Odkedy najmenšie
V korunách hviezd
*
Je nám blízko
na konci viet.
Bližšie, keď sa nás dotkne
v korunách hviezd
Tvoje šero,
aby sme videli
spočítané,
koľko je obety.
*
Musíme otvoriť,
nebo mať nižšie.
A kvety bližšie,
ktorým patrí viac.
Ich zlato z prstov
rozmení sviatok.
Uložia dary
na každý deň.
Prevyšuje báseň,
o čo nám ide.
*
Pár drobných za mnou,
pred Tebou ostatné.
Znovu sa pomenuje,
čo je to osobné.
Koľko lesku, priestoru v očiach
spácha ten dopyt
na kríži v pleciach,
ktorými pýtal pravdu, ducha
*
Nesieme pramene
na vzácnu slobodu.
Raj si z nás vybehol
na svoju podobu.
Z tíšin sú obdobia
od očí po srdce.
Prednosť má v možnostiach,
čo je tým spojené.
*
Malé rúčky
v plnom Slove,
máš nárok
aj rušiť mnohé.
Si obraz,
v ktorom sa vidieť,
kde zase len Ty
spojíš, zvinieš.
Končia sa naše časy,
náplaste s požehnaním.
Vykvitne svet,
kde sme sa stihli stratiť,
už Teba, láska,
milovať mohli.
*
Nebudem prepisovať
slová a dejiny.
Aj tak si nazhŕňame
pod krásno od svojich.
Keď je nám žiarivo
na lúče z obrazov,
dá sa Ťa nevidieť:
Objavy kríža v snoch
*
Stále je ráno,
aj keď už poludnie.
Iný svet zasahuje,
odkedy najmenšie
Milujeme,
rastieme na krídlach.
Chceme tak ešte viac,
čo by mal každý mať.
*
