Januárový Špak
Pár týždňov mestského poslanca a hetero slováka v skratke.
Mesto Košice je ako babička s ponožkou pod vankúšom. A celý deň v posteli. Kopať už na záhradu nejde. Občas jej susedov syn urobí 70 eurový nákup za stovku. Časťou záhrady chce vyrovnať dlhy voči rodine. Potomkov má veľa, ale vysporiada len najstaršiu dcéru. Tá žije sama v susednom dome, kde jej babička ešte stále aj elektrinu platí. Zvyšné deti je vraj aj tak ťažké po svete pozháňať. Babička napriek svojmu stavu dokáže svojim deťom vyhlásiť, že rakovinu určite nebude mať aj keď ešte ani na odber krvi nebola. Krajčírka z dolného konca a dokonca pekár z dediny ju ale touto diagnózou straší už roky.
Pre nezasvätených:
Zámena mestského lesa za pozemky pod sídliskom. 177 hektárov dostane cirkev za jej pozemky vo výmere 2,8 hektára pod panelákmi.
Vidím mesto, ktoré nepracuje. Nepripravuje alternatívy pre jednanie. Bez diskusie odovzdá a uspokojí jediného vyvoleného z tisícky tých, čo majú to isté právo na vyrovnanie. Čo tak vyrúbať 2,8 hektára na tych 177 hektároch a urobiť z nich stavebné pozemky? A vymeniť 1:1? Zarobili by sme ešte aj na predaji dreva.
Vidím bojovníkov za výmenu Ťahanovského lesa aj bojovníkov proti výmene. A v rukách nemajú jedinú odborne podloženú štúdiu. Ani jedna strana! Jedinú dopadovú štúdiu. Nič podložené sociálne, bezpečnostne, ekonomicky či environmentálne. No rozhodnutí sú.
Presná štatistika z nepresných čísel?!
Pri tejto profesionalite naozaj čakám daľšiu odbornú reakciu k téme od poslanca Brixiho: „Vy chcete k tomu niečo povedať? Však aj Váš Procházka musel založiť pozemky, aby strana SIEŤ fungovala!“ A argument je na svete.
Outdoorové ihrisko na sídlisku Ťahanovce:
Vidím dodané dielo za takmer 40 000€, ktoré viem sám dodať s dobrým ziskom a v úplne rovnakej akosti za 25 000€.
Čo tak jednať najprv s budúcimi užívateľmi, potom urobiť poriadnu súťaž a až potom nakupovať?
Stop Uránu:
Vidim bojovníkov proti Uránu s argumentami pani Blaškovej a dokonca vidím primátora, ktorý nemá k téme ani len odborné podklady, nie to ešte pracovnú skupinu profíkov. Vyhraniť sa však dokáže i napriek tomu. A rázne.
Banský zákon tu je ale od roku 1988.
Cítite už to teplo a smrad spod babičkinej periny? Ja áno.
PS: Referendum je verejné hlasovanie! Ideme k urnám a tak si na to aj zvykajme. Mladí, starí, chromí či gymnasti, bohatí či chudobní. Ak tu chceme Švajčiarsko, tak si zvyknime všetky hlasovania absolvovať. Zúčastniť sa každej možnosti hlasovať. Je to naše občianske právo a musíme ho všetci začať využívať.
