Denník N

Netunelujme naše vody

zdroj: FB Bratislavský kraj
zdroj: FB Bratislavský kraj

Ušetriť čas pri cestovaní chce asi každý z nás. Pri budovaní nových komunikácií sme však povinní myslieť aj na prírodu a uchovať ju aj pre ďalšie generácie, pretože bez vody, čistého vzduchu a zdravej pôdy budú mať naše deti, vnúčatá a ich deti ťažký aj drahý život.

Na čo narážam? Chcem týmito slovami poukázať na plánovanú výstavbu tunela Karpaty na diaľnici D4, s ktorým nedávno súhlasil Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie MŽP SR. Tunel v odporúčanom variante (V3a) je však zlým dopravným aj environmentálnym riešením a v rozpore s pôvodným účelom návrhu zámeru.

Predstavuje mnohé riziká pre vodný režim a zásadné zmeny na európskych chránených územiach Natura 2000. Ide napríklad o riziko odvodnenia prameniska Svätej studne v Marianke, odvodnenie Borinského krasu či ohrozenie toku Vydrica a s tým súvisiacej možnej likvidácie vzácnych biotopov. Posudzovaná trasa tunela navyše prechádza veľmi heterogénnym prostredím, naviac tektonicky značne poškodeným.

Chránené územia okolia trasy tunela Karpaty Zdroj: https://maps.sopsr.sk/

Dopravu v Bratislave aj v iných slovenských mestách jednoznačne treba riešiť. Všetky kroky sa však musia prijímať s rozumom, na základe dôkladného odborného posúdenia a s rešpektom k ľuďom aj prírode.

Problémom Správy o posudzovaní trasy tunela je, že neboli posúdené tie varianty, ktoré vhodnejšie napĺňajú účel zámeru. Okrem toho správa neposkytuje podrobnosti, ktoré by vylúčili riziká pre životné prostredie a  obavy odborníkov aj verejnosti vybratého variantu.

Zo 6 variantov stavby tunela bola navrhovateľom účelovo vybraná jediná trasa (V3). Pri výbere trasy nebol posudzovaný dopad na životné prostredie celkovo. Navrhovateľ svojvoľne z posudzovania vypustil výhodnejší variant (V4), ktorý lepšie spĺňal daný účel. Týmto krokom navrhovateľ porušil napríklad aj základný princíp hospodárneho nakladania s verejnými financiami, keďže výstavba tunela má byť financovaná z verejných zdrojov a nie malých – cca 1,5 miliardy eur.

Je očividné, že dôsledky tendenčného rozhodovania z minulosti nás dobiehajú. Škoda, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) a Ministerstvo dopravy SR nie je také aktívne pri dokončení diaľnice do Košíc, ale sústreďuje svoje kapacity aj financie na dopravne málo vyťažené, no za to drahé, úseky ciest.

Trochu z minulosti. Výber dopravného koridoru pre diaľnicu D4  prebiehal ešte v roku 2004. V tom čase som bola starostkou Mestskej časti Bratislava-Vajnory a už vtedy sme na rokovaniach  upozorňovali na nevhodnosť umiestnenia D4, do trasy tzv. nultého obchvatu hlavného mesta. Optimálne dopravné návrhy boli  kreslené  ďalej od Bratislavy, čím by bolo obslúžené väčšie územie a nestretali sa všetci vodiči v kolóne pred Bratislavou.  Ministerskí páni si mysleli, že diaľnicu nám postaví Európska únia. Lenže EÚ sama usúdila, že práve severný úsek D4 vrátane tunela je dopravne nerentabilný, a tak diaľnica nebola zahrnutá do európskej dopravnej siete.  Do procesu pripomienkovania som sa zapojila ako účastníčka konania vo všetkých etapách. Napríklad, ešte v roku 2008 som posielala svoje pripomienky. Časť z nich bolo zapracovaných do „vajnorského“  úseku a tunelová časť bola  v roku 2012 vo finále ako zámer odmietnutá.

Dnes už stojí väčšia časť trasy D4, síce bez prepojenia na D1 (ale to sú hriechy minulosti). V súčasnosti je zjavné, že sa komplikuje doprava v okolitých obciach ako je Bernolákovo, Ivanka pri Dunaji, kde sa budú musieť realizovať doplňujúce veľké dopravné stavby.

Nemáme obchvat mesta, ale máme spoplatnenú diaľnicu D4. A tak sa môžeme preháňať po spoplatnenej diaľnici medzi Ivankou pri Dunaji, Vajnormi do Svätého Jura.

Ako to súvisí s navrhovanou trasou tunela „Karpaty“? Nuž, projektant kedysi zobral kružidlo a nakreslil trasu medzi  novou križovatkou „Rača“ na D4 (lepšie povedané Vajnory) a križovatkou „Stupava“ na D4 (lepšie povedané Marianka).

A NDS sa nemieni vzdať. V roku 2016 prišli akože s novým zámerom, ale v tej iste trase z roku 2008. Opäť treba povedať, že úmysel dobrý, ak by išlo ozaj o hľadanie najlepšieho dopravného riešenia s minimálnym dopadom na životné prostredie. Je veľmi lákavé namiesto 7 km tunela stavať 11,5 km tunel. Tunelári sa tešia.

Zdroj: FB Bratislavský kraj

A tak od roku 2016 opäť vedieme odborný boj a boj o ochranu nášho bohatstva v Malých Karpatoch. Nielen ja, ale aj ďalší účastníci procesu sme  žiadali doložiť posúdenie efektivity dopravného prepojenia tunela Karpaty v porovnaní s tunelom Lamač (variant V4) a žiadali sme podrobne zdôvodniť účel stavby z celospoločenského hľadiska. Žiadali sme dopravnú prognózu aj podrobné dlhodobé dopravné štúdie diaľničnej dopravy v rámci SR, prepojenia regiónov SR, napojenia na zahraničné ťahy a napojenia mesta Bratislavy. Medzičasom totiž v Rakúsku súd zrušil zámer na autostrádu S8, a práve z dôvodu významných dopadov na životné prostredie a Rakúšania od zámeru ustúpili.

V správe  absentuje  podrobné posúdenie vplyvu navrhovaného zámeru na lokalitu súvislej európskej sústavy chránených území Natura 2000 – Chránené vtáčie územie, Malé Karpaty, Homoľské Karpaty a Vydricu, ale aj vplyv razenia tunela na vodné útvary Malých Karpát.  Trasu navrhujú v tektonickom zlome, v prostredí, ktoré je geologicky veľmi rôznorodé.  Boli utajené geologické správy, ktoré NDS odmietla sprístupniť. Nebolo nám vyhovené, aby sme ich dostali k dispozícií.

A tak čas plynul, až sme dostali predvianočný darček v decembri 2022.  Rozhodnutie Odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie MŽP SR, ako prvostupňového orgánu, ktoré odporučilo účelovo vybratý variant V3a.

Ako účastníčka konania som presvedčená, že Správa neobsahuje podklady ani skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vysloviť súhlas s realizáciou tejto varianty. Na mieste je preto požiadavka , aby bola Správa vrátená na prepracovanie a vydané stanovisko bolo v odvolacom konaní zrušené.

O odvolaní bude rozhodovať rozkladová komisia ministra životného prostredia J. Budaja.

Máte záujem si prečítať celé odvolanie? Nájdete nájdete ho na tomto linku.

 

 

Teraz najčítanejšie

Anna Zemanová

Zelená čistej a zdravej krajine aj pre naše deti Poslankyňa NR SR, členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie; tímlíderka pre životné prostredie strany SaS