Denník N

J. Hajko: Krvavá cesta do raja (Čitateľský denník 4/2023)

„Živnostníci, chápaní komunistami ako trieda, rýchlo zanikli. Pre Slovensko to bola hlboká rana. Niekde tu začína odkázanosť obyvateľov na socialistický obchod, remeselné práce, opravovne. Odkázanosť na všemocný štát. Ak si chcel človek pomôcť mimo tohoto neustále haprujúceho systému, mal málo možností. Jednou bola svojpomoc, keď sa napríklad na základe vnútornej solidarity v rodinách stavali rodinné domy. Inou bolo využívanie štátnych zamestnancov na dodávanie súkromných služieb. A tak sa rozbehlo fuškárenie, keď remeselníci oficiálne zamestnaní v štátnych firmách mali ďalší úväzok — potajme pracovali pre bežných ľudí, inkasovali nezdanené peniaze a neraz pomáhali materiálom ukradnutým z legálneho pracoviska, lebo často sa nedal v obchodoch ani kúpiť. Krádež, podvod, ľahostajnosť k spoločnému majetku, neúcta k vlastnému zamestnaniu sa stali súčasťou bežného života. Nastúpilo presne to, čo už dávno zažívali v biednejších pomeroch v Sovietskom zväze.“

Budovanie svetlých zajtrajškov so sebou prinieslo množstvo utrpenia — a to nielen v Sovietskom zväze, ale aj u nás. Chudoba, násilná kolektivizácia, znárodňovanie súkromného majetku a teror páchaný na vlastnom obyvateľstve boli hlavnými znakmi komunistickej idylky, na ktorú až príliš mnoho ľudí ešte stále spomína s radosťou.

Krvavá cesta do raja systematicky mapuje počiatky tejto ideológie na našom území — a čo je výborné, zasadzuje ich priebežne aj do kontextu svetového diania. Jozef Hajko ju rozčlenil do krátkych kapitol detailne popisujúcich napríklad to, ako k nám komunistické myšlienky prenikali (a to nielen z východu) a prečo na ne ľudia vlastne tak nadšene reagovali.

Komunizmus nebol len o hmotnom nedostatku a fyzickom útlaku — úplne zmenil aj správanie a zmýšľanie ľudí. Autor na viacerých miestach konštatuje, že bývalý režim zdeformoval náš vzťah k blížnemu, k spoločnému majetku, práci a, samozrejme, k občianskej spoločnosti ako takej.

Táto kniha je veľmi dôležitou — škoda len, že kvôli svojmu rozsahu a náročnosti pravdepodobne zasiahne len istú skupinu ľudí. Na Slovensku potrebujeme oveľa viac to, čo som videl napríklad v Poľsku — kratšiu a prístupnejšiu popularizačnú literatúru, knihy pre detského čitateľa a komiksy. Len tak sa svedectvo o červenom terore dostane medzi širokú verejnosť a pozastaví šírenie tej šialenej vety: „Vtedy bolo lepšie“.

J. Hajko: Krvavá cesta do raja
Postoj Media, 2019
512 strán
75 %

plusy
• dobové karikatúry
• veľmi dôležitá téma
• kontext so svetovými dejinami
• mini úvahy o dopade na morálku

mínusy
• priveľký rozsah na popularizačnú literatúru
• ukončenie pri roku 1968

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.

Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.