Denník N

Emigrácia mladých: prečo odchádzame a kedy sa vrátime

Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay
Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay

Skutočným problémom Slovenska nie je imigrácia, ale emigrácia.

Slovensko je rýchlo starnúcou a vymierajúcou krajinou. Žijeme dlhšie, detí sa u nás rodí menej, mladí ľudia odchádzajú a cudzincov medzi seba pustiť nechceme. Podľa odhadov Eurostatu sa počet obyvateľov Slovenska zníži do roku 2060 na 4,6 milióna.

Populácia poklesne o 800-tisíc, no počet ľudí v produktívnom veku klesne až o 1,4 milióna. Podiel obyvateľov nad 65 rokov k populácii v produktívnom veku (20 až 64 rokov) budeme mať najvyšší v Európe. Ak tento trend nezvrátime, Slovensko sa zmení na krajinu seniorov.

Pôrodnosť sa nám výrazne zvýšiť nepodarí. Vývoj v západnej Európe ukazuje, že mierne zvýšiť ju vedia len prisťahovalci. Tí sa však na Slovensko nehrnú a preto sa nás nedotkli ani súčasné migračné vlny. Je tragikomické, ako sa napriek tomu tisíce ľudí s premiérom Ficom na čele bránia príchodu čo len jedného cudzinca. Pritom skutočným problémom Slovenska nie je imigrácia, ale emigrácia.

Fenomén, ktorý dorazil už aj do SuperStar

Mnohí mladí a šikovní ľudia Slovensko radšej opúšťajú. Idú študovať či pracovať do zahraničia, pretože tam vidia viac príležitostí a vedia lepšie uplatniť svoje schopnosti. Podľa údajov zdravotných poisťovní odchádza zo Slovenska každoročne až 30-tisíc mladých ľudí (do 30 rokov), čo je viac ako tretina ročníkovej populácie.

Ak by mladí ľudia odchádzali dočasne, napríklad získať diplom na zahraničnej univerzite či nadobudnúť pracovné skúsenosti v inej krajine, bolo by to fajn. To sa deje v celom západnom svete a prospieva to ekonomike. Svet sa globalizuje, pohyb ľudí nezastavíme a spoznávanie cudzích krajín a kultúr navyše zvyšuje šance na mierovejšiu budúcnosť ľudstva.

Lenže na Slovensko sa väčšina odídencov vrátiť nechce. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska dnes žije v zahraničí približne 330-tisíc Slovákov, z ktorých až 70% tam chce ostať natrvalo. Trvalý odchod mladých ľudí do zahraničia logicky nie je pre Slovensko výhodný, pretože sme do nich investovali – tu získali vzdelanie, zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Do Londýna odišla hneď po maturite aj nová SuperStar Emma Drobná. Po dvoch rokoch sa vrátila a svojou účasťou v speváckej súťaži ukázala, o aký obrovský talent mohla naša krajina prísť. Lenže koľko ďalších talentov ostáva žiť v zahraničí?

Je úžasné sledovať medzinárodné úspechy slovenských vedcov, inovátorov, študentov a všetkých tých ľudí, na ktorých sme hrdí. Už menej úžasný je fakt, že veľa týchto mozgov pre nepriaznivé podmienky odišlo zo Slovenska. Ich potenciál by tu nemal šancu kvôli neefektívnemu štátnemu zriadeniu, všadeprítomnej byrokracii a „starým štruktúram“.

Ako zastaviť exodus mladých ľudí

Zefektívniť fungovanie štátu, znížiť byrokraciu či vymeniť staré štruktúry nám sľubovali už mnohí. Zatiaľ sa to nepodarilo. A odchod mladých ľudí do zahraničia tak naďalej pokračuje.

Všetci rozumieme tomu, že je to beh na dlhú trať. Lenže ak chce Slovensko znovuzískať dôveru 330-tisíc svojich občanov v zahraničí, začať so zmenami musíme ihneď. Nesmie pritom ísť o žiadne kozmetické úpravy ako doteraz.

Najdôležitejšie je zmeniť školstvo, kde máme nepomer medzi počtom a kvalitou škôl. Musíme zlepšiť uplatniteľnosť absolventov, ináč si mladí ľudia nebudú vedieť nájsť prácu a zaradia sa tak medzi približne 350-tisíc nezamestnateľných ľudí. Najnižšia dosiahnuteľná úroveň nezamestnanosti, ktorá sa na Slovensku pohybuje niekde okolo 8%, sa tak môže časom pohnúť smerom hore.

Ak chceme, aby v slovenskom školstve pracovali aj noví a mladí ľudia, musíme ich motivovať finančne. V opačnom prípade uprednostnia zahraničie či súkromnú sféru. V školstve podobne ako inde v štátnej správe by mali pracovať len tí najlepší, a nie ľudia, ktorí to často berú ako poslednú možnosť. Aj preto sa musia platy učiteľov radikálne zvýšiť.

Potrebujeme tiež urýchlene znížiť regionálne rozdiely, napríklad zavedením bezdaňových zón v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. Výrazné zlepšenie podnikateľského prostredia, o ktorom sa u nás stále len hovorí, dokáže pritiahnuť nielen nových investorov, ale súčasným zamestnávateľom zníži náklady a umožní zamestnať viac ľudí a lepšie ich zaplatiť.

Reálne príjmy občanov sa dajú zvyšovať a približovať pomerom v EÚ aj skutočnými sociálnymi opatreniami, napríklad zavedením nižšej DPH na všetky potraviny. Teda žiadne marketingové predvolebné ťahy, akým je selektívne znižovanie DPH len na vybrané potraviny. Veď novoročná radosť z nižšej ceny masla či mäsa sa nám môže za pár rokov vypomstiť v podobe zhoršenia zdravotného stavu populácie.

Zdravotníctvo samo o sebe je veľký problém. Ako chceme motivovať ľudí, aby neodišli do cudziny, keď vedia, že tam nebudú vystavení starým nemocničným budovám, poldňovému čakaniu u lekára či korupčným praktikám? Od zdravotníctva treba „odstrihnúť“ všetkých tých, ktorí na ňom parazitujú. Kompetentní musia odpolitizovať riadenie a prestať kradnúť. A preventívne by radšej nemali mať blízko ku košickým funkcionárom SMERu.

Slovenské zákony, byrokracia a súdnictvo tiež veľmi nepomáhajú zvyšovať motiváciu ostať na Slovensku. Veď kto dnes napríklad začne podnikať v situácii, keď naše práva a platné zákony nemá kto ochrániť, pretože súdy fungujú pomaly a sú prepojené s výkonnou mocou? Rozumný človek predsa nebude riskovať, že jeho podnikanie môže skončiť aj nevyplatením pohľadávok, ako sa to napríklad stalo v prípade stavebného gigantu Váhostav.

Podpora osobných slobôd, odpolitizovanie štátu, decentralizácia moci, zmena volebného systému, transparentnosť a otvorenosť vládnutia – to všetko môže tiež výrazne zlepšiť atmosféru v našej spoločnosti a spomaliť emigráciu zo Slovenska.

A kde strávite Vianoce v roku 2060 vy?

Neprespime šancu na zlepšenie pomerov v našej krajine. Musíme urobiť všetko preto, aby mladí ľudia chceli na Slovensku ostať a žiť. Nesmú mať pocit, že sa o nich spoločnosť nezaujíma a ich jediným východiskom je odchod do zahraničia. Ak to tak ostane, naša krajina postupne vymrie.

Pre lepšiu predstavu, v roku 2060 už možno nebudú tisícky Slovákov cestovať vo veľkom na Vianoce domov na Slovensko, ale môže to byť naopak. Cestovať na Vianoce do Česka, Nemecka či Veľkej Británie budú tí, ktorí na Slovensku ostanú, no všetci ich príbuzní a známi už budú dávno žiť v zahraničí.

Nedopustime, aby naša krajina ďalej upadala a politici vyháňali mladých ľudí preč.

Teraz najčítanejšie