Namiesto pokút od EÚ dolujme bohatstvo ukryté v odpade

Európska komisia dáva Slovensko na Súdny dvor EU kvôli nerekultivovaniu a neuzavretiu skládok komunálneho odpadu. Je  potrebné prijať opatrenia v prípade 21 slovenských skládok. Týmto starým skládkam chýba primeraný plán, v ktorom by sa vysvetlilo, ako sa budú plniť požiadavky smernice, a príslušné orgány nevydali konečné rozhodnutie povoľujúce ďalšie činnosti.

V súčasnosti je 21 skládok vyradených z prevádzky, neboli však rekultivované a definitívne uzavreté. Obce nezvládli úlohy v odpadovom hospodárstve. Vo viacerých prípadoch sú skládky komunálneho odpadu nevďačným dedičstvom minulosti. V tých prípadoch je nevyhnutná intervencia štátu.

Avšak za ostatných 10 rokov sa situácia v nevyvíja dobre. V roku 2011 bolo vyprodukovaných 1 767 tis. ton komunálneho odpadu a v roku 2021 2 702 tis. ton odpadu.

Na 1 obyvateľa Slovenska bola za rok produkcia  324 kg komunálneho odpadu oproti 490 kg na  obyvateľa v roku 2021. Nárast svedčí o vyššej účinnosti zberu a snáď aj nižšej tvorbe čiernych skládok. Pozitívny je vývoj v kompostovaní odpadu. V roku 2021 sa kompostuje 6 x viac biologicky rozložiteľného odpadu ako v roku 2011. Pomalý trend je v znižovaní komunálneho odpadu skládkovaní, a to aj napriek zvýšeným cenám za skládkovanie.

V roku 2021 ešte stále viac ako 40% vyprodukovaného odpadu putovalo na skládky. Mix nakladania s komunálnym odpadom je nedostatočný. Stále vysoká miera skládkovania  je výzvou pre zlepšenie  obehovej ekonomiky. Súčasné sumy sú 11 až 33 eur na tonu odpadu na skládke podľa miery vytriedenia odpadu. Obce, ktoré viac vytriedia, majú nižší poplatok. Problémom je dotrieďovanie zmiešaného odpadu a jeho návrat do obehovej ekonomiky.

Skládky vytvárajú škodlivý metán, ktorý je nebezpečnejší ako emisie vzniknuté pri energetickom zhodnocovaní odpadu. Naša spoločnosť má ešte dlhú cestu aj pri získavaní si dôvery obyvateľov, aby dôverovali novým technológiám zhodnocovania nevyužiteľného odpadu, ktoré sú monitorované a oveľa  priaznivejšie voči životnému prostrediu.

Namiesto pokút od Európskej únie sa musíme viac zamerať na zhodnocovanie odpadu a využiť všetky mechanizmy na jeho materiálové zhodnocovanie. Je to aj výzva pre vedu a výskum, aby prišla s riešeniami ako zhodnotiť suroviny získane dotriedením, ale aj surovinu ukrytú v starých zakonzervovaných skládkach.