Denník N

Život so smútkom a bez smútku

Keď nás niečo poteší, chceme o tej radosti povedať všetkým. Ale keď prežívame smútok, snažíme sa stiahnuť do svojej komory a skryť sa pred ľuďmi. Ešte stále smútok vnímame ako emóciu, ktorá nepatrí do života a pritom bez smútku by bol aj život menej radostný…

Často máme radi čiernobiely svet. Veci sú buď dobré, alebo zlé. A pritom, práve pri emóciách je problém takéto vnímanie, pretože emócie nastavujú zrkadlo a samé o sebe nie sú dobré a zlé. K takým emóciám patrí aj smútok. V čom je smútok dôležitý a môže byť pre nás obohatením?

Čo je smútok

Smútok patrí k základným emóciám. Medzi ne patrí aj radosť. Smútok a radosť sú protiklady.

Isto uznáte, že obidva stavy sú normálne a prirodzené. A preto aj smútok je prirodzený. Je reakciou na niečo, čo sa stalo. A smútenie je procesom, pomocou ktorého sa so smútkom môžeme vyrovnať.

Najčastejšie smútok spájame so smrťou človeka. Ale spája sa so všetkým, k čomu máme vzťah a na čom nám záleží. A je prejavom toho a reakciou na to – ak o to prídeme, ak je to v ohrození a ak sme to stratili. Je znakom straty. Nastavuje nám zrkadlo, že sme prišli o niečo dôležité.

Smútok však nie je len negatívny v zmysle, že sme o niečo prišli. Ale je aj pozitívny v zmysle, že skúsenosť ktorá sa stala, nás obohatila. Ak prejdeme smútkom, ak prejdeme procesom smútenia, získame skúsenosť, ktorú si ponesieme a po ktorej život už nikdy nebude rovnaký. Vďaka nej získame určitú hĺbku, prehodnocujeme priority a viac hľadáme zmysel a túžime po hĺbke.

A čo je smútenie

Je úplne normálne smútiť. A ak chceme smútok spracovať, je úplne normálne ho prežívať so všetkým, čo k nemu patrí. Nie je na tom nič zlé prejaviť smútok a je to dôležité pre zachovanie duševného zdravia.

Smútok sa nespája len s konkrétnymi situáciami, ale aj s imaginárnymi – to je všetko to, čo mohlo byť a čo sme mohli mať. V dnešnej dobe čoraz viac smútime za tým, čo sme ešte nemali, lebo čoraz viac upierame zrak na to, čo nemáme. A dúfame, že to budeme mať. A ak sa nám to nepodarí…

Smútok ako taký je prirodzený a normálny. Nie je to choroba. Nie je potrebné ho liečiť. Treba ním prejsť. Riešiť ho treba a teda vyhľadať pomoc, ak trvá dlho a situácia sa nelepší – keď zjavne nevieme z toho „von“.

Tlmenie a potláčanie smútku ovplyvňuje náš citový život, pretože ho ochromí a prestávame cítiť. Ako by sme citovo otupeli. Bez fungovania smútku, nefunguje radosť. Nemôžeme jedno potlačiť a ostatné bude fungovať.

Smútok sa objavuje v situácií, kedy sa naša myseľ rozhodne, že už nemá zmysel bojovať a že situácia sa už nedá zvrátiť. Cieľom smútku je vytvoriť priestor, aby sme „to“ všetko spracovali a dokázali sa s tým vyrovnať.

Prechod medzi smútkom a depresiou je plynulý. Ak smútok pretrváva, vyústi v depresiu.

Keď sa v smútku zamotáme

Smútok je normálna emócia a smútenie je normálny proces. Niekedy však trvá príliš dlho. Akoby sa človek v ňom „zasekol“, alebo v ňom uviazol. Vtedy sa hovorí o komplikovanom smútku. Je v ňom kus frustrácie a rezignácie. Človek stratil zmysel a chuť žiť. Stále žije tým, koho alebo čo stratil. Nič (nové) už pre neho nemá cenu. Okrem komplikovanom smútku sa hovorí aj o patologickom smútení, smútkovej reakcií, či traumatickom smútení.

Všetko je to však spojené so smútkom, ktorý trvá dlho a nie a nie skončiť. Medzi faktory ktoré komplikujú vyrovnávanie sa so smútkom patrí stres. A horšie smútkom prechádza človek, ktorý nie je zrelý a má nejakú podobu závislosti. Asi 10 až 20 % môže mať problém vyrovnať sa so smútkom a môžu v ňom uviaznuť. Vtedy treba zvážiť možnosť vyhľadať odbornú pomoc.

O komplikovanom smútku možno hovoriť až po dlhšom čase (niekoľkých mesiacoch). Prejavom takéhoto smútku je smútok, ktorý pretrváva a neodišiel. Ale aj nechuť do života, podráždenosť, hnev, výbušnosť, prejavy paniky a úzkosti, pocit akoby pred odpadnutím. Nie je to len pocit, akoby nás niekto uhnal a už nemáme silu, ale aj snaha pasívnej agresie prebojovať sa na povrch a obrátiť všetok ten hnev a bolesť proti iným a zmeniť sa na aktívnu agresiu (voči niekomu / niečomu). Ak sa aj objavujú myšlienky na budúcnosť, nie sú víziou toho čo bude, ale hrôzou z toho čo už nebude. Život bez toho, čo sme stratili. A poznali.

Takýto smútok môže časom viesť k depresií, ale môže sa objaviť aj riziko samovraždy… Ten tieň depresie sa to stále vznáša…

Čo je zármutok

Okrem smútku môžeme hovoriť o zármutku. Španielsky psychiater Pablo Martinéz vo svojej knihe Zármutok hovorí, že smútok musí časom pominúť. Ale zármutok pretrváva. Smútok nás môže na začiatku ochromiť ale časom slabne, aby sa nakoniec vytratil… ale zármutok sa tu a tam prihlási k životu a pripomenie to, čo sme stratili.

Keďže ide o niečo, čo nám bolo vzácne, alebo čo sme milovali, bude nás sprevádzať do konca života a pripomínať to pekné, alebo vzácnu osobu, ktorú sme milovali. To vzácne si navždy ponesieme v srdci.

Zármutok je spomienka v ktorej sa snúbi láska, melanchólia a strata. Jeho úlohou nie je ochromiť, ale pripomenúť a nezabudnúť… Budem ťa navždy milovať…

Rozdiel medzi smútkom a depresiou

Často sa stráca rozdiel medzi smútkom a depresiou. Je to tým, že jedným z prejavov depresie je smútok. Depresia je ako „deka“ – keď vás priľahne, je to dlhý proces smútenia. Ale smútok ako taký, prichádza a odchádza. Nie je taký dlhý. Depresívny človek sa dlhodobo vyhýba ľuďom, smútiaci len tu a tam. Človek ktorý smúti, áno chýba mu radosť a chuť do života, ale relatívne „funguje“, chodí do práce, nakupuje, platí účty a venuje sa záľubám. Stratil chuť, ale neprestal žiť. Ako depresívny človek (závisí od hĺbky a stupňa depresie) môžete na tieto aktivity úplne rezignovať. Jednoducho nevstanete z postele.

Na spustení depresie sa podieľa niekoľko faktorov. Depresia je okrem iného reakciou na udalosti a zmeny v živote a je spojená so smútkom. Ak sa dejú zmeny ktoré vnímame ako pozitívne, miesto smútku máme radosť a miesto depresie skôr prežívame eufóriu. Ale ak sme o niečo / niekoho prišli. Smútok je prirodzený.

Jesenná depresia

Okrem depresie ako takej, môžeme sa stretnúť ešte s depresiou sezónnou známou aj ako jesenná depresia.

Dni sa skracujú, slnka je pomenej, blíži sa zima a vytráca sa život a farebnosť. Celkovo máme menej podnetov pre oči. Okrem toho, aj naši predkovia v zime viac oddychovali a utlmili rôzne aktivity. A mnohé zvieratá to rovno „zabalia“ a prespia toto obdobie. Aj súčasťou tejto depresie je smútok. Jej výrazným znakom je, že je reakciou na udalosti teda dianie v prírode a preto časom pominie. Nie je taká trvácna. Je veľmi dobrým príkladom depresie, ktorá je reakciou na niečo. Neprišla sama od seba.

Ako smútime

Smútok je emócia a smútenie je proces, počas ktorého s touto emóciou pracujeme.

Prvou fázou je šok a otupenie. Môže sa objaviť snaha „to“ poprieť. Ako by sa „to“ nestalo.

Druhou fázou je túžba a ľútosť. Túžba po tom, čo bolo a ľútosť za tým.

Treťou fázou je dezorganizácia a zúfalstvo. Problém znovu sa vrátiť a zaradiť do života. Zúfalstvo nad stavom, ktorý nemá riešenie. Istý čas sa druhá fáza prekrýva s treťou.

Štvrtou fázou je reorganizácia. Je to návrat do života, hoci mnohé sa zmenilo a je „inak“.

Proces smútenia je komplikovanou a veľmi individuálnou skúsenosťou. Existencia fázy pomáha skôr pochopiť, ale tie fázy nie sú pravidlom. Rovnako tak je problémom hovoriť o presnej dĺžke smútenia. Aj tá je individuálna. A predsa je to proces a hlavne, vidno že sa niečo deje a smútok sa časom zmenšuje.

Smútenie nie je lineárny proces s presne načasovanými fázami. Niekedy sa hovorí o kruhu – ako by sme sa pohybovali v kruhu. Skôr ide o stúpanie v špirále, kedy aj keď dochádza k pádu a k regresu – už sme niekde inde a napriek pokĺznutiu sme vyššie, než predtým.

Niekedy sa hovorí o dvoch fázach smútku – akútnej a integrovanej. Akútna, to je ten začiatok a hlavne prvé obdobie, ktoré nás ochromí. Integrovaná fáza začína prácou so smútkom a vrcholí jeho zapracovaním do života.

Smútenie je procesom

Okrem týchto novších štyroch fáz, poznáme aj päť fáz s ktorými kedysi prišla Elisabeth Kübler-Rossová. Bol to smútkový model vytvorený na podklade vyrovnávania sa s prichádzajúcou smrťou. Elisabeth pracovala s ľuďmi, ktorí zomierali a snažili sa nejakým spôsobom „to“ spracovať.

Ten model je podobný tým štyrom fázam: je tu popieranie, hnev, vyjednávanie, depresia a zmierenie. Tiež je to proces od odmietania k prijatiu.

Ani tento model nie je univerzálny. Skôr hovorí o tom, ako to môže vyzerať. Proces smútenia a vyrovnania sa so smútkom, je vždy originálny a jedinečný. Preto viac než klásť dôraz na proces, je klásť dôraz na človeka. On už nájde cestu ako…

Hoci proces je individuálny, takmer vždy sú tam určité spoločné znaky: bolesť, hnev, pocit prázdnoty a strata zmyslu života. Tieto pocity prichádzajú v určitých vlnách. Cieľom je odpútať sa, ale neprestať milovať. Transformovať bolesť na životnú zrelosť a lásku. Kým smútok pominie, zármutok zostane.

Každý človek disponuje určitou schopnosťou čeliť a adaptovať sa s náročnou situáciou. Vďaka nej nás len tak niečo neochromí.

Pre smútok ktorý pretrváva (vyššie sme hovorili o komplikovanom smútku), sa čoraz viac používa slovné spojenie protrahované (dlhotrvajúce) smútenie. Nedávno v rámci Medzinárodnej klasifikácie chorôb dostal svoj vlastný kód – 6B42. Ako zrozumiteľnejšie sa však javí spojenie dlhodobé smútenie. O takomto komplikovanom smútení možno hovoriť, ak pretrváva 6 mesiacov a nedochádza k posunu – žiadna zmena k lepšiemu.

5 liekov na smútok

V Biblií je smútok opisovaný ako emócia, ktorá nie je príjemná a je opakom radosti. Napriek tomu je to emócia dôležitá a má svoju úlohu a vie byť pre človeka aj užitočná. V duchovnej rovine sa dokonca rozlišujú dva druhy smútku, ten prvý je v duchovnej rovine a tiahne človeka k Bohu a je zrkadlom toho, ako ďaleko sa nachádza od Boha. Ten druhý je skôr v telesnej rovine a hovorí o tom, čo potrebujeme a nemáme (alebo sme to stratili). Je tiež smútkom nad pominuteľnosťou.

Pomerne nečakane pôsobí skutočnosť, že téma smútku bola dôležitá aj pre takého autora, ako bol Tomáš Akvinský.

On vo svojej knihe Suma Teologická hovorí dokonca o piatych liekoch na smútok.

Ako prvý ponúka radu – dožičiť si to, čo máme radi. Človek pookreje, keď si dopraje niečo, čo ho poteší. A radosť zaháňa smútok.

Druhým je plač. Vďaka nemu sa uvoľňuje smútok, dostáva priechod a tým stráca na sile.

Tretím liekom je priateľstvo a možnosť s niekým sa podeliť o žiaľ. Tak ako radosť zdieľaním rastie, smútok stráca na sile.

Štvrtý liek nám na prvý pohľad vyznie absurdne, je to v podstate pravda a krása prítomná v poznaní a v umení. Sú to však „veci“, ktoré sýtia dušu, prinášajú pokoj, povzbudenie a pohladenie. Kto nemá svoj obľúbený film, alebo CD, ktoré vždy pomôžu…?

Piaty liek hovorí o tom, že je dôležité sa starať o telo, lebo to dáva silu aj duchu a preto odporúča dostatok spánku a kúpeľ. Dostatok spánku nám dava silu viac uniesť a dlhšie si zachovať pokoj a kúpeľ? Robí telu dobre a nemyslím len po hygienickej stránke, či ako prevencia proti zápalom (ktoré môžu viesť k depresií). Kto zažil tú skúsenosť – vyhriať telo v saune na vysokú teplotu a potom sa ponoriť do studenej vody… najlepšie vie, ako duša pookreje.

Ako sa chrániť pred smútkom

Smútok patrí k životu a má v ňom svoje miesto. Ale ak nie je nevyhnutný a potrebný, je dobré mu predchádzať. A za týmto účelom sa odporúča niekoľko krokov.

Ako prvý krok sa odporúča chodiť častejšie do prírody. Pohyb v prírode prospieva nášmu zdraviu. V takom Japonsku sa dokonca hovorí o lesných kúpeľoch.

Ako druhý krok sa odporúča zlepšiť stravovanie. Prejsť na zdravšie potraviny, prípadne na stredomorskú stravu…

K životu pristupujte aktívne. Buď urobte zmenu, alebo zmeňte pohľad. Nenechajte veci ísť samospádom a nedovoľte negatívnemu mysleniu, aby Vám niečo pokazilo a znechutilo. Nebáť sa zmeny. Vnímať ju ako príležitosť k obohateniu – spoznáme niečo nové, ale aj dospejeme k doceneniu toho, čo máme.

Nielen pohyb v prírode, ale aj cvičenie má pozitívny vplyv na naše zdravie, imunitu a na našu psychiku. Odmenou za pohyb je množstvo endorfinov ktoré sa vyplavujú a zlepšia nám náladu. V živote nie vždy dostaneme zaslúženú odmenu. Pri pohybe v prírode a pri cvičení áno.

Ako piaty krok sa odporúča zdieľanie s niekým, koho máme radi a kto má rád nás. Prípadne mať to „svoje“ zázemie a skupinu, kde sme medzi svojimi a s tým čo sa deje nie sme sami.

Šiesty krok nás privádza k starostlivosti o dušu. Viera v človeka, v dobro, v zmysel života a úcta k človeku. U niekoho viera v Boha.

Siedmy krok je často prehliadaný, ale je dôležitý – vyhýbať sa toxickým ľuďom. V mnohých prameňoch sa o nich píše ako o emocionálnych upíroch, ktorí z človeka doslova vysajú všetko život.

Tým náš výpočet nekončí :). Dôležité je pomenovať svoje pocity, vtedy stratia na sile. Zostanú, stále tu sú a treba s nimi pracovať, ale už nie sú tak silné, prípadne neznesiteľné. Zmenšujú bolesť. Zvyšujú šancu na pokojný priebeh a na prekonanie smútku bez komplikácií. Problém ktorý riešime – smeruje k dobrému cieľu. Má riešenie.

Ak budete útočiť sami na seba, nepomôže Vám to. Smútok to skôr zhorší. Dôležité je posúdenie našej zodpovednosti v podobe pocitu viny a ľútosti. Ale ak v tom nemáme správnu mieru, situáciu to len skomplikuje. Pomôže, ak tomu pôjdeme v ústrety a budeme k sebe pristupovať s väčšou láskou a so súcitom (tie si zaslúžia aj ľudia okolo nás).

Ono sa to nezdá, ale smútok sa môže objaviť pomerne rýchlo a často u vecí, ktoré sú nejakým spôsobom u nás bežné. Máme svoje smútky, ktoré sú časté a preto je dôležité ich identifikovať a hľadať ako ich usmerniť. A ak treba, ako sa im vyhnúť.

Jedenásty krok Vás možno prekvapí, ale náš organizmus má rád rád a poriadok. Máme radi rutinu a svoje zvyklosti. Dávajú nám pocit, že všetko je vo svojich starých koľajách a teda v poriadku. Držte sa ich.

Ako výborný prostriedok proti smútku sa odporúčajú dychové cvičenia, ale aj autogénny tréning. Ide o aktivity, ktoré cez všímavosť nás privádzajú k tichu. Nakoniec ostane len ticho a myšlienky a starosti ostanú „vonku“.

Smútok v kontexte vzťahu a straty

O smútku sme v minulosti hovorili spolu v týchto dvoch textoch: https://dennikn.sk/blog/1214482/ked-odide-ten-druhy/, článok je o rozchode / rozvode; a https://dennikn.sk/blog/1200757/ako-sa-vyrovnat-so-smrtou-blizkeho-cloveka/ v článku sú okrem iného popísané znaky toho, že sme tým prešli a možnosti ako niekomu pomôcť tým prejsť. Obidva texty vznikli na podklade diela španielského psychiatra Pabla Martinéza a vhodne sa dopĺňajú s dnešným textom.

.

Smútok patrí k životu. Bez neho by bol život chudobnejší a emočne plochý. Nič to nemení na Tom, že smútok nie je príjemný a bolí. Napriek tomu je obohatením pre život. Netreba ho aktívne vyhľadávať, ale ani pred ním utekať. Môžeme sa však pred ním chrániť a posilňovať svoju vôľu a žiť zdravo – aby sme mu dokázali čeliť a smútok prekonať.

Tomáš Hupka

Zdroj fotografie:

www. brisbanebulkbillingdoctor. com.au

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom