Ako novým spôsobom propagovať vedu
Nedávno sa na mňa obrátila redakcia jedného denníka s prosbou o zodpovedanie celkom zaujímavej otázky. Išlo o vysvetlenie vzniku zvláštnych ľadových ihlíc v zimnom lese (sú na obrázku). Bol som trochu prekvapený, pretože z titulných strán tohto časopisu som vedel, že uverejňuje hlavne všelijaké tie pechtle-mechtle (kto s kým a tak podobne). Slušne som na otázku odpovedal tak, aby porozumeli aj tí, ktorí sa o vedu príliš nezaujímajú. Po zverejnení odpovede som si však uvedomil, že vedu by sme mohli propagovať aj úplne novým spôsobom. Teda nie tak, že k tým pechtle-mechtle klebetám umelo pripojíme nejaké vedecké informácie, ale že ich do nich priamo včleníme vytvoriac tak prirodzený logický celok. Tak by sme mohli pre vedu nenápadne získať aj ľudí z tej „druhej strany“. Ako by to mohlo vyzerať v prípade uvedených ľadových ihlíc si ukážeme na nasledujúcom príklade.
Novinová správa o tragickej udalosti
Až dnes prenikla na verejnosť správa, že niekedy koncom minulého roku v skorých ranných hodinách zavraždila štyrikrát rozvedená 38-ročná Ilona M. z Bratislavy svojho manžela pätnástimi bodnutiami kuchynským nožom. Na úteku zo svojho spoločného skromného príbytku na okraji bratislavského lesoparku si v opadanom lístí všimla podivný zmrznutý chuchvalec, ktorý ešte nikdy vo svojom pohnutom živote nevidela. Prizrela sa bližšie a zistila, že ide o zvláštne ľadové ihlice. Hneď si uvedomila, že je možno svedkom doteraz nepozorovaného úkazu a okamžite sa otočila späť na miesto činu. Doma prekročila svojho nehybného manžela, vzala zo stola mobil, vrátila sa na miesto svojho objavu a zvláštne ľadové čudo odfotila. Snímku okamžite poslala do redakcie známeho časopisu s prosbou, či by nevedeli zistiť, o čo vlastne ide. Redakcia časopisu túto prosbu tlmočila vedeniu jednej z našich univerzít a to našlo človeka, ktorý na túto otázku vedel odpovedať. Tesne po tom, čo Ilona M. urobila obrázok, ju našťastie napadlo, že mobil by mohla využiť aj na privolanie záchranky pre manžela.
Polícia zadržala Ilonu M. na hlavnej stanici pri prezeraní snímok ľadových ihlíc. Podľa vyšetrujúceho sudcu zadržanej hrozí podmienečný trest vo výške 126 rokov. Ako vysvetlil vyšetrujúci sudca, preto podmienečný, lebo poľahčujúcou okolnosťou určite nebolo len privolanie záchranky (síce neskoro, ale predsa), ale aj úprimný záujem o prírodné vedy. Ako tvrdil, ďalšou vecou v jej prospech je to, že v prípade zavraždeného ide už o jej piateho manžela, a ako tvrdia neuropsychológovia (Nobert Klause), hodnota manželov sa s ich poradovým číslom exponenciálne znižuje. Takže keby šlo už o jej šiesteho manžela, polícia by sa týmto prípadom už asi vôbec nezaoberala.
Vráťme sa k rodinnému krbu Ilony M. a jej manžela Františka M. v dobe po tomto incidente. Záchranári našli manžela ležať na bruchu s nožom zapichnutým v jeho chrbte. Okamžite mu na prst nasadili malý prenosný oxymeter (napájaný štyrmi 1,5 voltovými batériami) a zistili, čo už tušili – veľmi nízku hladinu kyslíka (chemický vzorec: asi K2). Záver bol takmer jasný: kovid. Vyšetrenie rýchlym antigénovým testom však túto diagnózu nepotvrdilo. Bolo nutné pohnúť sa iným smerom. Meranie systolického krvného tlaku poukazovalo na katastrofu: dosahoval veľmi nízke, dokonca záporné hodnoty mínus 15 mm ortuťového stĺpca. Diastolický tlak bol takmer rovnaký. Keďže išlo o doteraz nikdy nepozorovaný úkaz, záchranári okamžite nasadli do sanitky, aby o ňom čo najrýchlejšie informovali širokú vedeckú verejnosť prostredníctvom vedeckého článku v renomovanom medzinárodnom časopise. Po dvoch týždňoch sa však zodpovedne vrátili na miesto činu a vytiahli z chrbta obete usvedčujúci nôž. Mal bielu keramickú čepeľ na báze oxidu zirkoničitého a rúčku z uhlíkového nanokompozitu. (Ako sa zistilo neskôr, páchateľka si ho nielenže vyrobila sama, ale aj nabrúsila pomocou korundového brúsneho kameňa a syntetického diamantového prášku.) Po tom, čo autorský kolektív záchranárov zožal v dôsledku uvedenej publikácie v odbornom svete veľkú slávu, ukázalo sa, že s tým krvným tlakom došlo k omylu. Po rozobratí tlakomeru sa totiž zistilo, že žiadnu ortuť neobsahuje. Snažili sa celú vec ututlať tak, že sa doň cez nejakú jeho netesnosť usilovali naliať ortuť z rozbitého ortuťového teplomera, ale tým iba nechtiac poukázali na obrovskú vedeckú nespravodlivosť. Kým súčasné tlakomery žiadnu ortuť v sebe nemajú, tak ortuťové teplomery, ktoré ju majú a preto majú plné morálne právo ukazovať svoje výsledky merania v milimetroch ortuťového stĺpca, musia ich ukazovať v stupňoch Celzia.
Vráťme sa k predchádzajúcemu životu Ilony M. Jej detstvo bolo veľmi ťažké. Žila v chudobnej rodine dvoch vysokoškolských profesorov. Otec bol fyzik, matka genetička. Celé svoje detstvo musela počúvať nezrozumiteľné reči, ktoré za normálnych okolností počúvate iba od ľudí, ktorí sú pod vplyvom psychotropných látok, napríklad päťdesiat percentného vodného roztoku etanolu (ľudovo nazývaného „špiritus“). Po trápení sa na rôznych typoch škôl (ukončila vraj tri renomované vysoké školy s mizerným prospechom), nakrátko sa zamestnala v niekoľkých zle platených inštitúciách (Slovenskej akadémii vied a našich dvoch najväčších univerzitách v Bratislave). Zovšadiaľ ju po krátkom čase z rôznych dôvodov prepustili. Najskôr pracovala v ústave zaoberajúcom sa syntézou nanočastíc oxidu titaničitého, ktoré mali mať veľkosť približne 5 nanometrov. Jej šlendriánstvom sa však stále nevedela dostať pod hranicu piatich milimetrov. Po tom, čo prišla za vedúcim so vzorkou 10 centimetrov veľkej nanočastice, vytiekli mu nervy a dostala okamžitú výpoveď. Asi tak o mesiac sa však v renomovanom vedeckom časopise objavil článok o objave doteraz najväčšej nanočastice práve s veľkosťou 10 cm. No v autorskom kolektíve jej niekdajšieho ústavu jej meno chýbalo. Ďalší osud Ilony M. mal podobný charakter. Najskôr sa zamestnala vo vedeckom ústave zaoberajúcom sa génovými manipuláciami, kde znova manipulovala dosť chaoticky, so zatiaľ neznámymi dôsledkami. Jej konečnou stanicou bol ústav zaoberajúci sa zisťovaním otcovstva na základe testov DNA. Ten je v súčasnosti vo viacerých súdnych sporoch, po tom čo sa dokázalo, že niekoľko označených a potvrdených otcov príslušné matky nikdy nevidelo.
Na záver teda spomeňme, čo bola vlastne príčina tragického konca manžela Ilony M. Ako sa sama vyjadrila, nevedela už zniesť manželove nesprávne úvahy o perspektívach jadrovej fúzie a etike génovej manipulácie pagaštanu konského. S týmito táraninami (podľa Ilony) neprestal ani dve hodiny po zástave srdca. Našťastie v čase jeho klinickej smrti sa už obmedzoval iba na nezrozumiteľné výhrady proti svojmu šéfovi, doc. RNDr. Petrovi L., PhD.
