Prečo by mali byť práva pacientov na psychiatrii podľa nového zákona problémom?

Opäť je tu reč o „zákone o obmedzovacích prostriedkoch“, respektíve o doplneniach zákona 576/2004 a 578/2004, kde je v § 11a aj doplnenie o právach pacientov na psychiatriách.

Každý psychiater by bol rád, aby psychiatria vyzerala čo najľudskejšie, najprívetivejšie a najvľúdnejšie a aby sa na nej v plnej miere rešpektovali ľudské práva. Nepoznám žiadneho, ktorý by si to neprial. Okrem toho, že podľa mnohých z nás by sa toto udialo z väčšej časti v podstate samo, podobne ako v iných krajinách, jednoducho iba tým, že by sa uvoľnili peniaze na výstavbu nových moderných psychiatrií a ich zariadení – pretože humanizácia je naozaj kriticky závislá od prestavieb a modernizácie, a to omnoho viac ako od zákonov – tak okrem toho to nie je na psychiatrii úplne možné z hľadiska charakteru niektorých psychických porúch a ich symptómov, pri ktorých môže a aj dochádza k ohrozeniu samotnej osoby so psychickou poruchou alebo jej okolia.

Čo psychiatrom na právach v § 11a vadí?

Niektoré veci. Napríklad:

„Ak je potrebné v záujme bezpečnosti, aby zdravotnícky pracovník dohliadal pri sprchovaní na pacienta, má ísť o osobu rovnakého pohlavia.“ Nevadí obsah, vadí jeho realizácia od marca 2023, respektíve praktická neschopnosť našich psychiatrií garantovať toto právo. Ak totiž pôjde o pacienta muža, mal by byť sanitár alebo sestra mužského pohlavia. Na psychiatriách však nie je dostatok mužského personálu. V zákone by teda malo byť napríklad uvedené, že „má ísť o osobu rovnakého pohlavia, ak to umožňuje personálna situácia“.

„Zúčastniť sa denne na vychádzke v určených vonkajších priestoroch zdravotníckeho zariadenia“. Problém je obsah, aj jeho realizácia. Tu mala byť jednoznačne doložka, ako pri iných právach, „ak to jeho zdravotný stav umožňuje“. Na to upozorňuje vo svojom blogu aj Peter Kováč, nejdem tu teda opakovať spomenuté argumenty. Ani pacienti s akútnymi stavmi v rámci iných odborností predsa nechodia denne na vychádzky, ak to neumožňuje ich zdravotný stav.

„Pacientovi musí byť umožnené nahliadať do svojej zdravotnej dokumentácie a vyhotovovať si z nej kópie.“ Toto je úplne zle, pretože je to v rozpore s iným zákonom, respektíve s § 25 576/2004, ktorý psychiatrom umožňuje pacientovi odmietnuť nahliadnutie do jeho zdravotnej dokumentácie, ak by to negatívne ovplyvnilo jeho zdravotný stav.

„Využívať priestory vyhradené na fajčenie.“ Toto musí psychiatrov tak trochu dráždiť, pretože pri alternatívnom čítaní je to v podstate „právo na fajčenie“. Minimálne si to zasluhuje diskusiu v rámci odboru, pretože závislosť od nikotínu je nepochybne psychiatrickom diagnózou a z jej prejavov, teda z možnosti pacienta intoxikovať sa nikotínom z tabakového výrobku vlastne robíme na psychiatrii, kde by sa mala ponúkať intervencia aj vo vzťahu k tomuto problému, právo. Chcel by som vidieť, ako by sa na to pozerali pneumológovia, keby im niekto do nejakého zákona vniesol takéto „ľudské“ právo.

Prečo Slovenská psychiatrická spoločnosť nepripomienkovala toto znenie?

Pretože sme ho nemali k dispozícii na pripomienkovanie a v pôvodnom návrhu novely zákona o obmedzovacích prostriedkoch § 11a nebol ani uvedený. Boli tam proste vlepené bez odbornej diskusie.

Nie je to vôbec dobré, pretože celá novela je šitá horúcou ihlou a pretože v situácii, keď očakávame reformné kroky, sa skôr robia kroky deformné.