Denník N

Smútok a sen v terapií…

Sen sa v spoločnosti etabloval ako nástroj seba poznania. Prípadne ako niečo, čo dokáže vytrhnúť zo stereotypu, pretože občas je jeho obsah prekvapivý, dokáže byť úsmevný a niekedy aj bláznivý. Sen však môže zohrávať dôležitú úlohu nielen pri seba poznaní, ale aj v terapií pri sprevádzaní, dokonca v tak náročnej situácií – ako je smrť či strata v živote.

Dnes si priblížime knihu Truchlení od Vereny Kast, ktorá je Jungovou žiačkou. O smútku a smútení sa už toho veľa popísalo. Kniha ktorú si dnes priblížime je originálna, pretože do procesu smútenia zapája nevedomie (cez sny). Čo je skutočne výzva. Poďme na to.

Smútok a jeho miesto vo svete

O smútku sa toho naozaj už popísalo veľa. Problémom dnešnej doby je, že smútime málo. Smútok sme „vytesnili“. Akoby bol niečím nevhodným a zlým. A on má pritom dôležité miesto v našom živote a pomáha nám vyrovnať sa so stratami, ktoré zažívame. Mať tú možnosť prežiť smútok – je dôležité pre naše duševné zdravie, pretože ak smútku nedáme priestor, časom sa preklopí do depresie. Nemáme preto inú možnosť, ako s ním pracovať. Keď smútok vyhodíte dverami, vráti sa oknom. Keď ho spracujete, uľaví sa Vám.

Samotný termín smútok sa spája s Freudom. Podľa Freuda je veľmi dôležité pracovať so smútkom. Pre Verenu Kast bola práca s depresívnymi klientmi cestou k uvedomeniu si, akú úlohu v živote zohráva smútok. Preto hľadala cestu, ako s ním pracovať v terapií.

Tak ako v bežnom živote, tak aj v knihe Vereny Kast sa téma smútku rozvíja predovšetkým na pozadí smrti. To je náš základný a hlavný strach, ktorý sa prenáša do všetkého. Najčastejšie a najvýraznejšie prežívame smútok, keď zomrie niekto, koho sme mali radi. Smútok je však reakciou na akúkoľvek stratu niečoho, k čomu sme mali vzťah a čo bolo pre nás dôležité.

Niečo strácame… zo seba

Samotný proces smútenia je jedinečný a originálny.

Keď zomrie niekto, koho sme mali radi, tak odišiel niekto, kto bol súčasťou nášho sveta a vďaka komu sme dokázali lepšie porozumieť sebe a spoznať seba. Odchádza niekto, kto sa nás bytostne dotkol a kto pre nás veľa znamenal. Akoby zomrela časť z nás. Doslova. Preto smrť človeka z nášho okolia tak nami zatrasie. Akoby sa otriasal náš svet a aj naše miesto v ňom. Neodchádza len milovaný človek, ale zmena ktorá nastáva má dopad aj na nás. Nič už nebude také, ako predtým.

Smútok je reakciou na to, čo sa stalo. Stratili sme niekoho a niečo, stratili sme kus zo seba. Niečo z nás. Je prirodzené, že cítime bolesť, že sme smutní, nahnevaní a dokonca môžeme cítiť nenávisť. Mnohí si kladú otázku, prečo on a nie ja? Niektorí strácajú chuť do života. Doslova. Našťastie túžba žiť býva silnejšia, takže aj myšlienky na samovraždu sú skôr demonštratívne, ale aj také riziko tu je…

O smútku a smútení sme veľa popísali tu: https://dennikn.sk/blog/3194821/zivot-so-smutkom-a-bez-smutku/. Takže teraz budeme pokračovať hlavne v tom, čo je prínosom a obohatením tejto témy vďaka Verene Kast.

A niečo si ponesieme navždy

Keď k tomu príde, ten vzťah mohol byť rôzny. Mohol byť viac či menej pekný. V tej chvíli však nejde o hodnotu či kvalitu vzťahu. Ide o reakciu na stratu, ktorá tu je bezprostredná a veľká. Kvalita vzťahu ovplyvňuje skôr dĺžku a intenzitu smútku. Keď odíde ten druhý…

Proces smútenia nám umožňuje spracovať stratu a prejsť istou transformáciou, kedy ten druhý ostane žiť v nás. Mnohé veci sa zadefinujú akoby nanovo. Budeme znovu akoby samostatnou jednotkou a predsa si toho druhého ponesieme so sebou a ostane žiť v nás. Nie preto, aby nás limitoval, ale aby nás obohatil (či skôr obohacoval aj naďalej). To prežité nie je možné odložiť. A nebolo by to ani dobré. Nehovoríme tu o živote s tyranom, ale s človekom ktorý nás obohatil a ktorého bohatstvo a odkaz nás sprevádza aj naďalej.

Sen nám našepkáva ako

Ako už bolo vyššie spomenuté, po úvode k smútku Verena Kast prechádza k snom. O snoch sme si veľa popísali tu: https://dennikn.sk/blog/2283983/povedz-mi-co-sa-ti-sniva-a-ja-ti-poviem-co-ta-trapi-a-po-com-tuzis/. Keďže ide o Verenu Kast – usilovnú žiačku C. G. Junga, pri snoch nám ako prvé napadne snová symbolika a čerpanie múdrosti z kolektívneho nevedomia. To všetko platí.

Ale v snoch ktoré v knihe spomína a ktoré sú spojené s ovocím jej terapeutickej praxe, je pomerne jednoduchá a silná symbolika. Mohli by sme povedať že sú spätnou väzbou, proroctvom, ale aj pokynom a usmernením, ako prežívať smútok. Nie je na tom nič prekvapivé, ak zapracujete posolstvo zo sna, ďalší sen sa posunie ďalej. Posolstvo sa zmení. A vy s ním.

Verena Kast počas svojej práce s ľuďmi si všimla, ako veľmi sa v snoch zrkadlí usmernenie ako pracovať so smútkom. Práca so snami pritom nie je jednoduchá a kladie určite požiadavky. Na začiatok si treba začať sny zapisovať a postupne s nimi pracovať a všímať si určité prepojenia. Viac než vhodné je mať niekoho, s kým obsah sna podrobíme analýze.

Práca so snom

Sen je cenný nástrojom. Niekedy ako nástroj nám pomáha očistiť a doslova zbaviť sa toho, čo cez nás v ten deň prešlo. To sú tie sny, kedy sa pospájalo všetko so všetkým a nič nedáva zmysel. Sen však môže mať aj prorocký rozmer – prináša posolstvo, ktoré dovtedy bolo skryté a dáva nám nečakaný impulz. Nie je to bezprostredná reakcia, ale prináša niečo nové, dovtedy netušené. Okrem toho sen nám môže pripomenúť veci, ktoré sme si cez deň nevšimli. Možno sme boli zahltený informáciami a možno bolo toho na nás priveľa. A v neposlednom rade, sen ponúka spätnú väzbu a usmernenie pri veciach, ktorými žijeme. A to veľmi dobre vidíme práve v knihe Vereny Kast. Najlepšie to vidno keď porovnáme sen, jeho analýzu, prácu človeka so snom a následne obsah ďalšieho sna, ktorý to reflektuje a hovorí niečo nové…

Pripomenulo mi to vtipný skeč zo seriálu Frasier. V jednej časti sa Frasier zobudí v lacnom hotely. Počuje sprchu z kúpeľne – niekto sa sprchuje. Onedlho voda prestane tiecť a z kúpeľne do izby vojde muž. Následne sa Frasier zobudí.  A nasleduje niekoľko dní, počas ktorých sa snaží zistiť, čo mu sen chce povedať. Hľadá významy skryté, používa voľnú asociáciu, pátra po rodinných historkách a informáciách, aby nakoniec prišiel k nečakanému záveru. Celý čas sa ten sen mení a reaguje na jeho pokusy ho interpretovať. Keď sa mu to nakoniec podarí, z toho sna je to zrejmé. A následne sen pominie a už sa nevráti.

Smútenie cez sny

K veľmi cenným úlomkom knihy od Vereny Kast sú sny od dvojice partnerov. Obidvaja si zapisovali sny. Zapisovali si ich pred tým, než muž dostal infarkt, ale aj po ňom. A v prípade ženy, aj po smrti priateľa, ktorá prišla tri týždne po infarkte.

Verena Kast prináša jednotlivé sny za sebou, tak ako nasledovali a ku každému prináša komentár. Môžete vidieť, ako so snami pracuje. Čomu sa vyhýbať. Varuje pred mnohými zjednodušeniami. A predsa obraz a posolstvo tých snov v kontexte udalostí zo života, je pomerne jednoznačný. Máme tu obraz lavíny, ktorá berie všetko… Obraz cesty, ktorá je prechodom… a na ktorej bežné veci už nie sú potrebné… máme tu obraz prahu a dverí, teda prechodu… máme tu les po kalamite… nič neostalo na svojom mieste… je tu obraz z nemocničného prostredia… ale aj vo sne prežitá skúsenosť z dotyku a s telom, ktoré chladne… Je tu obraz cesty a nasledovania… Ale rozvíja sa tu aj dialóg… je to hľadanie odpovede na otázku prečo! Ale aj posun k otázke ako? Obraz mŕtveho človeka. Skutočne zomrel. A lúčenia s ním. Ale aj obraz človeka, ktorý ožil. Žije ďalej, ale „inak“.

Je to obraz transformácie. Ale aj prijatia. Dochádza tu k procesu zvnútornenia. Človek, s ktorým sme prežívali vzťah odišiel, ale ten vzťah pokračuje v nás. Zomrel navonok, ale pre nás je stále živý. Ale inak. Ostáva súčasťou nás.

Dochádza k premene

Freud hovorí, že počas smútenia dochádza k trhaniu väzby. A dochádza k lúčeniu. Aby nakoniec prišlo k vzkrieseniu. Mŕtvy nevstane z mŕtvych. Ale bude žiť naďalej v nás. Smútenie je proces, vďaka ktorému ten vzťah prejde zmenou. Časom sa vrátime do života a budeme normálne fungovať. Ak by sme chceli (je to len možnosť), môžeme vytvoriť aj nový vzťah. A predsa si ponesieme v srdci aj toho, kto odišiel. Nebude nás v živote limitovať. Ponesieme si ho ako niečo vzácne, čo nás môže ďalej obohacovať.

Nie je ľahké priblížiť obsah a posolstvo tých snov, ktoré Verena Kast v knihe prináša. Z mnohých tých obrazov pri čítaní budete mať zimomriavky. Je veľmi pôsobivé, ako sa sen prelínal so skutočnosťou. Ako žena s terapeutom rozoberala sen a následne došlo v jej živote k posunu. O nejaký čas sa objavil sen s ďalšou inštrukciou a tak ďalej. Je to tajomné a predsa tak čarovné. O to viac, že obsah sna nie je lístkom, ktorý vypadne z nejakého prístroja a zmerá nám obsah toho a hladinu tamtoho.

Smútenie, ale iné

V článku o smútku sme hovorili o jednotlivých fázach smútenia. Verena Kast svoje skúsenosti a poznatky z terapií, dáva do kontextu s prácou Bowlbyho a Parkesa.

Prvá fáza smútku môže trvať niekoľko hodín až týždeň. Je tu problém uveriť, čo sa stalo. Ešte pred chvíľou, dnes, včera, predvčerom tu bol… Šok, popretie a, znecitlivenie. Akoby sme mali „mŕtvoly“ dve.

Potom prichádza druhá fáza. Je to fáza otvorených emócií – emócie dostávajú priestor a so všetkou vážnosťou a silou sa hlásia k životu. Hnev, nenávisť, smútok, plač, zúfalstvo, krik, frustrácia a skľúčenosť. V rôznych podobách, fázach a kombináciách. Mohli by sme povedať, že v rôzne namiešaných kokteiloch. Môže sa objaviť pocit viny.

Tretia fáza sa spája s hľadaním „mŕtveho“. Spája sa s miestami jeho „výskytu“. Naozaj sa neobjaví a nikam si neodskočil. Je zrejmé, že s touto situáciou najlepšie pomáha sa vysporiadať, ak je tá možnosť vidieť a prežiť, že je naozaj mŕtvy. Nie je to však len hľadanie, ale aj túžba viesť rozhovor a dialóg. Akoby mnohé dopovedať, snaha niečo si ešte zobrať, akési slová do života, ale aj rozlúčiť sa. Ten dialóg môže prebehnúť aj vnútorne. A do istej miery môže prebiehať aj roky po smrti…

Nakoniec prichádza štvrtá fáza. Ten živý ktorý zomrel, prešiel v nás procesom zvnútornenia. Náš život sa zmenil, sme pripravení žiť nový život. Spracovali sme zmenu a akceptovali ju. Nie je jednoduché to vysvetliť. Ale vďaka procesu smútenia, dovolíme tomu druhému odísť a predsa ostane s nami.

Keď sa smútenie komplikuje

Jednotlivé fázy smútku, majú svoje „problémy“.

V prvej fáze sa môžeme zaseknúť, ak popierame a potláčame emócie. Alebo ak nie „zaseknúť“, tak sa to celé predĺži. Problémom je, že žijeme v spoločnosti, kde sa smrť a smútok vytesňuje. My stratu nevieme spracovať a nevieme ako so smútkom naložiť. A tým sa celý proces zasekne. Avšak bez tej bolesti cez to neprejdeme. Bezbolestný smútok neexistuje. A smútok ktorý sa nespracuje, zostane a bráni nám normálne žiť.

S druhou fázou sa spája riziko, že človek ostane žiť vo svete týchto emócií. Emócie sa nestanú nástrojom transformácie, ale akoby sa stali novým zmyslom života. A človek ostane zakorenený v hneve, nenávisti, v beznádeji, alebo ostane zatrpknutý. Emócie ho prevalcovali a už nie je schopný vrátiť sa do svojho zdravého „stredu“. Objavuje sa tiež pocit viny. Čo sme mohli a neurobili, alebo mohli inak. Ale aj pocit viny spojený so samotným vzťahom – vyčítame si, že sme viac nehovorili a nemilovali. Niekedy sa za pocitom viny schováva aj snaha vysporiadať sa so svojím vlastným životom. Cez smrť toho druhého si uvedomíme naše vlastné zlyhania a premárnený čas. A možno neuvedomíme, len prežijeme ich stratu ako bolesť projektovanú do toho druhého. A s ním pochováme časť zo seba. Niekedy spolu s tým druhým, pochovávanie časť zo seba – tú časť ktorej sme nedopriala, aby žila a prekvital. Smrť niekoho / kohokoľvek z okolia je „vhodnou“ príležitosťou „zbaviť sa“ niečoho, čo už v nás odumrelo. Vieme naisto, prečo smútime?

V tretej fáze, to hľadanie je prirodzené. A nie je problémom. Problémom je, ak nedochádza k procesu odpútania. Bez odpútania nie je možný nový život. Medzi tie prvky ktoré nám voči zoči smrti dávajú nádej je skutočnosť, že ten čo odišiel, zostáva medzi nami a v nás (ale inak). Pokračuje v nás. Ostáva žiť v našom srdci. Je v tom určitá kontinuita, ale aj splynutie. Tie obrazy nakoniec nachádzame aj v mystike a v sexualite. Splynutie a predsa autonómnosť a ostať sám sebou.

Je možné odpútať sa a predsa nerozvinúť niečo nové? Problém s touto štvrtou fázou máme vtedy, ak sme s ňou mali problém aj v minulosti. Ak sme mali problém vystupovať ako samostatná jednotka a napriek vzťahu ostať sami sebou, ak sme boli na tom druhom závislíak sme obetovali seba výmenou za trochu lásky a nehy. V tom prípade budeme s tým mať problém, aj keď „prežijeme“ to, že ten druhý odišiel. On odišiel, dovolili sme mu odísť, nesieme si ho v sebe ako živú spomienku, ale nezačali sme skutočne žiť. Za túto situáciu však mŕtvy nemôže…

Sen v terapií

Ešte na chvíľu sa vrátime ku snu. Sen sa často používa v terapii. Je jedným z nástrojov ktoré pomáhajú odkrývať, čo sa v nás deje a čím žijeme. V diele Verejný Kast sa odkrýva ďalší jeho rozmer, ktorý bol tak trochu skrytý – používať ho ako spätnú väzbu a usmernenie priamo pri sprevádzaní. Akoby sme čakali na nové posolstvo, ktoré sa nám zjaví. Úloha na tento deň. Jednoduché to nie je, keďže sen nie je niečím samozrejmým. Nemáme istotu, že sa zjaví a že si ho zapamätáme. Ale hlavne, ak ho chceme do terapie zapojiť, potom je dôležité s ním dlhšie pracovať. Mohli by sme povedať prejsť fázou ladenia. Tá je potrebná a musí prebehnúť skôr, než snu zverime tak dôležitú úlohu, ako je držanie kormidla lode, na ceste zo životnej búrky.

Smútok nie je melanchólia…

Fredu rozlišoval medzi smútkom a melanchóliou. Majú podobné symptómy. Ale nie sú rovnaké. Smútok je normálna reakcia. Melanchólia je patologická. Pri smútku vieme, že sme stratili. Pri melanchólií však nevieme, čo sme stratili. Cítime smútok, ale nevieme za kým / čím. Cítime stratu, ale nevieme s čím súvisí a čo treba oplakať…

.

Smrť človeka nami zatrasie. A náš svet sa zatrasie pri akejkoľvek strate. Z nášho sveta sa vytratí niečo, čo ho pomáhalo definovať a čo nás obohacovanie. Preto ten strach a miestami panika. Strata je však príležitosťou, aby na ruinách slávnej katedrály, vzniklo niečo nové. A smútok nahradí radosť…

Tomáš Hupka

Verena Kast vyštudovala filozofiu a psychológiu. Pôsobí ako analytička vo švajčiarskom St. Gallene a prednáša na Inštitúte C. G. Junga. V minulosti sme si priblížili viaceré jej knihy a dnes sme tak urobili s knihou Truchlení

Zdroj fotografie:

www. dreamsandmythology. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom