Denník N

Druhé Švajčiarsko bez referend ?

Už za “ Mečiara“ sa hovorilo o Slovensku, ako o možnom kandidátovi na „druhé Švajčiarsko“. Ale Švajčiarsko, je najmä preto Švajčiarskom, lebo je v ňom najsilnejšie zakotvený a pri reálnom vládnutí aplikovaný systém priamej demokracie formou referend. A Slovensko je preto stále len „Slovenskom“, lebo slovenským „demokraticky zmýšľajúcim politikom a občanom“ referendum nevonia.

Nie každý  človek musí byť nevyhnutne fanúšikom demokratickej formy vlády, aj keď ju akože máme zakotvenú v Ústave SR, medzinárodných dohovoroch, ku ktorým sa hlásime a tiež v mnohých zákonoch, ktoré riadia náš štát.

Tak ako za predchádzajúceho režimu nebol každý fanúšikom socializmu, či komunizmu, hoci to boli štátne ideológie, tak ako aj ateizmus. Aj režim označovaný veľmi hrubým zjednodušením za totalitný,  sám seba  označoval za ľudovodemokratický.

A predsa v ňom žilo mnoho veriacich a mnoho priaznivcov „kapitalizmu“, či monarchie, ako formy vlády.

Tak aj dnes tu máme mnoho odporcov demokracie, v zmysle riadenia vecí verejných zo strany občanov štátu a odvodzovania moci v krajine od ich vôle. Najviac sa ich asi skoncentrovalo v parlamente, kde sa  mnohí z bývalých „velebiteľov“ referend, stali ich  otvorenými nepriateľmi. Za demokratické začali považovať len to, ak budú oni sami zvolenými lídrami a budú nimi navždy.  V minulosti sa tomu hovorilo diktatúra alebo autokracia, dnes je to  zmutovaná demokracia.

Aj prezidentka, ako členka strany Progresívne Slovensko neraz verejne velebila inštitút referenda. Teraz musí svojím zneisteným obdivovateľom vysvetliť, v čom sa situácia zmenila. Ale taký je život.

V zákonodarnej, ale aj výkonnej moci sa skoncentrovala veľká skupina občanov, ktorí svoju moc neodvodzujú od občanov vo voľbách, ale od svojich bohatých mecenášov, ktorých pokyny a nie pokyny občanov poslušne plnia. Aj to je postoj k životu a svetonázor. Byť poslušným otrokom toho, koho chlieb ješ a javí sa to ako  pragmatické riešenie. Jeho veľkým rizikom je, že sa vám nepodarí správne odhadnúť, kto tú skutočnú moc naozaj má a koho chlieb vlastne jete.

Ale či je takáto poslušnosť na mieste až do tej miery, že vediete vlastných blízkych, príbuzných, priateľov a spoluobčanov symbolicky alebo doslovne „na smrť“, si musí vo svojom svedomí zodpovedať každý sám.

Občania si čoraz viac uvedomujú, že sa od nich čaká, že bez slova, ako ovce idúce na porážku, v tichosti  obetujú svoje životy a životy svojich detí. Nebudú si všímať signály pripravovanej vojny a likvidácie  štátu, jeho priemyslu, obranyschopnosti a infraštruktúry. Už dávno sú vedení, aj pod taktovkou polície, aby radšej ako vlastným očiam, verili tomu, čomu majú. Aby im príliš nevadilo, že to čo je dnes lžou, bude zajtra pravdou a to, čo im bolo vnucované ako pravda, budú musieť o chvíľu zavrhnúť ako lož. Hlavná je poslušnosť, na inom nezáleží.

Ale sú medzi nami aj priaznivci iných foriem vlády, napríklad aj Božieho kráľovstva. Tí  upozorňujú na to, že ak je život každého človeka v božích očiach cenný,  za zabíjanie a teror páchaný na druhých sa budeme všetci zodpovedať pred mocou najvyššou. A nielen páchatelia a mediálne hlásne trúby podporujúce nezákonnosť, ale aj tí, ktorí sa v tichosti prizerali. A tiež, že človek vládol a vládne nad druhým človekom len na jeho škodu. Prirodzene, pre neveriacich sú to  taľafatky alebo moderne “ hoaxy“.

Ale možno sa na Slovensku nájdu aj takí, ktorí zostali fanúšikmi demokracie, a necítia sa trápne, keď rešpektujú zákony platné vo vlastnom štáte. Pre takýchto ľudí je referendum  najvyššou formou demokracie,  a neúčasť na referende, alebo inom rozhodovaní o spoločných veciach, je nemysliteľná.

Naopak, vítajú možnosť vyjadrovať sa a zapájať sa do vecí verejných, ako aj možnosť ovplyvňovať to, ako budú žiť.

To rozhodne  nie je voľba  pohodlného prístupu, pretože si vyžaduje vynaloženie určitej snahy, aby ste mohli urobiť správne rozhodnutie. O svojej budúcnosti, ale aj o budúcnosti svojich najbližších.

Ale priaznivci demokracie musia vedieť aj to, že nielen u nás, ale kdekoľvek inde, kde si moc chcú udržať tí, ktorí z pozadia  poťahujú  figúrkami na šachovnici, sú ich otvorenými a nemilosrdnými nepriateľmi. Nemajú žiaden záujem deliť sa o moc, za ktorou sa derú, s „pomyselným ľudom“ a jeho vôľou vyjadrenou v referende. Počúvať vôľu ľudu, je len lacný a obľúbený slogan mocných, ktorý má udržať na uzde rozhnevaný dav a ich bezpečnosť, keď sa tlačia pri koryte.

Kto má odvahu na to, aby sa pozrel pravde do očí, vidí, že mnohí  ľudia držiaci kormidlo, sú  ako vycvičené ovčiarske psy ženúce  vlastných ľudí ako stádo  priamo do priepasti,  v nádeji, že sami budú zachránení útekom pred nešťastím, ktoré sami spôsobili, len za to, že poslušne lízali ruky svojich gazdov.

Smutné, ale napriek tomu platí, že nie všetci ľudia sú darebáci, a aj keď zlo istý čas  môže získať prevahu a spôsobiť obrovské škody, je to len dočasné a konečné víťazstvo patrí dobru.

Ako v rozprávke. Nech je temnota akákoľvek veľká, aj malé svetielko ju vie rozžiariť.

A pred súčasnou generáciou svieti väčšie svetlo nádeje, než len blikajúca sviečka, len sa na to nesmie zabúdať.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..