Pár slov o nádeji v zdanlivo beznádejnej dobe

Pocit ľahkosti bytia a pohody dobrých časov je v spoločnosti naozaj rozšírený len vzácne. Ak odrátame všetky tie zlomové periódy očakávania lepších zajtrajškov a naivné retrospektívy veľa nám toho neostane. Ľudské šťastie je trochu ako sneh v lete. Pamätáme si ho, vieme sa tešiť na novú nádielku, ale v žiari prítomnosti sa všetko rýchlo mení na blato všednosti.

Určitá nespokojnosť so stavom vecí je teda nielen že normálna, v zmysle bežná, ale pre spoločnosť snáď aj prínosná a stimulujúca. Napriek tomu je súčasná doba predsa len výnimočná mierou všeobecného znechutenia, nutkavým až fyzickým pocitom hnusu a celkovou stratou ilúzií. Človek, ktorý neukradol milióny asi nemá tristošesťdesiatpäť dôvodov niečo oslavovať.

O pohode a dobrých časoch dnes môže bez irónie hovoriť iba hlupák. Spomienky na spoločenské dianie sú prinajlepšom znepokojivé a o svetlých zajtrajškoch sa tu už nikomu ani nesníva. Verejný priestor sa stal desivou pitvou ľudskej biedy, ktorú pred nami nikto milosrdne neskrýva, a od ktorej ani nemôžeme jednoducho odvrátiť zrak, lebo na stole bezmocne leží aj naše telo.

Je zaujímavé, že sebavedomý zločin odetý v luxuse a sprevádzaný právnikmi nakoniec vzbudzuje väčšie sympatie, než osobná bieda nekompetentných ľudí, ktorí pod tlakom moci naivne ukazujú svoju hlúposť, osobnostné patológie a rôzne trápnosti, ktoré síce mnohí dobre poznáme, ale zväčša sme sa s nimi dokázali viac-menej vysporiadať už v predškolskom veku.

Žiadna doba však nie je celkom beznádejná, tak ako, alebo skôr pretože, ani človek nie je nikdy celkom beznádejný. Keď sa v osemdesiatych rokoch pýtali na nádej Václava Havla, povedal, že ju chápe ako stav ducha a nie sveta. Nádej podľa neho, nie je prognostika závislá na pozorovaní, ale orientácia ducha a srdca presahujúca svet bezprostredne žitého, zakotvená za jeho hranicami.

Havel doslova hovorí, že nádej buď máte alebo ju nemáte, no jeho postoj sa mi zdá príliš čiernobiely. Podľa významného psychológa Erika H. Eriksona je nádej prvá cnosť človeka budovaná na pocite dôvery k rodičom v najranejšom detstve. Vzťah matky a dieťaťa vytvára základ pre dôveru v druhých aj seba samého. Tu niekde sa rodí nádej, že naše potreby raz dokážeme uspokojiť.

Žiaľ, kvalita prostredia potrebná k vybudovaniu stabilného pocitu dôvery je celkom mimo kontrolu novorodenca. Napriek tomu, svet nie je čiernobiely. Ego-kvality nie sú ani podľa Eriksona nikdy definitívne získané či stratené a vždy existujú len v určitom pomere, ktorý nám pomáha nejako zvládnuť životné krízy. Bezhraničná dôvera tiež nie je ideálna výbava na prežitie.

Nádej teda všetci do istej miery niekde hľadáme a nachádzame. Či už sa do budúcnosti pozeráme s dôverou alebo nie, rád by som všetkých povzbudil k určitému obratu. Nehľadajme nádej v kvapkách za sklom. Nečakajme na to, čo pre nás urobí nejaký lekár, či politik. Skutočná nádej je v tom, čo všetko pre seba a spoločnosť môžeme urobiť my sami z vlastnej vôle.

Nech už to v nemocniciach vyzerá akokoľvek, každý môže spraviť niečo pre to, aby sa tam aspoň zbytočne nedostal. Ja, napríklad, definitívne prestanem fajčiť, budem viacej behať a zuby si vyčistím po úplne každom jedle, naozaj po každom, a použijem pri tom aj ústnu vodu a zubnú niť. Možno sú to všetko maličkosti, ale dávajú mi určitú nádej, že zostanem dlhšie zdravý.

Chápem banálnosť toho čo píšem, ale ľudský život často závisí práve na takýchto malých veciach, či pribrzdím a pozriem sa ešte raz do zrkadla, či vyhodím smerovku, alebo nie. Samozrejme, že existujú aj veľké rozhodnutia, myšlienky, a vzácne diela, ktoré zachraňujú mnoho životov, ale význam celkom maličkých vecí by sme nemali nikdy podceňovať.

Nemôžeme zastaviť vojny, ale skoro všetci dokážeme zachraňovať životy. Svetový potravinový program OSN v roku 2015 spustil mobilnú aplikáciu ShareTheMeal (podeľ sa s jedlom), prostredníctvom ktorej môžete z vášho telefónu opakovane posielať jedlo niekomu, kto to veľmi potrebuje. Jedno jedlo stojí iba sedemdesiat centov.

Aplikácia je bezpečná, jednoduchá, dostupná a nebude vás nijako obťažovať. K jej inštalácii vám postačí platobná karta a technické zručnosti na úrovni bežného internetového nákupu. Po pár minútach snaženia máte v telefóne nástroj, ktorý vám umožní zachraňovať ľudské životy z pohodlia vašej obývačky bez akéhokoľvek citeľného dopadu na bežný rozpočet.

Nečakajte na to čo urobí Putin. Aj vy ste mocný človek. Aj vy môžete meniť tento svet. Podvýživa je príčinou takmer polovice všetkých úmrtí u detí vo veku do päť rokov. Každé tri sekundy niekomu zomrie dieťa od hladu. Vy ste vaša aj ich veľká nádej. Nezahoďte skutočnú šancu niečo zmeniť k lepšiemu, využite svoju vlastnú moc a nebojte sa urobiť aj nekonečne malé, veľké veci.