Denník N

Macocha, nevlastná mama, teta, Majka? Kto vlastne som v zošívanej rodine?

Skvelá otázka. Keď sa vám narodí dieťa, dostanete jasné pomenovanie: mama a otec. Tieto názvy sú jasne definované i v zákone o rodine (zákon 36/2005, 2.časť, § 30). Viete ako je tam pomenovaný nevlastný rodič? Manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Mimochodom, vedeli ste, že podľa zákona o rodine má vyššie uvedený manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa právo podieľať sa na výchove nevlastných detí? Tým ale definícia práv nevlastného rodiča v zákone končí.

Ale späť k osloveniu. Oslovením vlastne definujeme vzťah k danej osobe – mama, otec, manžel, dieťa, stará mama. A je jasné, o akú osobu ide, v akom sme príbuzenskom vzťahu a akú rolu v našom živote má, aké sú jej práva a povinnosti.

Myslím, že hmlisté pomenovanie nevlastného rodiča do určitej miery vyjadruje jeho nevyjasnenú rolu v spoločnosti. Síce sa nazýva nevlastný rodič (v Česku sa zaužíval aj názov Tretí rodič alebo bonusový rodič), ale zároveň podľa zákona o rodine je to manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa. Tak si vyberte – je, alebo nie je rodičom?

Celkovo už zošívané rodiny nemajú jednotný názov – nevlastná rodina, zmiešaná rodina, patchworková rodina. Je tam vždy nejaké prídavné meno, hoci v prvom rade je to proste rodina.

Všimli ste si, že už vôbec neexistuje pomenovanie vzťahu medzi druhým biologickým rodičom (expartnerom) a nevlastným rodičom? Hoci sa obaja starajú o tie isté deti, v prípade striedavej starostlivosti dokonca rovnakým časovým podielom?

Dovolím si trochu filozofie – čo keby sme sa na to pozreli ako na príležitosť definovať si, čo vlastne pre mňa moja rodina znamená. Akú chcem mať v nej rolu, hlavne v súvislosti s partnerovými deťmi (kľudne sa vráťme k článku Ako začať)? Ako som už písala vyššie, oslovenie v podstate definuje vzťah medzi jednotlivými členmi rodiny. Niekto sa chce plne podieľať na výchove detí a cíti sa dobre v roli rodiča, správa sa k partnerovým deťom rovnako ako s biologickým deťom. Viem si predstaviť, že oslovenie krstným menom môže evokovať nevlastnému rodičovi, že neznamená pre dieťa viac ako ktorýkoľvek dospelý človek, s ktorým si dieťa tyká.

V inom prípade by oslovenie mama alebo otec mohlo dostať človeka do úzkych – veď ja nie som (a ani nechcem byť) tvoj rodič.

Najdôležitejšie je oslovenie, ktoré je v poriadku pre deti. My dospelí sa vieme situáciu lepšie pochopiť ako deti a vysporiadať sa s ňou ako deti.

V slovenčine nemáme jednotné pomenovanie pre osobu, ktorá sa o dieťa stará a nie je to biologický alebo adoptívny rodič. Ak teda opomeniem názov macocha a otčím, ktoré skutočne neevokujú blízky vzťah. Aj pre deti je náročné nájsť správne oslovenie. Kým je úplne bežné povedať: „Tato (mama, stará mama, teta), podáš mi prosím Ťa zemiaky?“ Neviem si predstaviť, ako dieťa pri večeri povie: „Nevlastný otec, podáš mi prosím Ťa zemiaky?“.

Určite sa s deťmi na túto tému rozprávajte. A nájdite aj spôsob, ako o vás budú hovoriť pred inými ľuďmi – aké pomenovanie, rolu vám majú dať. Živo si pamätám rozpaky malej Lucie, keď sa jej na oslave narodenín kamarátky spýtali, kto som. Veľmi sa snažila nájsť správny výraz, ktorý by vystihoval náš vzťah, ale v rýchlosti to nevedela pomenovať. Keby som bola znova na začiatku cesty našej zošívanej rodiny, oveľa viac by sme sa o tom rozprávali, aby sa deti do podobných situácií vôbec nemuseli dostať. Nakoniec je jedno, aký výraz to bude, ak ste s ním v pohode vy i deti. Ako sa hovorí, kreativite sa medze nekladú.

Mnoho detí (hlavne malých) má potrebu používať slovo mama alebo otec v súvislosti s nevlastným rodičom. Ale nikdy ich k tomu nenúťte. Je to v poriadku, ak je s tým v pohode dieťa i biologický rodič. A podľa malej ankety medzi mamami, mnoho z nich s tým v pohode je. Viem si ale tiež predstaviť, že je pre biologického rodiča nesmierne náročné, až ubližujúce počuť výraz mama alebo otec v súvislosti s iným človekom. A dieťa nikdy nebude robiť niečo, čo ubližuje jeho rodičovi.

Mňa napríklad partnerove deti volajú krstným menom – Majka, moja dcéra oslovuje môjho partnera tiež krstným menom – Noro. Všetci sme s tým v pohode.

Neexistuje správny alebo nesprávny spôsob, ako by deti mali volať svojich nevlastných rodičov. Nechajte to na nich, prípadne im môžte podať pomocnú ruku a navrhnúť oslovenie (alebo viacero oslovení), s ktorým ste vysporiadaní.

Myslím, že najdôležitejší je vzťah, ktorý s deťmi máte, nie ako ho nazývate. Moja dcéra volala novú partnerku svojho otca „Teta“. Ale hovorila to s takou láskou, že už z tónu bolo jasné, ako veľmi ju má rada.

Takže aj veta: „Macocha, podaj mi prosím Ťa zemiaky“, ak je vyslovená s láskou, je úplne ok. Dokonca si to viem živo predstaviť ako super pubertálnu recesiu.

Milé macochy a otčímovia, prajem nám všetkým veľa kreativity, nadhľadu a hlavne pohody.

Neviete ako ďalej? Pozrite sa na web pre Zošívané rodiny

Teraz najčítanejšie

Mária Melková - Zošívané rodiny

Problematike zošívaných rodín sa venujem viac ako 10 rokov. Najskôr kôli sebe a mojej novej, zošívanej rodine - rodine, do ktorej jeden alebo obaja z partnerov priniesli deti z predchádzajúcich vzťahov. Neskôr som ako certifikovaný kouč a mediátor začala pracovať s inými rodičmi, ako zvládajú celú komplexitu a dynamiku života v zošívanej rodine (alebo aj zmiešanej, patchworkovej). Mnohí riešia veľmi podobné problémy a robia veľmi podobné chyby akými sme prechádzali my. U nás na Slovensku je stále príliš málo informácií a príliš veľa mýtov, ktoré spôsobujú zbytočné konflikty a frustrácie jednotlivých členov rodiny. Dovoľte mi teda prispieť svojimi skúsenosťami a znalosťami a pomôcť aspoň pár mýtov zboriť. Príjemné čítanie!