Denník N

Skutočné výsledky referenda 2023: končí éra Matovičov, Ficov, Hegerov a Sulíkov – začína éra Občanov S. Slovensko ide hľadať samo seba ako modernú európsku krajinu.

Sloboda vedie ľud na barikády (zdroj: www.wikipedia.org)
Sloboda vedie ľud na barikády (zdroj: www.wikipedia.org)

Výsledky včerajšieho referenda svedčia o tom, že požiadavka priamej demokracie je na Slovensku živá a pevná, ale nedosiahla ešte kritickej hodnoty celospoločenskej „občianskej vzbury“ (klikni TU alebo klikni SEM), kedy by si občania chceli vziať moc do rúk. Slovensko sa však zobudilo do nového rána, kedy je zrazu všetko inak. Slováci zase raz rozhodli a naznačili, čo a ako sa má diať (analýza blogerskej kolegyne TU). A už včera sa objavili veľmi kvalitné a rozumné návrhy ako sfunkčniť inštitút referenda (pohaj SEM) a jeho povel poslúcha strana HLAS, ktorá chápe výsledky referenda ako pokyn pre ústavodarcu zmeniť Ústavu v tomto duchu (klikni TU).

Veľmi presný vývoj samostatnej 30-ročnej slovenskej štátnosti priniesol Lukáš Krivošík z denníka Postoj (klikni SEM). Zaujalo ma najmä jeho hodnotenie súčasného postficovského Slovenska:

Občania však nežijú len politikou. V roku 2013 skupina sociológov pod vedením Vladimíra Krivého vydáva knihu s názvom Ako sa mení slovenská spoločnosť. Na množstve dát ukazujú, že v ponovembrovom období sa kompletne dotvorilo rozvrstvenie slovenskej spoločnosti s výrazným zastúpením strednej triedy. Už nie sme „národ bírešov“ s minimom vlastných inteligentov ako na začiatku 20. storočia ani mináčovským plebejským národom „modrých golierov“ pracujúcich vo fabrikách ako za socializmu.

 

Napriek silnému zastúpeniu priemyslu, napojeného predovšetkým na nemecký trh, a relatívne nízkej úrovni miezd v porovnaní so starými členmi EÚ si mladí ľudia s vysokoškolským vzdelaním nachádzajú slušnú prácu „bielych golierov“ v sklených budovách korporátov, berú si dostupné hypotéky na vlastné bývanie a chodia na letné dovolenky. Životný štýl strednej vrstvy sa stáva určujúcim pre veľkú časť spoločnosti. O rastúcom materiálnom bohatstve Slovákov svedčia aj zapratané ulice sídlisk, ktorých parkoviská kapacitne nestačia vzhľadom na množstvo osobných automobilov.

 

Rastie aj okruh ľudí, ktorí už nečakajú, že im blahobyt priamo do obývačky prinesú politici, a svoju vnútornú pohodu neodvíjajú ani od prílivov a odlivov politických úspechov takzvaných „demokratických síl“. Namiesto toho objavujú možnosti svojej vlastnej tvorivej sebarealizácie – či už v súkromnom živote, umeleckej tvorbe, alebo pracovných či dobročinných projektoch.

 

Viac sa aktivizuje aj pro-life hnutie. V septembri 2013 sa v Košiciach uskutoční prvý Národný pochod za život. Zúčastní sa na ňom asi 70-tisíc ľudí. Jeho organizátori upozorňujú, že predpokladom možnosti využiť akékoľvek ďalšie ľudské práva je v prvom rade mať právo na život. A to má patriť každému človeku od počatia po prirodzenú smrť.

To však znamená, že je veľká potreba aktivistov a občianskych združení, ktoré túto zmenu na Slovensko priniesli. Ako ekologický aktivista sa budem pridŕžať aj svojej vlastnej skúsenosti s uplynulým odbobím. Útok Richarda Sulíka na ZDS, ako predsedu SaS ako podnikateľskej strany na predsedu ZDS ako predsedu  ekologického spolku, totiž začal otvorenú celospoločenskú konfrontáciu developerov, investorov a politikov s občianskym sektorom. Politickým cieľom tejto konfrontácie bolo principiálne spochybniť význam a účel ekologických spolkov podľa právnej a spoločenskej teórie:

Dle hojně citované definice V. Knappa lze zneužití práva vyjádřit jako jeho výkon „k právem neodůvodněné újmě někoho jiného nebo společnosti“. U zneužití práva v právu veřejném půjde zpravidla o újmu společnosti, či také jinak řečeno určitému veřejnému zájmu. Zda ale dochází v konkrétních případech postupem environmentální organizace k újmě na veřejném zájmu, lze z povahy věci jen těžko jednoznačně určit. Řízení ve věcech s dopady na životní prostředí jsou totiž charakteristická tím, že zde kolidují různé veřejné zájmy, přirozeně zájem na ochraně životního prostředí jako základního předpokladu lidské existence a typicky konkurující zájem na ekonomickém rozvoji, přičemž jistě nelze říct, že by prosazování kteréhokoli z těchto zájmů mělo být apriorně společensky nežádoucí. Ostatně samotná účast veřejnosti je z pohledu demokratizace rozhodovacích procesů svým způsobem ve veřejném zájmu. K uvedenému pak přispívá také věcná složitost některých procesů dotýkajících se životního prostředí, zejména procesů posuzování vlivů záměrů či koncepcí na životní prostředí. Jak v těchto procesech spolehlivě určit, kde leží hranice mezi argumenty „užitečnými“ a naopak argumenty „neúčelnými“, „nerelevantními“ a „zneužívajícími“ procesních práv toho, kdo je vznáší?

V práve sa však uplatňuje zásada „Vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria bdelým“, resp. „zákony sú písané pre tých, ktorí dbajú o svoje práva“:

Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.“ (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

Podľa §44 ods.2 písm.h Obchodného zákonníka je nekalou súťažou aj poškodzovanie životného prostredia a spotrebiteľa. Podľa čl.20 ods.3 Ústavy SR je zneužívaním vlastníckeho práva aj poškodzovanie životného prostredia naj zákonom určenú mieru.

Procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie sú procesy, v ktorom sa má určiť hranica medzi právom verejnosti na životné prostredie a právom investora na dispozíciu svojim majetkom a slobodou podnikania. Útok Richarda Sulíka bol útokom arogantných podnikateľov v snahe eliminovať ekologické spolky z procesov EIA a teda spôsobiť na nich taký politický tlak, aby opomenuli a báli sa uplatniť svoje práva v súlade so zásadou právnej bdelosti a tak tieto práva ekologické verejnosť aj reálne stratila.

Podľa judikatúry ESĽP ( https://www.echr.coe.int/Documents/Guide_Art_6_ENG.pdf) je úrad aplikácie ale aj kontroly práva povinný pripomienky účastníka vyhodnotiť či sú odôvodnené (relevantné a dostatočne konkrétne) a následne či sú aj opodstatnené (vecne správe – well-founded). Len tak sa podľa ESĽP zabezpečí spravodlivosť – napríklad v oblasti životného prostredia. Preto je dôležité, aby ekologická verejnosť kládla otázky a pripomienky a kládla ich veľa, odborne a k veci. Preto je potrebné, aby bolo, čo najviac ekologických spolkov, lebo každý sa môže špecializovať a sústrediť na iné ekologické pohľady. Áno – prináša to nové nároky na úradníkov aj podnikateľov či investorov – a tak je to aj správne. Prináša to spoločenský tlak a verejnú kontrolu.

ZDS malo v roku 2015, keď začínalo so svojou činnosťou v oblasti EIA monopolné postavenie, dnes má v oblasti EIA stále dominantné postavenie. Monopol ale ani oligopol nie je dobrý ani v obchodnej praxi (deformácia trhového prostredia), a monopol nie je dobrý ani v politike (autokracia). Monopol však nie je dobrý ani v občianskom aktivizme, lebo v sebe kombinuje deformáciu občianskeho sektora s prvkami občianskej autokracie.

ZDS si svoju historickú úlohu splnilo a to hneď nasledovne:

  1. Zvýšilo environmentálny štandard v stavebníctve ako aj presadilo environmentálne uvažovanie pri socio-ekonomickom rozvoji krajiny a miest na Slovensku
  2. Vytvorilo a iniciovalo vznik ekologického podnikania a zaviedlo ponímanie ekológie ako konkurenčnej výhody v rámci novej ekonomiky v Európskej únie prostredníctvom aplikácie Európskej zelenej dohody
  3. Iniciovalo a ustrážilo zmenu stavebnej legislatívy tak, aby moderným spôsobom reflektovala ekologické problémy a výzvy súčasnosti
  4. Iniciovalo celospoločenskú diskusiu o mieste a úlohách ekologických aktivistov a spolkov v spoločenskom ale aj ekonomickom živote

Keďže predseda ZDS je presvedčený demokrat a presadzovač demokratického a právneho štátu, tak konštatujem, že svoju historickú úlohu si ZDS splnilo. Teraz je však rad na ďalších ekologických spolkoch, aby ta týchto výsledkoch ZDS ďalej stavalo. To znamená, že ZDS začne v tomto roku proces riadeného „vyprázdňovania“ priestoru v procesoch EIA tak, aby sa v nich mali šancu realizovať a etablovať aj iné ekologické spolky. ZDS sa vidí ako líder, nie však ako autokrat či diktátor. Našou úlohou je iniciovať a podporovať, nie buzerovať, nahrádzať a suplovať.

V ďalšom období sa ZDS bude profilovať ako strážca zákonnosti a spravodlivosti v oblasti environmentálneho práva a to najmä (ale nielen) v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie ale aj ako odborná podpora a osveta všetkým, ktorý chcú do života uviesť ekologické zmýšlanie a participáciu občanov (samosprávam, podnikateľom, investorom ako aj iným spolkom a občanom). Budeme ďalej podporovať vznik a rozvoj ekologického podnikania a investovania, budeme sa zaoberať tým, ako zo súčasných ekologických výziev (klimatická kríza, energetická kríza) spraviť príležitosť pre lepšiu budúcnosť. Dnes to už nie je len fráza ale oblasť každodenného rozhodovania a správania.

ZDS je apolitické a preto sa politike vyhýba. Aj útok Richarda Sulíka a snahu o politizáciu tejto témy sme úspešne odvrátili. Transformovali sme tvorbu politiky na tvorbu histórie; politickú diskusiu o účasti verejnosti sme transformovali na právny spor a celospoločenskú diskusiu v tejto oblasti. Plynutím času sa totiž politika stáva históriou – a buď sa história stane zdrojom poučenia alebo zdrojom opakovania chýb.

Slovensko vládnou krízou a referendom vstúpilo do nového obdobia tvorby dejín: Slovensko totiž odmietlo aj vlády schopné všetkého (Mečiar a jeho vláda mafie, Dzurinda a kauza Gorila, Fico a jeho ľudia) ale aj vlády neschopné ničoho (Matovičova a tri Hegerove vlády). Tri kľúčové hodnotové vojny, ktoré sú typické pre obdobie od roku 2020 sú:

  1. hľadanie spravodlivosti a boj proti korupcii ako zdroja spoločenskej nespravodlivosti
  2. kultúrne vojny na pozadí sexuálnych práv menšín
  3. lobistický boj proti ekologickým spolkom

Prvý boj a hľadanie spravodlivosti a boj proti korupcii je hľadanie rovnováhy medzi základnými ľudskými právami prvej generácie; kultúrne vojny na pozadí sexuálnych menšín a lobistický boj proti ekologickým spolkom je hľadanie rovnováhy medzi právami prvej a druhej generácie proti právam tretej generácie (http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=gen_lud_prav).

Slovensko jednoznačne ukázalo, že chce byť súčasťou moderného Západného svete postaveného na všetkých ľudských právach. Slovensko však hľadá svoju cestu a svoj vlastný spôsob. Ukazuje sa, že všetky uvedené spoločenské zmeny boli iniciované občianskym sektorom: spravodlivosť a boj proti korupcii začala Transparency International ale aj Nadácia Zastavme korupciu a čiastočne aj VIA IURIS; práva sexuálnych menšín zase spolok Inakosť a ďalšie spolky tejto kategórie. Ekologické práva zase vyzdvihlo do popredia VIA IURIS a ZDS.  Vo všetkých troch prípadoch sa ukázalo, že politici chcú zneužiť tieto témy na vlastné ciele; Slovensko sa však vzoprelo a nedovolilo zneužiť tieto témy ani politikom ale ani aktivistom:

  1. Slovensko chce spravodlivosť a potrestanie zločinov ale nie formou de facto politických procesov (nielen trestnoprávnych voči SMERu ale ani kultúrnych voči OĽANO). Spravodlivosť a transparentnosť má byť výsledkom právneho štátu a osobného postoja každého z nás. Trest má byť výsledok spravodlivého procesu a nie výsledok politickej či aktivistickej inkvizície.
  2. Slovensko je pomerne tradičná krajina so silnými tradíciami a hodnotami, ktorých sa nechce vzdať; ale je zároveň otvorené a tolerantné inakosti. Slovensko však odmieta kultúrne vojny, ktoré fungujú možno v iných krajinách s inými tradíciami ale chce ísť na to formou medziľudského spoznávania a zbližovania sa.
  3. Slovensko neuverilo Sulíkovi a neprijalo, aby aktivistická činnosť a ekológia boli podriadené podnikateľom a investorom; neprijalo však ani Budajov systém „našich aktivistov“, ktorý sa viac podobá na komunistický národný front ako na skutočnú občiansku spoločnosť. ZDS so cťou obhájilo samo seba ako aj nezávislých ekologických aktivistov a ekologické spolky a ich miesto v spoločnosti.

ZDS a jeho predseda však nechce, aby bolo monopolom či dominantným v akejkoľvek spoločenskej oblasti. ZDS a Občan S si neželá, aby prevládli „ekoteroristi“, ktorý viac ako životnému prostrediu napĺňajú zelenú ideológiu a greenwashing. ZDS a jeho predseda si však samozrejme neželá ani dominanciu ekonomických a politických záujmov. Občan S si želá, aby rozhodovanie o životnom prostredí a ďalšom socio-ekonomickom rozvoji Slovenska a našich miest a regiónov bolo výsledkom odborne debaty medzi všetkými, ktorých sa to týka s tým, že kľúčovým prvkom rozhodovania bude vplyv na životné prostredie. ZDS a Občan S si želá, aby sa ekologické zmýšľanie stalo novým spôsobom patriotizmu a uvažovania o spoločnosti a jednotlivých veciach a rozhodnutiach – kedy o krajine nerozmýšľame ako o nacionalistickom konštrukte či hospodárskej jednotke ale ako o spoločnom prostredí pre život nás všetkých; kedy o verejných či súkromných projektoch rozmýšľame ako o spoluvytváraní spoločného prostredia pre lepší a kvalitnejší život nás všetkých.

Životné prostredie totiž nie je len príroda ale všetko prostredie pre život človeka – zahŕňa tak ako prírodné prvky (čiže zložky prírody) ale aj spoločenské prvky ako je právny štát a miera demokracie – teda spoločenské prostredie pre život človeka; zahŕňa však aj ekonomické prostredie pre ekonomický život ako aj kultärne  i sociálne prostredie pre spoločenský a individuálny rozvoj človeka.

Slovensko sa dnes zobudilo do nového rána – začala etapa budovania moderného Slovenska založeného na ľudských právach a to všetkých ľudských právach. Slovensko sa zobudilo do nového rána, od kedy začne hľadať odpovede akým spôsobom bude tieto základné ľudské práva napĺňať a realizovať v najširšom význame tohto slova. ZDS má ambíciu byť lídrom Zelenej transformácie a obnovy Slovenska a ich prostredníctvom prispieť aj k Lepšiemu a Slušnejšiemu Slovensku a to spôsobom aký mu je vlastný – vlastným príkladom.

Matovič totiž začal občiansku revolúciu. A rozdiel ako robí revolúciu Francúz a Slovák je: Francúz ide na barikády s vidlami ale Slovák na námestie s pokojom. Tak bola Nežná revolúcia v ’89, tak bola aj protimečiarovská revolúcia v ’98. A taká bola aj revolúcia za Slušné Slovensko v 2018. Lenže revolúcie požierajú vlastné deti a spôsobujú aj spoločenský chaos. Slovensko sa však poučilo a postúpilo ďalej – už robí revolúcie a zmeny budovaním a formovaním inštitúcií – nielen štátnych ale aj občianskych. A tu je to veľmi živé a plné nádeje do budúcna. Preto referendum nebolo formálne úspešné – Slovák necháva priestor tvorbe štátnych, samosprávnych ale aj občianskych inštitúcií; bolo však spoločensky úspešné lebo jednoznačne preukázalo vysoký záujem o veci verejné – ktorý sa pretaví do nového revolučného hnutia odporu a zmeny, ak budovanie inštitúcií bude neúspešné alebo si ich niekto znovu bude chcieť ukradnúť pre seba. A to je skutočný výsledok včerajšieho referenda.

 

 

Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv.

Teraz najčítanejšie

Marcel Slávik

Občiansky aktivista, predseda Združenia domových samospráv a dlhoročný bojovník za lepší život v mestách aj na vidieku, ochranca prírody. Marcel Slávik sa narodil na Myjave, žije v Bratislave, v Senici a v Sobotišti, ktoré mu prirástli k srdcu a je tu doma. Má tu rodinu, priateľov a rád tu trávi svoj čas športom ale aj kultúrou. Študoval na Fakulte matematiky fyziky a informatiky Univerzity Komenského, fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity, Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici v odbore ochrane životného prostredia a tvorbe krajiny. Teraz študuje právo na Univerzite Komenského. V profesionálnom živote bol manažérom slovenských firiem, úspešne riadil viacero zaujímavých projektov z oblasti infraštruktúry, informačných technológií, dopravy a energetiky. V roku 2006 spoluzakladal Združenie domových samospráv, ktorého je dlhoročným predsedom. Z tejto pozície sa dlhodobo zasadzuje o transparentnosť a zákonnosť rozhodovacích procesov a realizuje mnohé zaujímavé projekty a nápady skavlitňujúce život v meste. Bojuje za práva verejnosti vo verejnom priestore.