Denník N

Oxford: Pod tlakom konkurencie tých najnadanejších študentov

Intenzívny prijímací proces do iGEMu- medzinárdnej súťaže v genetickom inžinierstve

Jedna z prvých rád, ktoré nám v Oxforde dali tútori a starší žiaci, bola, aby sme si ako spolužiaci navzájom pomáhali. Nemyslím tým to, aby sme od seba opisovali. Skôr nám odporučili, aby sme sa rozprávali medzi sebou o čomkoľvek, čomu nerozumieme. Alebo aby sme si vymieňali poznámky, zdroje informácií, tipy na opakovanie. Presne si pamätám, ako nám jedna teraz už doktorandka povedala: „Zmeňte svoje nastavenie. Teraz ste už prešli prijímačkami a tak medzi sebou nemusíte súťažiť. Najlepšiu známku môžete mať všetci.“

Myslím, že čo sa týka skúšok, tieto rady boli nad zlato. Nič to ale nemení na tom, že Oxford je extrémne súťaživé prostredie a to najmä v smeroch, ktoré sa priamo netýkajú oficiálneho vyučovania. Je napríklad takmer nemožné dostať sa na platenú vedeckú stáž. Pozícií je málo a záujem je obrovský. A všetci záujemcovia sú veľmi silnými súpermi. Veď koniec koncov prešli Oxfordským prijímacím procesom. V Oxforde sa zo žiakov, ktorí boli vždy najlepší na strednej a základnej, stávajú zrazu priemerní študenti. Pre mnohých je ťažké zvyknúť si na to, že už nevynikajú, napriek ich talentom, skúsenostiam, či obrovskému úsiliu. Vždy sa nájde niekto, kto má lepšie skúsenosti, viac nadšenia, väčší talent.

Prečo toto všetko spomínam? Túto zimu som sama musela čeliť asi najväčšej konkurencií, pred akou som kedy stála. Ešte pred Vianocami mi prišiel e-mail o súťaži iGEM. iGEM je medzinárodná súťaž v syntetickej biológií. Univerzity z celého sveta zostavujú súťažné tými. Každý tým pracuje na projekte v syntetickej biológií, ktorí následne prezentuje na konferencií v Paríži. Iba pre vysvetlenie, syntetická biológia sa zaoberá, mimo iného, technológiami na princípe živých organizmov. Pomocou syntetickej biológie môžete napríklad vytvoriť baktérie, ktoré vyrábajú voňavky, alebo rozkladajú plasty.

Keď som sa o tejto súťaži dozvedela, hneď som vedela, že sa túžim zapojiť. Znelo to ako nesmierne cenná skúsenosť. Naučila by som sa nové laboratórne techniky, spoznala by som nových ľudí, dostávala by som konzultácie od rôznych vedcov. Navyše by som mohla celé leto stráviť v Oxforde. Stravu aj ubytovanie by som mala zabezpečenú a už by som nemusela hľadať stáž.

Tak som sa s úprimným nadšením dostavila na úvodnú prezentáciu o tom, čo všetko iGEM obnáša. Na moje veľké zhrozenie sa na stretnutie dostavilo vyše 100 ľudí, možno aj 200. Nemali sme ani miesto na sedenie. Dokonca niektorí sa ani nevošli do miestnosti. Ako sme zistili, univerzita zostavuje iba jeden tým. Teda potrebujú iba asi 5 až 9 študentov. Do prijímacieho procesu sa môže zapojiť každý študent na úrovni bakalára. Do tímu hľadajú zastupiteľov z rôznych odborov – biochemikov, fyzikov, chemikov, informatikov.

No jednoducho povedala som si, že ja ako študentka biomedicíny nemám šancu. Napriek tomu som si ale podala prihlášku. Bolo treba napísať zopár motivačných listov. Podarilo sa mi ich všetky skompletizovať za dva dni a odoslať ich ešte pred odchodom z Oxfordu domov na Vianoce.

Po Novom Roku mi prišiel prekvapivý mail. „Gratulujeme!“ písalo sa v ňom, „spolu s ďalšími 23 študentami postupujete do finálneho kola prijímacieho procesu.“ Priložených k mailu bolo veľmi veľa prípravných materiálov. Nemala som šancu prejsť cez všetky, ale spravila som čo som mohla. Deň pred finálnym kolom som sa stretla s kamarátkou Zosiou, ktorá tiež postúpila. Ja som jej vysvetlila ako vyriešiť nejaké úlohy v Pythone a ona mi zase porozprávala o prednáškach zo syntetickej biológie. Tých prednášok bolo vyše 20 a ona si ich všetky pozrela a spravila si k nim poznámky. Ja som videla asi 3 a potom som to pre nedostatok času vzdala.  Uvedomila som si, že som to možno trochu podcenila.

Finálne kolo sa konalo včera. Boli sme rozdelení do tímov, v rámci ktorých sme mali diskutovať o praktických aplikáciách syntetickej biológie. Mali sme navrhnúť špecifický príklad toho, ako by sme postupovali pri metabolickom inžinierstve. Tímy sa priebežne menili.

Všetci ľudia s ktorými som bola v tíme boli nesmierne dobrí. Prišlo mi, že vedia omnoho viac ako ja. Najmä Zosia, ktorá mala napozeraných tých 20 prednášok. Ja som zo seba ledva dostala pár slov a aj to boli väčšinou otázky a nie príspevky do diskusie. Keď sme mali prestávku dozvedela som sa viac o mojich „súperoch.“ Mohla som ich len obdivovať. Jeden chalan mal napríklad vlastný start-up. Založil stránku, ktorú reštaurácie v Mexiku používajú na objednávanie surovín. Stretla som tam aj viacero ďalších kamarátiek. O jednej z nich som vedela, že napísala skúšky najlepšie v jej ročníku.

Počas našej tímovej práce nás pozorovali doktorandi, ktorí si robili poznámky o tom, ako postupujeme. Dosť ma to znervózňovalo. Nemala som veľké nádeje, že by som bola vybratá do iGEM tímu, ale bola som rada, že som sa mohla porozprávať s toľkými  zaujímavými ľuďmi.

Stále tomu nemôžem uveriť, ale pred pár hodinami mi prišla správa, že som bola napriek všetkým mojím pochybnostiam vybratá do iGEM tímu. Do tímu sa dostali aj dve moje veľmi dobré kamarátky – Zosia a Apola. Všetky tri sme z tejto správy úplne nadšené a už sa tešíme, ako budeme v najbližších mesiacoch spolupracovať. Držte nám palce, nech sa nám podarí dobre využiť všetky zdroje, ktoré dostaneme od univerzity a nech spoločne navrhneme niečo užitočné : ).

Teraz najčítanejšie

Paulína Vicenová

Vďaka štedrým Slovákom, ktorí podporujú mojú verejnú zbierku môžem už druhý rok študovať biomedicínu na Oxfordskej Univerzite.  Cez tento blog  postupne dokumentujem môj študentský život na jednej z najlepších univerzít sveta. Aj takýmto spôsobom chcem zostať v kontakte s mojimi podporovateľmi a ukázať im, ako sú ich finančné dary využité. Zároveň dúfam, že sa mi podarí aspoň trošku pomôcť Slovákom, ktorí by radi šli na kvalitnú školu v zahraničí, ale sú na pochybách, čo všetko to obnáša : ).