Denník N

Poplatky u lekára? Slováci sú rozpoltení.

Úvodom roka prišli správy o nemalých poplatkoch, ktoré od pacientov začali vyberať niektoré ambulancie.

V tomto momente sa nejedná o systémový krok. Skôr ide o snahu zatlačiť na vládu a vyvolať prehodnotenie rozpočtu, ktorý ambulanciám v čase 15 %-nej inflácie prisúdil navýšenie zdrojov o 6-7 %. No téma poplatkov v zdravotníctve tu s nami už ostane. Nožnice medzi nákladmi a zdrojmi v systéme sa postupne roztvárajú. Poplatky predstavujú nový potenciálny príjem pre zdravotníctvo a zároveň motivačný nástroj na citlivejšie využívanie obmedzeného množstva služieb pacientami.

Ako sa Slováci stavajú k možnosti platenia za verejné zdravotnícke služby? Odpoveď na túto otázku poznáme vďaka prieskumu, ktorý si dal INESS vypracovať na jeseň 2022.

Prieskum

Prieskum verejnej mienky uskutočnila agentúra FOCUS v dňoch  21.09. – 27.09.2022 formou osobných rozhovorov. Výberovú vzorku tvorilo 1009 respondentov.

V  prieskume sme pomocou siedmych otázok overovali názor obyvateľov Slovenska na hlavnú úlohu verejného zdravotníctva, priority, ochotu uvažovať nad nákladmi kvality či ochotu kupovať si dodatočné služby. Hlavnou otázkou bolo porovnanie príklonu k „necielenému“ (kvantita bežnej liečby na úkor kvality liečby ťažkých stavov) verejnému zdravotníctvu, alebo „prioritizujúcemu“ (kvalita liečby ťažkých stavov na úkor kvantity bežnej liečby) verejnému zdravotníctvu.

Výsledky

Otázky a odpovede nájdete v grafoch nižšie. Detailné spracovanie výsledkov nájdete v publikácii „Aké zdravotníctvo očakávajú Slováci?“. Stručné zhrnutie výsledkov:

  • Dve podobne veľké skupiny občanov majú navzájom protichodnú predstavu o zdravotníctve. Takáto rozpoltenosť sa prejavuje aj v smerovaní zdravotníckych politík, ktoré sa snaží splniť prianie oboch skupín – mať aj kvalitu, aj kvantitu.
  • Jasná dominancia respondentov si želá kvalitu a kratšie čakacie doby (spolu 63 %), finančné náklady sú menej dôležité.
  • Iné nastavenie priorít v zdravotníctve oproti dnešku by prijala až polovica rozhodnutých ľudí.
  • Takmer tretina dospelej populácie je ochotná priplatiť si za lepšie služby v zdravotníctve.
  • Táto ochota reprezentuje trh vo veľkosti zhruba 440 miliónov eur ročne.

Takéto rozdelenie názorov je reflektované v politickej neochote robiť zásadnejšie reformy v zdravotníctve, ktorej svedkami sme už dve dekády. Nechať „všetko po starom“ však nie je možné, nezodpovedá to ekonomickej realite. Nečinnosť posilňuje scenár budúcnosti, v ktorom časť obyvateľstva, túžiaca po vyššej kvalite, bude z verejného systému postupne utekať za službami do súkromnej sféry a do zahraničia.

Vzhľadom k tomu, že celé generácie žijú v prostredí „bezplatného“ zdravotníctva, že táto téma je politické tabu, že pacient má univerzálny nárok na všetko a bez vlastnej zodpovednosti, sú výsledky prieskumu prekvapujúce. Zhruba polovica obyvateľov je ochotná hľadať v zdravotníctve priority a uvažuje o finančnej spoluúčasti. To umožňuje otvoriť diskusiu o nároku, nadštandarde, či systému nominálneho poistenia.

Martin Vlachynský

https://zdravotnictvo.iness.sk/

O prieskume sme diskutovali aj v podcaste Na Vŕšku, ktorý si môžete vypočuť tu:

Teraz najčítanejšie