Denník N

Odkedy najmenšie

V korunách hviezd

*

Je nám blízko

na konci viet.

 

Bližšie, keď sa nás dotkne

v korunách hviezd

 

Tvoje šero,

aby sme videli

 

spočítané,

koľko je obety.

 

*

 

Musíme otvoriť,

nebo mať nižšie.

 

A kvety bližšie,

ktorým patrí viac.

 

Ich zlato z prstov

rozmení sviatok.

 

Uložia dary

na každý deň.

 

Prevyšuje báseň,

o čo nám ide.

 

*

 

Pár drobných za mnou,

pred Tebou ostatné.

 

Znovu sa pomenuje,

čo je to osobné.

 

Koľko lesku, priestoru v očiach

spácha ten dopyt

 

na kríži v pleciach,

ktorými pýtal pravdu, ducha

 

*

 

Nesieme pramene

na vzácnu slobodu.

 

Raj si z nás vybehol

na svoju podobu.

 

Z tíšin sú obdobia

od očí po srdce.

 

Prednosť má v možnostiach,

čo je tým spojené.

 

*

 

Malé rúčky

v plnom Slove,

 

máš nárok

aj rušiť mnohé.

 

Si obraz,

v ktorom sa vidieť,

 

kde zase len Ty

spojíš, zvinieš.

 

Končia sa naše časy,

náplaste s požehnaním.

 

Vykvitne svet,

kde sme sa stihli stratiť,

 

už Teba, láska,

milovať mohli.

 

*

 

Nebudem prepisovať

slová a dejiny.

 

Aj tak si nazhŕňame

pod krásno od svojich.

 

Keď je nám žiarivo

na lúče z obrazov,

 

dá sa Ťa nevidieť:

Objavy kríža v snoch

 

*

 

Stále je ráno,

aj keď už poludnie.

 

Iný svet zasahuje,

odkedy najmenšie

 

Milujeme,

rastieme na krídlach.

 

Chceme tak ešte viac,

čo by mal každý mať.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.