Dalibor Karvay dostal do užívania stradivárky zo sedemnásteho storočia
Slovenský huslista Dalibor Karvay, ktorý pôsobí ako koncertný majster Viedenských symfonikov, dostal od Rakúskej národnej banky do užívania husle Stradivari – ročník 1694. Banka vlastní vo svojej zbierke až 45 podobne vzácnych strunových nástrojov s nevyčísliteľnou historickou hodnotou.
Zbierku umeleckých artefaktov banka začala budovať v druhej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia najprv dielami rakúskych maliarov z medzivojnového obdobia. Od roku 1989, pri príležitosti vydania prvej zlatej mince “Wiener Philharmoniker”, začali do zbierky postupne pribúdať aj hudobné nástroje.
Kolekcia v súčasnosti pozostáva okrem iného z deviatich huslí od Antonia Stradivariho, dvoch huslí z dielne Giuseppe Guarneri del Gesù a jedných huslí od veľkého tirolského výrobcu Jacoba Stainera. Pri akvizíciách sa veľký význam prikladá kompletnému výskumu pôvodu jednotlivých nástrojov a zdokumentovaniu poradia jeho vlastníkov v minulosti.
Pre zachovanie kvality zvuku stradivárok je dôležité, aby husle nezostávali uložené v depozitoch, ale aby ich mali k dispozícii aktívni hudobníci. Potrebujú totiž ľudský kontakt a musia neustále vibrovať.
Banka preto zapožičala rôznym hráčom až 42 zo svojich nástrojov – teda takmer celú zbierku. Hrajú na nich členovia významných rakúskych orchestrov a komorných telies, ale aj mnohí sólisti.
Husle z dielne Antonio Stradivari z roku 1699
O prenechaní nástrojov do užívania umelcom rozhoduje komisia, ktorá vyberá konkrétnych hráčov. Teraz voľba padla na Dalibora Karvaya. Poslucháči si budú môcť vypočuť zvuk “jeho” stradivárok nielen v Konzerthause, ale aj v Zlatej sále Musikvereinu, kde Karvay ako člen Viedenských symfonikov účinkuje nielen ako koncertný majster ale aj ako sólista.
Banka bude kontrolovať zapožičané husle dvakrát do roka, aby sa prípadné poškodenia mohli včas identifikovať. Keďže hodnota stradivárok sa pohybuje od osem do dvadsať miliónov eur, musia byť poistené. Súčasťou kontraktu je, že hráč nesmie prenášať husle v ruke, ale len pevne pripevnené na tele, v púzdre, ktoré sa pri prenášaní – podobne ako ruksak – navlieka na chrbát.
Karvay sa však so svojimi husľami bude bežne pohybovať po Viedni hromadnou dopravou. Púzdro vyzerá obyčajne, aby nepútalo pozornosť a okolie zväčša vôbec netuší, aký vzácny nástroj sa v ňom ukrýva.
Cez víkend sa v bratislavskej Redute konal galaprogram k 30. výročiu založenia Národnej banky Slovenska, na ktorom zaznel okrem iného aj citát Oscara Wilda: “Ak sa stretnú bankári na večeri, väčšinou sa zhovárajú o umení, ak sa stretnú umelci na večeri, väčšinou sa rozprávajú o peniazoch”.
Nuž, keby mali umelci toľko peňazí ako bankári, tiež by si mohli dovoliť sa zhovárať o umení. Keďže častokrát nielen jednotlivci ale ani najprestížnejšie hudobné inštitúcie si nemôžu dovoliť kúpiť až takto vzácne hudobné nástroje, je celkom pekným a nasledovaniahodným príkladom, keď ich získa do svojej zbierky banka a zapožičiava ich tým najlepším hráčom s medzinárodným renomé.
Veď bankári zvykli vystupovať v úlohe mecenášov a podporovateľov umenia už od pradávna (ako napríklad Mediciovci od 15. do 18. storočia vo Florencii alebo Banco de España, ktorá začala vytvárať svoju zbierku umenia tiež už v 15. storočí) a táto tradícia pokračuje v rôznych formách dodnes.
Foto: Centrálne banky mávajú vo svojich depozitoch nielen hudobné nástroje a vzácne obrazy, ale aj rôzne kuriozity. Napríklad najväčší ružový diamant na svete (Iránska centrálna banka), alebo zlatú sochu Budhu z dynastie Jüan (Talianska centrálna banka).
***
Rakúskej národnej banke sa aj vďaka dlhotrvajúcej podpore špičkových hráčov a orchestrov podarilo posilniť reputáciu Rakúska ako hudobnej veľmoci.
Daliborovi Karvayovi a všetkým obdivovateľom jeho umenia prajeme krásne zážitky za zvuku tohoto výnimočného nástroja.
Peter Bleha
Diskusia k článku je možná na facebookovej stránke: Do Re Mix