Denník N

Well-being Bratislava 2030: Mentálne mapy mesta

Peter Bartoš (spolupráca Lima Rampáková): Jedna stredoeurópska krajina a jej ohrozené prostredie, 2008, kombinovaná technika na korku, 36 x 55 cm, zdroj: soga.sk.
Peter Bartoš (spolupráca Lima Rampáková): Jedna stredoeurópska krajina a jej ohrozené prostredie, 2008, kombinovaná technika na korku, 36 x 55 cm, zdroj: soga.sk.

Mnohé európske metropoly vnímame, poznáme a navštevujeme pre ich jedinečnú kultúrnu identitu. Hlavné mesto Škótska – Edinburgh je vďaka medzinárodným projektom organizácie UNESCO v globálnom povedomí spojené s bohatou tradíciou literatúry. Britský Liverpool alebo Glasgow vnímame ako mestá hudby, Berlín ako epicentrum súčasného umenia, Paríž ako mesto módy, Amsterdam zasa ako mesto ekológie a bicyklov. Zdá sa, že hlavné mesto Slovenska svoju tvár a kultúrnu identitu v súradniciach 21. storočia ešte len hľadá a formuje.

Po dvoch rokoch príprav Bratislava nedávno predstavila svoju prvú víziu pre udržateľný rozvoj kultúry do roku 2030. Koncepcia s názvom Dekáda pre kultúru vznikala na pôdoryse Agendy 2030 ako série opatrení a cieľov pre udržateľný rozvoj, pričom globálne výzvy súčasnosti nenásilne aplikovala v lokálnom kontexte územia Bratislavy. Minimálne z hľadiska odbornej, participatívnej a transparentnej metodiky, ako aj dvojročnej kapacity na prípravu, tento dokument môže byť inšpiráciou aj pre štátno-legislatívny prístup v tvorbe kultúrnych politík na Slovensku

Dekáda pre kultúru z dielne Bratislavy (2022) a rovnako tak Kultúrny plán z dielne Košíc (2021) sú rozhodne dobrou správou pre rozvoj kultúrnej politiky na úrovni miest, obcí a samospráv. Priame zapojenie občanov, oslovenie kultúrnych aktérov a miestnej infraštruktúry tu má skutočne do veľkej miery šancu byť garantom udržateľnosti jednotlivých vízií, projektov a opatrení. Zároveň nemalou mierou podporuje princípy demokracie a občianskej spoločnosti, ktoré sa stávajú kultúrnou výbavou – DNA jednotlivých lokalít.

Bratislava už samotný pojem kultúry poňala v širokom slova zmysle ako „záujem o kvalitu života obyvateľov, posilňovanie komunít a miestnej identity“. Svoju víziu rozpracovala na škále od rôznorodých komunitných a susedských aktivít, až po oblasť kultúrneho dedičstva a umenia vo verejnom priestore. V rámci tohto spektra koncepcia pomenovala desať charakteristík pre Bratislavu do roku 2030: dostupná, rozmanitá, susedská, ochraňujúca, pamätajúca, monumentálna, kreatívna, rozpoznateľná, cezhraničná udržateľná.

Tieto charakteristiky – budúce identity Bratislavy majú kvalitatívny ráz, smerujú k predstave mesta ako dobrého miesta pre život. Preto fajnšmekri do umenia budú možno trochu sklamaní: centrálnym motívom tu nie je ani tak plánovanie kultúry, ako skôr územia mesta a jeho kultúrneho aspektu. A možno je to tak a treba to nateraz prijať, že kultúrna identita našej metropoly sa bude formovať jednoducho na princípe well-being. Obzvlášť, pokiaľ Dekádu pre kultúru chápeme ako výsledok spoločenskej dohody, nie je jej prakticky čo vyčítať.

Iba mieru lokálnosti, ktorú podporuje aj zvolená metodika a moderované prieskumy. Bratislava má ako hlavné mesto dvojitú identitu: na jednej strane lokálnu – mestskú, a na druhej medzinárodnú – európsku. Nemožno preto bezvýhradne myslieť len v jestvujúcich rámcoch a kapacitách mesta tak, ako si to koncepcia kladie za cieľ. Geografické a tiež historické súvislosti Bratislavy ju jednoznačne sadia na kultúrnu mapu Európy. A bola by škoda nepremeniť túto šancu v atmosfére, kedy sa kultúra dostáva na popredné priečky politík mesta.

Po februári 2022 sa naším dôležitým partnerom stala Ukrajina. Objavili sme ju v tesnom susedstve aj mimo „trojmedzia“, ktoré by podľa koncepcie malo určovať medzinárodné vzťahy mesta. Pritom vzťahy s východným susedom nie sú len o spoločnej hranici, o pomoci a podpore, ale aj o šanci obohatiť naše vlastné kultúrne dimenzie. Je to Bratislava, kde sa koncentruje umelecká a kultúrna komunita odídených. Je to totiž aj umelecká metropola. Na jej území sídli väčšina umeleckých inštitúcií, kultúrnych domov, univerzít a ďaleko lepšie sa darí aj nezávislej sfére.

Sú to skôr mentálne než doslovné mapy mesta, ktoré vo vízii do roku 2030 potrebujeme citlivo vnímať a reflektovať. Je to viac Brno než Praha a viac multikulturalita než monumentalita. Sme tam, kde sami chceme byť, ale aj tam, kde nás vnímajú a vidia iní.

– –

Výskum na tému „Modely a trendy kultúrnych politík v súčasnej Európe (V4)“ z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Tento blog je súčasťou verejných prezentácií výskumu, reprezentuje výlučne názor autorky a fond nezodpovedá za jeho obsah. 

Teraz najčítanejšie

Nina Vrbanová

Kurátorka a kritička súčasného umenia. Študovala na Ústave literárnej a umeleckej komunikácie UKF v Nitre a na Univerzite Karlovej v Prahe. V rokoch 2009 – 2013 pracovala ako kurátorka Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave, od roku 2014 pôsobila v Kunsthalle Bratislava, v rokoch 2017 - 2021 ako jej riaditeľka a šéfkurátorka. Dnes je vedúcou oddelenia kultúry Hlavného mesta SR - Bratislavy a predsedníčkou Správnej rady Akadémie umení v Banskej Bystrici.