Postreferendum alebo čo človek rozsieva, to bude aj žať

Neúspech referenda „prekvapil“ tak veľmi, ako agresia Ruska na Ukrajine. Aj tento denník, ale aj americký Bloomberg, „omylom“ písali o vypuknutí vojny skôr, než k tomu došlo, a čírou „náhodou“,  až na čas vypuknutia konfliktu, pomerne pravdivo.

Tak aj slovenský denník Pravda už vo svojej snahe patriť medzi najaktuálnejších a priniesť komentár medzi prvými,  vopred vedel, že referendum úspešné nebude.

Podmienky úspešnosti referenda nastavili architekti slovenského štátu a ústavných pravidiel tak, že šanca na jeho úspech sa pohybuje v rovine zázraku. A ako vieme, zázraky sa skôr nekonajú, než konajú. To neznamená, že demokraticky zmýšľajúci človek, nemá záujem tento inštitút využívať, ale želal by si, aby tento nebol v ústave len naoko,  ako potemkinovská dedina, ale ako reálny nástroj, ktorým vie niečo dosiahnuť.

V manéži cirkusu, ktorý sa okolo tohto inštitútu rozohral, sme si mohli všimnúť viacero poučných vystúpení žonglérov a klaunov.

Jedným z najdôležitejších je, že nikto, kto sa dostane k moci, sa jej nechce vzdať, a prestáva pociťovať tie inštitúty, ktoré by ho o moc pripravili, ako „demokratické“.

Z výsledku referenda vidieť, že politické strany, ktoré sú pri moci sotva majú silnejší mandát a väčšiu legitimitu, než dostala otázka potreby zmeny ústavy od prítomných voličov v “ neúspešnom“ referende.

Ale oni nebudú výsledky čítať ako alarmujúce, ale pokúsia sa ich naservírovať verejnosti ako zdrvujúci úspech. Iné by sme  ani nečakali od tých, ktorí nemajú žiaden politický program okrem toho, aby zabránili návratu k moci iným politickým stranám najmä Smeru a Hlasu ( ostatné opozičné strany vybavia opovržlivou nálepkou fašisti a zatvária sa, že sa jedná o úplne marginalizované skupiny s minimálnou podporou voličov).

Ale tak, ako nechuť sprístupniť referendum občanom zmenou jeho podmienok nevoňala súčasnej najsilnejšej opozícii, kedy bola v najsilnejšej koalícii, a spôsobila, že teraz ich námaha burcovať občanov nemala taký účinok, aby spojazdnila zhrdzavené a rozpadnuté koleso, ktoré nechceli opraviť, keď reálne mohli, obdobne nechuť súčasnej koalície dodržať aspoň zdanie, že sú schopnými a demokratickými politikmi, spôsobí ich záhubu.

Nič nedokázalo tak dokonale stmeliť, posilniť, ale dovolím si tvrdiť, že aj politicky “ prefackať a vyškoliť “ nenávidený Smer a inú opozíciu, než totálna neschopnosť súčasných politikov, ktorí sa hrajú, že vládnu, hraničiaca až s detskou naivitou. A bezprecedentné zneužívanie moci, ktoré nám tu predvádzajú, za ktoré by sa začervenali aj tí, ktorých praktiky boli v minulosti kritizované. Teraz už vidia, že sa to dá aj takto, “ úplne na hulváta“.

Keďže je referendum takmer nefunkčný inštitút v našich podmienkach, mohlo dať veľkorysý priestor koaličným politikom a aj hlave výkonnej moci, aby si zachovali tvár, keďže musia vedieť, že  ho predtým verejne velebili, a vôbec sa nemuseli  teraz verejne strápňovať jeho hanobením. Útok na vlastnú bránu im vyšiel dokonale.

Smer urobil všetko pre to, aby inštitút priamej demokracie zafungoval (okrem zmeny jeho podmienok, keď bol pri moci), burcoval voličov, aby sa na ňom zúčastnili, s viac ako pravdivým konštatovaním, že umožnenie predčasných volieb, oslabí aj jeho pozíciu, ak by v budúcnosti vyhral voľby a naopak posilní pozíciu občanov, ktorí sa nebudú musieť nečinne prizerať, a ako verklík opakovať mantry “ ukradnutý alebo unesený štát“ vymyslené propagandistami, ale budú môcť vyjadriť svoju  nespokojnosť vyvolaním predčasných volieb.

A tak zostalo ako fakt, že predčasné voľby nie sú možné okrem nášho režimu možno v takých krajinách ako Severná Kórea, Čína a v iných „arabských demokraciách“, plných pochopenia pre ľudské práva a práva menšín, ktoré tak radi navštevujú naši poprední ústavní činitelia.

Lenže ani toto tvrdenie neobstojí. Pretože za súčasného znenia ústavy sa už predčasné voľby na Slovensku konali a problém nebol. Čo sa stalo ? Ústavný súd vyložil text predpisu na podnet prezidentky inak. Žiada sa dodať slovíčko „poslušne“, hoci jeho použitie voči sudcom tohto súdu nebude úplne férové. Naproti tomu je úplne férové konštatovať, že prezidentský palác pristupuje veľmi  “ poslušne a usilovne“, ako  triedny bifľoš a obľúbenec triednej učiteľky,  k mareniu jedného referenda za druhým, hoci sa to javí ako zbytočná nadpráca ruinujúca len jeho vlastnú reputáciu. Ale ak žiadnu  nemá a na úspech vo voľbách nepotrebuje, lebo ten mu garantujú iné mechanizmy,  problém to nie je.

A preto je možné očakávať, že ak by sa dostal k moci nenávidený Smer, a to “ napriek tomu“, že koalícia spravila všetko pre  to, aby mu vydláždila cestu k úspechu, súčasná koalícia už z opozičných lavíc ( ak sa do nich vôbec niekedy ešte dostane) bude vykrikovať, že aj podľa súčasného znenia ústavy sú predčasné voľby možné, lebo v minulosti sa už uskutočnili. Epizódu s tým, že možné neboli kým boli pri moci oni sami, budeme musieť zabudnúť, vynútenou amnéziou, akú občanom tohto štátu ordinujú tak často, že pri divadelných scénach, ktoré sa tu odohrávajú, už pomaly zívajú nudou.

Ale najdemokratickejšia krajina na svete, ktorú naša výkonná moc viac ako otvorene a viac ako servilne podporuje, sa už postará o to, že nielenže sa tu občania Slovenskej republiky nudiť nebudú, možno sa už ani nebudú musieť trápiť tým, že občanmi tohto štátu vôbec boli a mali nejaké občianske práva, ktoré si aj tak nevážili a v podstate im boli len na príťaž.

Predsa len treba s plnou vážnosťou poznamenať, že súčasná koalícia spravila všetko pre to, aby nenávidenej opozícii posilnila predvolebnú pozíciu a zabezpečila to, že pred ukončením volebného obdobia, odvolaná nebude, nech už spraví čokoľvek. A tým, že zostáva pri moci vláda, ktorej parlament síce vyslovil nedôveru, a to paradoxne z podnetu tých, ktorí sa pod jej „skvelé“ výsledky podpísali, stačí, ak bude pokračovať v profesionálnom vládnutí, ako ho vidí prezidentka, a prispeje k brilantnej predvolebnej kampani opozície, a to tak, že opozícii ušetrí obrovské finančné prostriedky v kampani.

Predseda strany, ktorú je veľmi ťažké brať vážne, nie to ešte považovať za odborníka na čokoľvek, síce naznačil svetielko na konci tunela v tom,  že koaliční politici ešte potrebujú čas, aby pozatvárali opozičných politikov pomocou polície, ktorá má predbežne rozviazané ruky.

A to si niektoré „tupelá“ mysleli, že rozviazané ruky polície znamenajú, že polícia bude konečne nestranne, objektívne a nezaujato vyšetrovať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie a vtedy, keď sa o nich dozvie, nie po desiatkach rokov, keď sa to politikom hodí. Že to bude inak, ako v kritizovaných  obdobiach vlády Smeru, SNS, ale aj nekritizovaných obdobiach vlády Most Híd, SDKÚ, KDH a iných ( spomeňme si na kauzu Gorila a vodné delá, ktoré demokraticky rozháňali dav pod taktovkou vtedajšieho ministra vnútra, ktorý dnes diriguje špeciálnu prokuratúru a demokraticky zaháňa opozičné ovce do väzenského „košiara“), kedy sa trestné činy určitých skupín ľudí nevyšetrovali.

Ak by polícia a prokuratúra na Slovensku plnili to čo majú, za 30 rokov trvania nášho samostatného štátu, ktoré obdobie je už takmer tak dlhé, ako „hrôzostrašné obdobie totality“, ktorá trvala 40 rokov, nikdy by sme nemohli byť svedkami ukradnutého štátu a rozkradnutého štátu, vyčíňania mafie a nezákonností rôzneho druhu. Žiaľ po celý čas sa polícii ani prokuratúre nepodarilo vymaniť z politického tlaku, ktorý, ako vidíme na súčasnej osobe generálneho prokurátora, môže byť mimoriadne silný, až brutálny. A to prokuratúra ani zďaleka nevyšetruje všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedela a musela dozvedieť, vrátane ohrozenia bezpečnosti a fungovania nášho štátu a nezákonného rozdávania štátneho majetku.

A ak si politici myslia, že zneužívaním svojho postavenia na nátlakové správanie a ohrozovanie silových zložiek v štáte spravili pre túto spoločnosť niečo dobré, treba skonštatovať, že sa im podaril presný opak. Jedným dychom treba pripomenúť, že v mnohom napodobňujú svojich predchodcov, ktorí bez mihnutia oka a horlivo nakladali do dobytčích vagónov svojich spoluobčanov a rozkradli ich majetok, aby sa zapáčili pánom, ktorých servilnými sluhami boli v tých časoch. Nič nové pod slnkom, povedal by Šalamún. Alebo poturčenec horší Turka, ako sa ujalo u bratov Čechov https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/v-kazdem-z-nas-je-kus-zradce-karla-curdy-rika-psycholog-dani/r~9947521404df11e7bc17002590604f2e/

Dokonale rozložili štát, jeho základy a napokon nielen suverenite Slovenska, ale možno aj jeho občanom vykopali hlboký hrob. V spolupráci so všetkými, ktorí na rôznych postoch sústavne porušovali zákon a tými, ktorí to mediálne kryli.

Všetkým patrí neskonalá vďaka, ktorá sa dostaví podľa zásady, čo človek rozsieva, to bude aj žať.