Denník N

Raz ********, nafurt ********, hovorí Irena Matejíčková z kníhkupectva Anafora (satira)

Vianočná nádielka Ireny Matejíčkovej. Žiadna z týchto kníh do ******* nepôjde. © AKZ 
Vianočná nádielka Ireny Matejíčkovej. Žiadna z týchto kníh do ******* nepôjde. © AKZ 

Prešovské kníhkupectvo Anafora zaviedlo kategóriu ********, do ktorej zaradilo veľké množstvo kníh. Aj napriek mnohým negatívnym reakciám si majiteľka kníhkupectva Irena Matejíčková za svojím rozhodnutím stojí.

 

Všetky kníhkupectvá kategorizujú knihy, no s touto kategóriou ste na Slovensku prví. Prečo ste sa tak rozhodli?

Už dlhú dobu sa stretávam s knihami, ktoré jednoducho inak nazvať nejde. Sú to všetky tie pseudovedecké výplody o Praslovákoch, o nekonečnom dobre neregulovaného kapitalizmu, o tom, že globálne otepľovanie nespôsobuje človek, že holokaust si vymysleli Židia, že na rakovinu pomáha piť bielidlo, že fungujú horoskopy. Všetko takéto a podobné u nás ide rovno do *******.

 

Ale prečo taký tvrdý jazyk? Nestačilo by to nazvať „pseudoveda“ alebo nejako podobne?

To by tým knihám dávalo štatút, ktorý si nezaslúžia, lebo s vedou nemajú nič spoločné, rovnako ako alternatívna medicína nemá nič spoločné s medicínou. Takže to nie sú žiadne „alternatívne fakty“ ani „revolučné teórie“. Sú to jednoducho ******** a za tým označením si stojím. Ako hovorievala moja stará mama: „Raz ********, nafurt ********.“ A tým sa riadime aj my.

 

Nie je to istá forma cenzúry?

Ak to niekto tvrdí, nevie, čo je cenzúra. My tie knihy ani nevyraďujeme ani neodmietame predávať, iba ich zaraďujeme tam, kam patria. Každý si ich môže kúpiť (a z ekonomického hľadiska by nám vyhovovalo, aby sa predávali dobre), no nemôžem ich s čistým svedomím zaradiť medzi serióznu literatúru. Označenie  ******** poskytne zákazníkovi informáciu o knihe, no zároveň mu nechá voľnosť, aby sa sám rozhodol, či si knihu kúpi alebo nie.

 

Iní zasa namietajú, že je to istá forma kádrovania, ktorá rozdeľuje knihy na vhodné a nevhodné a že Vaše kníhkupectvo teda nie je neutrálne.

To je úplná pravda, je to istá forma kádrovania. Snažíme sa tým vyvážiť kádrovanie, ktoré prebieha v iných kníhkupectvách tým, že hneď vedľa Dvořáka dajú blud o starých Slovänoch, ktorí tu žijú už 3000 rokov a hneď vedľa Snydera blábol, ktorý popiera holokaust alebo Stalinove zločiny.

 

Ako rozhodujete o tom, čo do tejto kategórie zaradíte?

V niektorých odboroch, ako napríklad v histórii, si poradím, pretože som to vyštudovala. Ak neviem, tak sa obrátim na odborníkov, napríklad z Akadémie vied. Niekedy stačí všeobecný prehľad a znalosti zo základnej školy, napríklad pri homeopatii.

 

Ako reagovali na novú kategóriu zákazníci?

Každý si to všimol, niekto sa ohradil proti jazyku, iný sa na to opýtal. Mali sme aj pozitívne reakcie, keď prišiel napríklad lekár a zahlásil, že už bolo načase.

 

Ako to vidíte s touto kategóriou do budúcnosti?

Veľmi by ma potešilo, ak by podobný systém zaviedli aj veľké reťazce, napríklad Martinus alebo Panta Rhei. No viem, že sa plánujú pridať malé kníhkupectvá, napríklad žilinská Metonymia, zvolenská Epizeuxa, košická Epifora a bratislavská Epiziotómia. No obávam sa tiež, že ******* bude pribúdať a budeme musieť túto sekciu rozšíriť. Už teraz rokujeme s farským úradom o prikúpení jednej miestnosti k nášmu kníhkupectvu.

 

© Spravodajský portál TRK. Tento článok je satira a opísané udalosti sa nikdy nestali. Akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná.

Teraz najčítanejšie

Dušan Kolcún

Skaut, manžel, otec, syn, brat, stredoškolský učiteľ, pseudointelektuál, kaviarenský povaľač, dobrý kamarát viacerým, blízky priateľ nemnohým, milovník kofoly a slaných tyčiniek, amatérsky gitarista, resp. vlastník gitary, na ktorú v poslednej dobe padá prach, z donútenia kuchár, otec na rodičovskej dovolenke a muž v domácnosti, slniečkár, človek z regiónov a pravdepodobne najväčší nadšenec do vojny vo Vietname v našej dedine, ktorý v rámci boja s nudou a depresiou začal písať takéto hlúposti.