako zákaz nedeľného nakupovania poškodí nás všetkých

Bezdôvodné zákazy Slovensko vpred neposunú. Návrh poslancov na obmedzenie nakupovania v nedeľu zoberie spotrebiteľom flexibilitu a môže viesť k zvýšeniu cien.

Píše Filip Kužma, riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa

Existuje veľa tém, ktoré sa pravidelne vracajú do parlamentu – myšlienka, že obchody by mali byť v nedeľu zatvorené dlhodobo osciluje vo verejnom priestore, pričom výnimkou nie je ani súčasné obdobie. Parlament sa čoskoro bude znovu zaoberať návrhom, ktorý chce spotrebiteľom určovať, v ktorých dňoch môžu a nemôžu chodiť do obchodov. 

Pozrime sa najprv na to, ako bežne trávime víkend. Všetci sme rôzni, rôzne využívame náš čas a ako oddych si teda prirodzene každý predstavíme niečo iné – niektorí sa chcú prejsť v prírode a vyvenčiť domáceho miláčika. Pre niekoho znamená relax stráviť celý deň ničnerobením a sledovaním Netflixu. Veľa ľudí chce ísť s kamarátmi alebo rodinou na kávu alebo na obed. Časť z nás chce ísť do obchodov, zacvičiť si vo fitku, alebo si v kine pozrieť film. Robíme to, čo nás baví, alebo skrátka doháňame veci, ktoré sme cez týždeň nestihli.

Pokiaľ nikomu neubližujeme, môžeme robiť všetko, čo nám prináša radosť. Nakupovanie v nedeľu nikomu neškodí, práve naopak – dáva nám flexibilitu, zlepšuje nákupný zážitok, pomáha ekonomike a zvyšuje zamestnanosť. Už v tomto bode je teda zrejmé, že snahy o obmedzenie nedeľného nakupovania sa javia ako neopodstatnené.

Ako by však zákaz nedeľného nakupovania zmenil naše víkendy? Ak chcem ísť do prírody alebo doma s rodinou hrať Človeče, nehnevaj sa, ani dnes ma nikto nespúta, nenaloží do taxíka a nezamkne na päť hodín v Auparku alebo inom obchodnom centre. Nemyslím si teda, že práve otvorené obchody v nedeľu bránia ľuďom pri objavovaní prírodného bohatstva a kultúrneho dedičstva našej krajiny.

Nakupovanie cez týždeň a cez víkend nie je to isté. Mám pocit, že debata o nedeľnom predaji sa často zvrháva hlavne na drobné nákupy potravín, čo následne bagatelizuje časovú náročnosť nakupovania. Nákup oblečenia, nábytku, domácich potrieb, elektroniky alebo zariaďovanie bytu nie sú záležitosťou zopár minút, ktorú si jednoducho vybavíme po práci, či po škole. Práve naopak, tieto nákupy si často vyžadujú hodiny rozhodovania, premýšľania, či riešenia financií (pokiaľ nakupujeme na splátky). Práve víkendy nám dávajú voľnosť a slobodu ísť do obchodov vtedy, keď na to máme čas, priestor a chuť. Ak bežím do obchodu v stredu po práci a ponáhľam sa domov, nemám čas si všetko poriadne poprezerať, porovnať si rôzne možnosti, proste hodím do košíka prvé, čo uvidím. Zákaz nakupovania v nedeľu by nás teda v konečnom dôsledku ochudobnil o lepšie, kvalitnejšie a možno aj lacnejšie možnosti.

Zákaz nedeľného nakupovania môže ovplyvniť aj tých, ktorí nechodia do obchodov, ale idú si zacvičiť do fitka, naobedovať sa do reštaurácie alebo si dať zákusok v obľúbenej kaviarni. Takéto prevádzky by síce navrhovaný zákaz nezasiahol priamo, ale veľa z nich sa nachádza v rôznych obchodných centrách, obchodných domoch a pasážach, ktoré zdieľajú s maloobchodnými prevádzkami. Majiteľ budovy často náklady rozpočítava medzi dajme tomu 20 nájomníkov – keď však v nedeľu zakážeme fungovať 15 z nim, kto môže byť pre správcu prvý na rane pri kompenzovaní strát? Presne tých 5 zvyšných – a tak vo výsledku suma, ktorú platíme za permanentku do fitka, lístok do kina, či kávu v kaviarni, môže stúpnuť alebo to tieto prevádzky radšej v nedeľu rovno zabalia. Buď si teda priplatíme alebo o dobrý víkendový zážitok prídeme úplne.

Výsledok celého ťaženia za obmedzenie nakupovania v nedeľu? Nižšia flexibilita, menej možností a riziko nárastu cien.

Teraz najčítanejšie

Inštitút moderného spotrebiteľa

Inštitút moderného spotrebiteľa je nezávislá mimovládna organizácia, ktorá od roku 2018 zastupuje a presadzuje záujmy spotrebiteľov žijúcich v modernej dobe, poskytuje vzdelávanie v spotrebiteľskej problematike a podieľa sa na tvorbe politík, ktoré pomáhajú zlepšiť spotrebiteľské prostredie. Inštitút má za cieľ dosiahnuť, aby sa ekonomika Slovenska dostala na skutočne európsku úroveň – tento pokrok však musí byť trvalo udržateľný a klásť osobitný dôraz na záujmy spotrebiteľov.

Tento blog je platený.