V otázkach životných partnerstiev LGBTI+ ľudí nám ušiel vlak

Iniciatíva Inakosť v pondelok večer v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca po tretíkrát udelila svoje ceny – a veruže bolo z čoho vyberať!

Situácia LGBTI+ ľudí na Slovensku je, žiaľ, napriek tomu stále zahanbujúca a nehodná civilizovanej krajiny – obzvlášť členského štátu Európskej únie v 21. storočí. Ušiel nám vlak. A ešte smutnejšie je to, že ani po teroristickom útoku na Zámockej ulici sa nič nezmenilo – a namiesto právneho uznania a podpory trvalých, zodpovedných a láskyplných partnerstiev prišlo len blúznenie o akýchsi „dôverníkoch“…

Ak máte medzi svojimi priateľkami a priateľmi gejov, lesby či transrodové osoby, iste viete, čím si na Slovensku prechádzajú v každodennom živote.

Za mojich 7+ rokov v duchovnej službe som počul stovky príbehov (a tým číslom naozaj nepreháňam!) o snahe rodiny, priateľov či okolia o zmenu, o neúspešných pokusoch o liečbu, o nešťastných snahách o vzťah či dokonca manželstvo s osobou opačného pohlavia, o kňazoch povinne čítajúcich pastierske listy o ochrane „tradičnej rodiny“ a zastavovaní „zla z Istanbulu“ – a ticho žijúcich s ich kostolníkmi či organistami, o modlitbách za uzdravenie, ktoré v niektorých prípadoch ani po desaťročiach nezabrali… Neraz som sa spolu s nimi neubránil slzám.

Aj preto viem, že zmena je nutná! Žijeme v strašnom pokrytectve a nútime ľudí nasadzovať si masky. Kedy sa to konečne skončí?

Ďakujem Iniciatíve Inakosť aj za včerajšie pozvanie a možnosť počuť ďalšie príbehy o zápase s veternými mlynmi!