Denník N

Čo má spoločné Inakosť s Alianciou za rodinu?

Adela Banášová má v Slovenskom rozhlase reláciu Spojky – hľadá, čo nás, rôznych ľudí, spája. Spájanie ľudí je dôležité. Čo má spoločné Inakosť s Alianciou za rodinu? Nepochybne je to logika argumentov. Logika dokáže z chybných predpokladov vyvodiť záver síce logický, avšak nepravdivý. Ale pravda na oboch stranách zároveň byť nemôže. Majú teda homosexuálne páry mať právo na adopciu detí?

Zástancovia referenda argumentujú, že najlepšie prostredie pre dieťa je rodinné prostredie biologického otca a mamy, ktorí žijú v trvalom manželstve. Vo všetkých ostatných formách spolužitia rodičov je dieťa o niečo ukrátené. Preto najlepším záujmom pre adoptované dieťaťa je dostať ho do prostredia, ktoré najviac pripomína ideálnu rodinu. To diskvalifikuje páry rovnakého pohlavia.

LGBTI aktivisti tvrdia, že najdôležitejším faktorom je stabilita páru, oddanosť výchove a láska k deťom. Ak nebudeme diskriminovať páry rovnakého pohlavia a vylučovať ich z adopcií, bude množina potenciálnych rodičov väčšia. Môžeme tak lepšie vybrať najvhodnejší pár.

Oba pohľady sú logické. Spor je v tom, či výchova detí heterosexuálnym párom je podstatne iná ako výchova homosexuálnym párom. Referendová otázka vo svojej podstate znie takto: “Súhlasíte s tým, že úlohy muža a ženy vo výchove sú jedinečné a navzájom nezameniteľné a že odstránením rodiča jedného pohlavia dieťa ochudobňujeme?“.

Vplyvná Americká psychologická asociácia (APA) a Americká pediatrická akadémia (AAP) vydali na základe výskumov a desiatok odborných štúdií stanovisko, že deti vychovávané homosexuálnymi pármi sú vo všetkých podstatných aspektoch rovnaké ako deti heterosexuálnych rodičov. K tomuto stanovisku sa prikláňajú aj LGBT aktivisti a americkí sudcovia si ho osvojujú vo viacerých súdnych sporoch. Dokonca niektoré vedecké štúdie tvrdia, že homosexuálni rodičia sú v niektorých aspektoch lepší ako heterosexuálni. Tieto výsledky novinári, aktivisti ale aj obyčajní ľudi mylne chápu ako vedecké potvrdenie rovnocennosti výchovy homosexuálnym párom.

Stanovisko organizácie APA kritizujú viacerí vedci, pretože jej podkladové vedecké štúdie majú výrazné vedecké nedostatky – počet skúmaných detí je veľmi malý, výber detí do štúdií nebol reprezentatívny a za deti často odpovedali adoptívni rodičia. Štúdie kvôli metodickým nedostatkom z vedeckého pohľadu vlastne nedokazujú nič. Zovšeobecňovanie týchto záverov na celú spoločnosť je vedecky nesprávne a ľudsky riskantné. Práve dôležitosť výberu reprezentatívneho a dostatočne početného zastúpenia celej spoločnosti je základným predpokladom spoľahlivej štúdie a môže poprieť stanovisko APA. Tieto atribúty však spomínané štúdie nemajú.

Americké kolégium pediatrov, ako daľšie zo združení amerických detských lekárov sa postavilo proti adopciám detí homosexuálnymi pármi a tvrdí: “Existuje významné riziko ublíženia dieťaťu ak ho vystavíme homosexuálnemu životnému štýlu. Berúc do úvahy dostupné dôkazy … je nevhodné, potenciálne nebezpečné pre deti a nebezpečne nezodpovedné zmeniť odveký zákaz rodičovstva páru rovnakého pohlavia.“  Na jasný vedecký záver si jednoducho musíme počkať. Pravdepodobne aj niekoľko generácií. Povolenie adopcií párom rovnakého pohlavia je nevedecké rozhodnutie. Je to rozhodnutie experimentovať na deťoch.

Nebude deťom lepšie adoptovaným hoci aj homosexuálnym párom, než v detskom domove? Tento argument je dobrý a často sa s ním stretávame. Platil by však iba vtedy, ak by sme rozhodovali o adopciách detí, ktoré si žiadny heterosexuálny pár „nechce adoptovať“. Realita je však iná – antidiskriminačné rozhodnutia súdov, požiadavky LGBTI aktivistov a zahraničné skúsenosti hovoria jednoznačne. V žiadnom prípade nie je možné uprednostniť heterosexuálny pár. Nemyslím si, že by si homosexuálne páry vyberali deti chronicky choré alebo deti v staršom veku. Pravdepodobne budú “súťažiť” s heterosexuálnymi pármi o deti zdravé a s menej problémami. Ak hľadáme najlepší záujem adoptovaného dieťaťa, je nutné najprv pohľadať príčiny, prečo si nikto nechce adoptovať určité deti. Možno konkrétna zmena legislatívy, zjednodušenie celého procesu, práca s rizikovými rodinami, či viac osvety v spoločnosti by problém výrazne zlepšilo. Urobili sme v tomto smere už naozaj všetko? Som presvedčený, že nie.

Ak chceme predísť experimentovaniu na deťoch, je posilnenie súčasného právneho stavu v referende správny krok. Právny stav potvrdený referendom môže parlament zmeniť najskôr o tri roky, a to jedine prijatím ústavného zákona. Na prijatie ústavného zákona je potrebná väčšia zhoda v spoločnosti, viac odborných názorov a viac poslancov. Právny stav potvrdený referendom lepšie odoláva tlaku domácich a zahraničných lobistov. Právny stav potvrdený referendom lepšie chráni deti. Preto budem v referende o rodine hlasovať áno.

Autorom je Peter Topor

Teraz najčítanejšie

Spoločenstvo Ladislava Hanusa

Sme katolíckym akademickým spoločenstvom, ktoré je otvorené všetkým kresťanom a ľuďom hľadajúcim pravdu. Chceme, slovami Benedikta XVI., ohlasovať Krista najmä tam, kde je mlčanie o viere najrozšírenejšie: v politike, kultúre, médiách, profesionálnom živote a intelektuálnej sfére spoločnosti. V našich textoch chceme poctivo hľadať pravdu a viesť polemiku s úctou a rešpektom k oponentom. Texty uverejnené na blogu SLH nemusia nevyhnutne vyjadrovať postoje celého spoločenstva.