Denník N

Slovensko skončilo úplne najhoršie spomedzi 30 porovnávaných krajín: Analýza nadúmrtnosti počas pandémie COVID-19 so zohľadnením výkonnosti zdravotného systému

Tento text vznikol spoluprácou nasledovných autorov:
Peter Pažitný, Martin Selvek, Beáta Saal, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler, Roman Mužik a Rudolf Zajac

Jednou z pripomienok k porovnaniu  Slovenska s európskymi krajinami v štúdii o nadúmrtnosti počas pandémie COVID-19 bolo, že porovnávanie s Dánskom či Nemeckom nie je vhodné, pretože výkonnosť zdravotného systému v spomínaných krajinách je na inej úrovni ako u nás. Na tieto faktory sme upozorňovali už v štúdií (str. 57), teraz sme ich do modelu doplnili aj kvantitatívne a výkonnosť zdravotného systému sme  zohľadnili pomocou indexu EHCI. Toto zohľadnenie prinieslo nasledovné poznatky:

  1. V princípe sa potvrdili pôvodné závery štúdie. Estónsko, Česko a Portugalsko majú podobné hodnoty výkonnosti zdravotného systému ako Slovensko, pri porovnaní s nimi nepozorujeme výrazné zmeny v nadúmrtnosti.
  2. V prípade porovnaní s Nemeckom a Dánskom je zohľadnenie výkonnosti zdravotníctva viac prínosné. Pri porovnaní prístupu s Dánskom mohol byť počet úmrtí potenciálne nižší o 6 199 ako v pôvodnej štúdii. V prípade Nemecka mohol byť počet úmrtí potenciálne nižší o 2 866 oproti pôvodnej štúdii. Napriek tomu však ostáva veľký počet úmrtí na Slovensku, cca 15 000 voči obom krajinám, ktoré nie je možné pripísať na vrub odlišnostiam vo výkonnosti zdravotníctva.
  3. Zároveň však vznikol nový poznatok. Po zohľadnení výkonnosti zdravotného systému skončilo Slovensko na poslednom mieste zo všetkých porovnávaných 30 krajín Európy. Dokonca až za Bulharskom a Poľskom, pričom tieto dve krajiny v pôvodnej metodike boli horšie ako Slovensko. Nadúmrtnosť na Slovensku bola teda omnoho vyššia ako by sa na stav zdravotníctva dalo očakávať. Ak teda zohľadníme výkonnosť zdravotníctva, naše výsledky sú v porovnaní s inými krajinami ešte horšie ako v pôvodnom porovnaní.
  4. Zároveň si prekvapivo dobre viedlo Maďarsko, ktoré si napriek nízkemu skóre výkonnosti udržalo nadúmrtnosť na takmer polovičnej úrovni oproti Slovensku.

Výkonnosť zdravotníctva meriame pomocou EHCI

Meraniu výkonnosti zdravotného systému sa venuje viacero metodík, jednou z európskych je Euro Health Consumer Index (EHCI). EHCI vyhodnocuje celkovo 46 indikátorov v oblastiach ako sú práva a informovanosť pacientov, prístup k zdravotnej starostlivosti, výsledky liečby, rozsah a dostupnosť poskytovaných služieb, prevencia a využívanie liekov (https://healthpowerhouse.com/publications/). V našej predošlej  štúdii sa ukázala silná korelácia medzi EHCI skóre krajiny a smrtnosťou na COVID-19, ktorá meria počet úmrtí na počet infikovaných (https://akjournals.com/view/journals/032/71/S1/article-p35.xml). EHCI skóre bolo naposledy stanovené za rok 2018, čiže pred pandémiou.

Ak každej krajine priradíme jej celkovú percentuálnu nadúmrtnosť počas pandémie a zároveň EHCI skóre, dostaneme nasledovný graf.

Vidíme, že krajiny s vyšším EHCI skóre mali tendenciu dosahovať nižšiu celkovú nadúmrtnosť, čo je pomerne očakávaný výsledok. Krajiny, ktoré skončili v grafe pod trendovou spojnicou (modrá bodkovaná čiara) zvládli s ohľadom na svoj zdravotný systém pandémiu lepšie ako priemer, krajiny nad líniou zvládli pandémiu horšie ako priemer. Osobitnú pochvalu si zaslúži Maďarsko, ktoré napriek nízkemu skóre EHCI udržalo nadúmrtnosť na takmer polovičnej úrovni oproti Slovensku.

Na základe trendovej línie môžeme vypočítať očakávanú nadúmrtnosť pre danú výkonnosť zdravotného systému. Zjednodušene, ide o nadúmrtnosť, ktorú by krajina mala ak by naplnila očakávanie vzhľadom na výkonnosť jej zdravotníctva (bola presne priemernou). Pre krajiny nad líniou bude očakávaná nadúmrtnosť nižšia ako reálna, pre krajiny pod líniou bude očakávaná nadúmrtnosť vyššia ako reálna. Výsledky takéhoto prepočtu sú v nasledujúcom grafe. Pre porovnateľnosť sú normalizované (prepočítané) na Slovenskú očakávanú úmrtnosť.

Po zohľadnení výkonnosti zdravotného systému je Slovensko úplne posledné

V pôvodnom porovnaní všetkých krajín patrilo Slovensku nelichotivé 3. miesto od konca (str. 105 štúdie). Predbehli sme len Bulharsko a Poľsko. V hodnotení EHCI sú však tieto krajiny na nižších priečkach ako Slovensko, čo znamená, že na základe výkonnosti zdravotníckeho systému by sme u nich očakávali vyššiu nadúmrtnosť. To spôsobilo, že po zohľadnení EHCI sa Slovensko prepadlo na posledné miesto z porovnávaných krajín. Inak povedané, je najďalej od priemerného a očakávateľného zvládnutia pandémie zo všetkých 30 porovnávaných krajín.

Ak porovnanie so Slovenskom čo do počtu nadúmrtí zopakujeme teraz, dostávame nasledovné výsledky. To, že všetky stĺpce sú v kladných číslach znamená, že všetky porovnávané krajiny mali nižšiu nadúmrtnosť ako Slovensko a výška stĺpca reprezentuje počet stratených životov, ktoré mohli byť potenciálne zachránené.

Nakoľko Estónsko, Česko a Portugalsko majú podobné hodnoty EHCI skóre ako Slovensko, pri porovnaní s nimi nepozorujeme výrazné zmeny oproti pôvodnej štúdii. V prípade porovnaní s Nemeckom a Dánskom je zohľadnenie výkonnosti zdravotníctva viac prínosné. V prípade Dánska by bol počet úmrtí potenciálne nižší o 6 199 menej ako v pôvodnej štúdii. V prípade Nemecka by klesol o 2 866 oproti pôvodnej štúdii. V prípade týchto dvoch krajín bolo teda zohľadnenie výkonnosti zdravotníctva namieste, ale napriek tomu ostáva veľký počet úmrtí (vyše 15 000), ktoré nie je možné pripísať na vrub odlišnostiam vo výkonnosti zdravotníctva.

Porovnanie stratených životov, ktoré mohli byť potenciálne zachránené v pôvodnej štúdií s metodikou upravenou o výkonnosť zdravotného systému – EHCI:

Počet stratených životov, ktoré mohli byť potenciálne zachránené (pôvodná metodika,
str. 15 štúdie)
Počet stratených životov, ktoré mohli byť potenciálne zachránené (metodika upravená o výkonnosť zdravotného systému – EHCI)
Dánsko 21 308 15 109
Nemecko 18 476 15 610
Portugalsko 14 483 13 107
Estónsko 12 391 11 892
Česká republika 3 582 3 530

 

Dôležitosť vakcinácie

Ako sme aj v pôvodnej štúdii rozoberali, vakcinácia mala významný dopad na nadúmrtnosť. Do grafu, kde meriame výkonnosť zdravotných systémov pomocou EHCI a nadúmrtnosť, sme farebnou škálou pridali stav vakcinácie. Škála funguje ako semafor, červená farba indikuje nízku zaočkovanosť, oranžová strednú a zelená vysokú mieru zaočkovanosti.

Na grafe je potrebné všimnúť si predovšetkým oblasť od EHCI 650 po 750, v nej je totiž vidieť podľa farby bodov, že krajiny s zdravotníctvom tejto výkonnostnej kategórie sa vedeli „vykúpiť“ z nadúmrtnosti pomocou vakcinácie. Vidíme, že krajiny ako Estónsko, Portugalsko, či Španielsko ktoré majú veľmi podobnú výkonnosť zdravotníctva dokázali vďaka vysokej miere preočkovanosti dosiahnuť výrazne nižšiu nadúmrtnosť ako Slovensko.

Disclaimer
Tento text je síce uverejnený na blogu Petra Pažitného, ale vznikol spoluprácou nasledovných autorov:
Peter Pažitný
Martin Selvek
Beáta Saal
Daniela Kandilaki
Ľubica Löffler
Roman Mužik
Rudolf Zajac

Máme naďalej záujem diskutovať na odbornej úrovni a preto k ďalším analýzam pozývame zástupcov ZP Union, VšZP, ÚDZS, NCZI a IZA.

 

Teraz najčítanejšie

Peter Pažitný

Pôsobí ako lektor metód ekonomického hodnotenia zdravotníckych programov na Fakulte managementu VŠE Praha. Zároveň som konzultantom v sektora zdravotníctva (Pažitný & Kandilaki, s.r.o.). Spolupracujem s WHO, Svetovou bankou a European Observatory. Som ekonóm a mám titul MSc. z manažmentu zdravotných služieb zo Semmelweis University v Budapešti, PhD. z marketingu v zdravotníctve z Ekonomickej Univerzity v Bratislave a doc. z Fakulty managementu VŠE Praha. Bol som poradcom v oblasti zdravotnej politiky pre ministrov zdravotníctva na Slovensku, v ČR a v Maďarsku.