Denník N

Formuje sa veľmi silná generácia mladých vedcov a vedkýň odhodlaných posúvať veci správnym smerom

Naše vedkyne a vedci, v zahraničí aj doma, sa zapájajú do svetovej vedy na najvyššej úrovni. Prinášať poznatky zo sveta domov a naopak, však často nie je ľahké. Žijem vedu sa preto snaží budovať komunitu motivovaných ľudí, odhodlaných zlepšovať podmienky na Slovensku. V decembri som ich po prvýkrát stretla osobne na konferencii Žijem vedu naživo 2022.

Kde si sociológ „pokecá“ s genetičkou

Od paleontológie po vzdelávanie nasledujúcej generácie. Prednášková časť konferencie poskytla rozmanitý výber z rozličných odborov. Zastúpené boli prírodné, technické či spoločenskovedné disciplíny v deviatich prednáškach. Rečníčky a rečníci boli skvelým príkladom toho, ako hovoriť o svojom výskume pútavo a tak, aby im bez väčšej námahy ktokoľvek porozumel. Prednášky teda vrelo odporúčame a linky na videá nájdete na konci článku.

O program na Žijem vedu naživo 2022 sa postarali rečníčky a rečníci: (zľava) Peter Jedlička, Marek Bartošovič, Martin Mokroš, Sofia Karina Trommlerová, Radoslav Paulen, Kristína Kocáková, moderátor Daniel Šagath, Lenka Janík Blašková a Matúš Adamkovič.

Spája nás motivácia meniť veci k lepšiemu

Čo spája vedcov a vedkyne z rôznych odborov na konferencii Žijem vedu? Silná motivácia zmeniť smerovanie vedy na Slovensku. V diskusii a takmer každej prednáške sme si pripomenuli strasti (ne)fungovania slovenskej vedy.  Naše vedkyne a vedci zbierajú cenné skúsenosti v zahraničí, kde vidia, že veci sa dajú robiť jednoduchšie a efektívnejšie.

Napríklad Matúš Adamkovič pretavuje svoje skúsenosti zo zahraničia a spôsobuje malú revolúciu v metódach výskumu v sociálnych vedách na Slovensku. Pretože mu leží na srdci, aby bola veda otvorená, transparentná a hlavne dôveryhodná, stojí za vznikom Spoločenstva otvorenej vedy (Slovak Reproducibility Network). Tak pomáha slovenskej vede skvalitniť svoje výstupy a prehĺbiť dôveru spoločnosti k vedeckým poznatkom.

Martin Mokroš, jeden z rečníkov, udáva trendy vo svojom odbore. Vedie tím s vyše 300 vedkyňami a vedcami z 50 krajín, ktorí pracujú na zjednotení metód výskumu v lesníctve. Takéto úsilie bude mať obrovský pozitívny dopad na monitorovanie vplyvu klimatických zmien na lesy v celej Európe, či dokonca vo svete.

Lenka Janík Blašková zúročuje svoje pôsobenie na prestížnych univerzitách v Cambridge a Exeteri vo Veľkej Británii a pomáha priniesť osobnostný rozvoj a duševnú pohodu ako témy do slovenského školstva. V rámci jej projektu, ktorý bude realizovať na Slovensku, poskytne tréning učiteľkám a učiteľom, ktorí chcú rozvinúť svoje psychosociálne zručnosti, ale zatiaľ nedostali príležitosť. Po tréningu budú vedieť preniesť duševnú pohodu aj do svojich tried a prispejú tak k spokojnejšej a odolnejšej novej generácii.

Ako nadviazať stratený kontakt                     

Lenka je jednou z tých, ktorí sa po dlhodobom pôsobení v zahraničí chcú napojiť na slovenskú vedeckú scénu a zlepšovať podmienky na Slovensku. Ako však hľadať spolupráce a vytvárať tím, ak na Slovensku nikdy neštudovala a teda nikoho nepozná?

Navštevovať podujatia Žijem vedu a pridať sa na platformu je prvým krokom k zoznámeniu sa s kolegami a kolegyňami na Slovensku. Na konferencii sme boli svedkami hneď niekoľkých neoficiálnych prepojení. Napríklad Lenka bola po svojej prednáške oslovená účastníkmi z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže, ktorých jej projekt mimoriadne zaujal.

Zviditeľnime sa, aby sme sa lepšie našli

Inou alternatívou, ako hľadať prepojenia, je priamo kontaktovať univerzity a výskumné inštitúcie. A tu prichádza hneď prvý tip na to, čo sa dá na Slovensku veľmi jednoducho vylepšiť: prehľadnosť informácií na oficiálnych webstránkach. Dohľadať si, kto robí aký výskum, je v mnohých prípadoch veľmi zložité. Obzvlášť štátom financované inštitúcie by mali mať informácie o svojej činnosti ľahko dostupné, aby si ktokoľvek, kto platí dane, vedel pozrieť, na aký výskum sa peniaze z daní využívajú.

Mobilita – kľúč k úspešnému výskumu?

Každý z našich rečníkov považuje pobyt a výmenu so zahraničím za kľúčovú vo svojom profesionálnom rozvoji. Zažiť svet inak, pozrieť sa, ako sa tie isté problémy riešia v iných krajinách, priniesť si to dobré a vylepšiť to nedostatočné. V každom prípade je výjazd za hranice Slovenska inšpiratívny.

Hodnotu mobility  pre vedecký rast si uvedomujú aj mnohé zahraničné grantové schémy, preto je vykázanie mobility jedným z kritérií v žiadostiach. Avšak nemusíte pôsobiť v 16 krajinách, tak ako Sofia Karina Trommlerová, aby toto kritérium bolo splnené.

Počas diskusie padla otázka, ako si poradiť s tým, keď sa do zahraničia jednoducho nedá odísť z osobných alebo rodinných dôvodov. Kto nemôže cestovať, vie sa minimálne zapájať do projektov s medzinárodnými tímami. Napríklad Martin Mokroš vedie svoj medzinárodný tím zo Prahy vďaka grantovému programu COST (Cooperation in Science and Technology). Matúš Adamkovič cez svoje výskumné aktivity prepája so svetom univerzitu v Prešove. Fantázii, ako nadviazať medzinárodné spolupráce, sa medze nekladú. O možnostiach v rámci programu Horizont Európa vie poradiť aj Zuzana Reptová (CVTI SR), ktorá pôsobí ako Národný kontaktný bod pre ERC a MSCA grantové schémy.

Bez garancie dobrých podmienok to nejde

Prelomové výskumy s medzinárodným dosahom prirodzene vyžadujú dobrú infraštruktúru a finančné prostriedky. Ak chceme našich vedcov a vedkyne udržať doma alebo prilákať naspäť zo zahraničia, potrebujú mať garanciu, že môžu vo svojich výskumoch pokračovať na úrovni, porovnateľnej s inými vyspelými krajinami.

Na tému „Ako sa vrátiť a zostať vo vede“ diskutovali (zľava doprava): Sofia Karina Trommlerová, Jozef Mravec, Zuzana Reptová, Martin Venhart, Imrich Barák a Lucia Balážová.

Neistá politická situácia a často komplikované, neprehľadné a mätúce grantové schémy u nás tomu určite nepomáhajú. Predstavitelia výskumných a výskum podporujúcich inštitúcií si to dobre uvedomujú a poučení z niekoľkých prešľapov pracujú na vylepšení financovania cez grantové schémy Slovenskej akadémie vied (Impulz, SASPRO) a Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Napríklad v rámci APVV sa zjednodušil formulár k žiadosti, aby v ňom boli len relevantné položky a nezaťažovali tak žiadateľov a žiadateľky nepotrebnou administratívou. Takisto sa plánuje do budúcna vytvoriť osobitná kategória grantov pre mladých vedcov a vedkyne k podpore ich osamostatnenia sa, respektíve, založenia vlastnej výskumnej skupiny. Pozitívne je, že tieto programy vnímajú odozvu od samotných vedcov a vedkýň a prispôsobujú sa ich potrebám.

Na štátnej úrovni je však situácia naďalej komplikovaná a komunikácia s vedeckou obcou pokrivkáva. Plán obnovy Úradu vlády Slovenskej Republiky ráta s podporou vedy, výskumu a inovácií a disponuje značným finančným balíčkom. Avšak rozhodnutia a schémy financovania sú zatiaľ nejasné a nedostatočne komunikované so samotnými vedcami a vedkyňami. Vedecká obec zostáva teda v neistote, čo ochromuje plánovanie do budúcna. Ak vás téma financovania vedy na Slovensku zaujala, pozrite si záznam diskusie.

Byrokracia nehodná 21. storočia

„Veda na Slovensku sa robí nie vďaka systému, ale napriek nemu.“ Bohužiaľ toto smutno-vtipné konštatovanie, ktoré koluje dlhé roky po chodbách výskumných ústavov, má ešte stále blízko k pravde. Vedci a vedkyne sú zaťažení často kontraproduktívnou administratívou. Celkovo sa vedkyne a vedci zhodnú, že na Slovensku doposiaľ prevláda forma nad obsahom. Len nech sa to nejako urobí, hlavne, že sa môže odškrtnúť kolonka vo formulári.

Digitalizácia neprenikla na mnoho fakúlt a stredísk. Ešte stále sa nepohneme bez lístočkov, pečiatok, sedem podpisov od najrôznejších predstaviteľov, ktoré len zbytočne kradnú dôležitý čas na výskum. Obyčajná cesta na konferenciu zdieľať svoje výsledky sa stáva nočnou morou. Extrémnym príkladom je dohľadávanie informácií pre výskum v sociálnych vedách, ktoré je niekedy znemožnené, lebo sa napríklad papierové záznamy na našich inštitúciách „stratili“ počas sťahovania či živelnej pohromy. Toto je absolútne neprijateľné v 21. storočí.

Vedcom a vedkyniam tiež chýba flexibilita. Na mnohých pracoviskách sú pomaly „štikačky“ a práca z domu je nemysliteľná, aj napriek výhodám, ktoré ukázala pandémia. Neflexibilita znevýhodňuje najmä vedkyne a vedcov s rodinami, pretože si svoj čas nemôžu organizovať tak, ako potrebujú. Treba si uvedomiť, že vedecký výskum je tvorivá práca. Takisto by sme nežiadali od umelkyne, aby pracovala od 7.30 – 15.30 na určenom pracovisku, akoby sa dala tvorivosť vypnúť a zapnúť na povel.

Naše výskumné inštitúcie akoby nedôverovali vedcom a vedkyniam, že si dokážu robiť svoju prácu bez neustáleho monitorovania a kontroly. Na cestu vedy sa však vydávajú zanietení, odhodlaní a priebojní ľudia. Študovať nepoznané je plné sklamania, frustrácie a nezdaru a cesta k úspechu je tŕnistá. Ich vedecké bádanie by sme preto mali podporovať odstránením absurdnej byrokracie a zastaraných foriem hodnotenia výsledkov činnosti.

Otrava kolektívnou apatiou

Nedá sa, nemôžeme, nemáme, nechceme… slová, ktoré dookola počúvajú vedci a vedkyne, poukazujúci na vyššie uvedené problémy. Aj keď vedci a vedkyne navrhnú konštruktívne riešenie, zodpovedné osoby často nemajú vôľu niečo s tým robiť. „Prečo by sme to menili, keď to takto robíme už dvadsať rokov?!“ Bojom s veternými mlynmi sa vyšťavia aj tí najodhodlanejší, zaradia sa do radu, a nechajú sa unášať skostnatelým systémom.

Ak chceme ako spoločnosť pokročiť, uvoľnime cestu talentovaným ľuďom, počúvajme ich názory a podporme ich v realizácii nápadov a riešení.

Konferencia Žijem vedu – miesto pre novú generáciu

Jenodznačne sa u nás formuje veľmi silná generácia mladých vedcov a vedkýň, ktorá bude posúvať veci správnym smerom. Veríme, že konferencia Žijem vedu naživo bude aj naďalej fungovať ako platforma pre spájanie vedcov a vedkýň, ktorí sa neboja poukázať na problém, ale hlavne sa neboja vyhrnúť si rukávy a priniesť riešenia.

Veľa sily a motivácie a vidíme sa opäť v decembri!

—————————————————————-

Dajte nám vedieť, ako sa vám páčilo

Boli ste aj vy na konferencii a chcete sa podeliť o vaše dojmy? Vyplňte náš dotazník!

Videá z konferencie Žijem vedu naživo 2022 :

Peter Jedlička ukázal dychberúce videá 3D rekonštrukcií nervových buniek, ktoré nám pomáhajú nahliadnuť do architektúry mozgu. Počítačovými metódami so svojím tímom pracuje na nevyriešených záhadách fungovania ľudského mozgu.

Od Kristíny Kocákovej sme sa dozvedeli, ako sa dá z fosílií žraločích zubov zrekonštruovať časová os vzniku a zániku druhov. Až 37 percentám žralokov hrozí čoskoré vyhynutie, a to aj ľudským pričinením.

Marek Bartošovič je priekopníkom v metódach, ktoré unožňujú skúmanie vypínania a zapínania génov v rozlíšení jednotlivých buniek. Tieto metódy už prispeli k charakterizácii bunkových typov, ktoré sa podieľajú na chorobe skleróza multiplex, čo môže viesť k presnejšej liečbe.

Riadiť výrobu v obrovských podnikoch, ako je Slovnaft, by nešlo bez automatizácie. Radoslav Paulen nám priblížil princípy riadenia procesov, v ktorých sa prelína hneď niekoľko odborov.

Do lesa s mobilom Martin Mokroš nechodí len po pekné obrázky, ale využíva dostupné laserové technológie na rýchle skenovanie celých plôch lesa. Počítačovými algoritmami zo skenovaných lesov jeho tím dostáva informácie o dôležitých zmenách lesného porastu.

Uplatnenie vo vesmírnom výskume nám vrelo odporučila Michaela Brchnelová. Predstavila aj počítačový program, ktorým predpovedá „vesmírne počasie“, aby sa vedelo, kedy treba vzácne satelity ochrániť z dôvodu veľkej nepriazne.

Množstvo poznatkov z výskumu rastie každým dňom. Ale ako vieme, ktorým výsledkom môžeme dôverovať? Absolutne nevyhnutná otázka pre každého. Matúš Adamkovič sa jej chopil a predstavil, ako robí výskum o výskume.

Majú určité politické rozhodnutia želaný dopad alebo sa minú účinkom? Ekonómka Sofia Karina Trommlerová ukázala prípadovú štúdiu zo Španielska, kde vláda chcela motivovať zvýšenie pôrodnosti štedrým jednorazovým bonusom.

Ako vychovávať vyrovnaných ľudí so zdravým sebavedomím, pripravených na výzvy dnešnej doby? Napríklad zaručiť, aby aj učitelia a učiteľky tieto zručnosti mali a ich mohli odovzdávať ďalej. Lenka Janík Blašková predstavila svoj výskumný projekt, ktorý zmapuje túto problematiku na Slovensku.

Diskusia na tému “Ako sa vrátiť domov a ostať vo vede” sa poriadne rozprúdila a veríme, že diváci a diváčky dostali veľmi dobrý prehľad o svojich možnostiach.

 

Pridajte sa do organizačného tímu

Zaujala vás konferencia a chcete podporiť organizáciu ďalšieho ročníka? Kontaktujte nás na náš email zijemvedu@zijemvedu.sk.

Viac o občianskom združení Žijem vedu sa dozviete na zijemvedu.sk. Pridajte sa na našu platformu a sledujte nás na sociálnych sieťach Facebook, Instagram, Twitter a LinkedIn.

————-

Autorka článku: Lenka Belicová, výskumníčka v oblasti vývinu a regenerácie pečene na Karolinskom inštitúte v Štokholme. Členkou Žijem vedu je od marca 2020 a do článku premietla svoju osobnú reflexiu na prvú návštevu post-pandemickej konferencie naživo. Za komentáre k textu ďakuje Martinovi Mokrošovi.

Teraz najčítanejšie

Žijem vedu

Žijem Vedu je platforma, ktorá dáva priestor všetkým slovenským vedkyniam a vedcom prispieť k napredovaniu vedy na Slovensku.