Denník N

Revolúcia v novembri 1989 – Nežná, a predsa Brutálna…

Revolúcia z roku ´89 sa zvykne nazývať „nežnou“, lebo oficiálne sa nehovorí o žiadnych stratách na životoch. A taktiež, pri jej porovnaní napr. s udalosťami z augusta ´68, sa jednalo v skutku len o „nežné“ postihy zo strany komunistov. Z pohľadu sociálnych zmien, ktoré po nej nastali, by sa však pokojne dalo hovoriť aj o „Brutálnej“ revolúcií…

Sloboda byť ignorovaný

Áno, máme slobodu. Slobodu prejavu. To je nepopierateľný fakt. Už ste si ju niekedy skúšali uplatniť? Pokúsili ste sa už niekedy napísať politikovi, ktorého ste volili a povedať mu, čo Vás žerie? Ja som to skúšal. Bol som odbitý umelo predstieranou prívetivou frázou typu „Máte pravdu. Budeme sa tým zaoberať.“ Systematicky som potom sledoval to, čo som od daného politika požadoval a nepostrehol som v danej veci žiaden rozdiel. Ani len trápny pokus o návrh zákona v parlamente. A viete prečo? Pretože politik ma mal v realite „na klobáse“. Už bol pri koryte a nepotreboval ma. Pre väčšinu z nich nie sme nič iné ako exkrementy, od ktorých potrebujú jedinú vec: aby sme v správnom čase išli k urne a hodili do nej obálku s jeho menom/stranou.

Sloboda vykričať si pľúca nad nespravodlivosťou

Koľko káuz sme mali v našej politike od novembra ´89? A v koľkých z nich boli vinníci právoplatne potrestaní a odsedeli si vo väzení zaslúžený trest? Myslím, že ďalší komentár nie je potrebný…

Sloboda vymeniť diktát Moskvy za diktát Bruselu

Pýtal sa Vás niekto na Váš názor ohľadom prispievania Grécku, ktorého dlh nikto z nás nikdy nespôsobil? Spýtali sa Vás v nejakom prieskume, či máte záujem prispievať na prisťahovalcov, prípadne nejakých prijať? Netvrdím, že je to nesprávne, ale prečo sa napr. nikto nezamýšľa nad tým, či je etické finančne dotovať prisťahovalcov, ktorých sme nikdy ani len nestretli, zatiaľ čo u nás žijú tisíce bezdomovcov, našich vlastných občanov, ktorí niekedy tomuto štátu odvádzali dane, o ktorých nikto ani nezakopne. Alebo v najlepšom prípade, akurát tak zakopne a tým to asi tak aj končí…

Sloboda opustiť kvôli dobre platenej práci vlastnú rodinu a kamarátov

Áno, v porovnaní s komunizmom, môžeme slobodne vycestovať. Choďte sa spýtať ľudí, ktorí zarábajú 400€ mesačne na to, s akým množstvom finančných prostriedkov disponujú, keď si vyberajú dovolenku a hlavne ako často(a či vôbec), si môžu dovoliť na ňu ísť. Problémom je, že s výnimkou milovníkov adrenalínových športov, medzi ktoré patrí podľa mňa napr. stopovanie, môže reálne cestovať iba ten, kto na to má. Zadarmo Vás v podstate neodvezie ani sanitka. Aj tá je totiž v skutočnosti platená z Vašich daní. Takže áno, máme „slobodu“ cestovať.  Nedávno som na istej slovenskej televízií, ktorá vysiela od rána do večera výhradne spravodajstvo, videl výsledky prieskumu, podľa ktorého sa minulý rok hlásilo na slovenské vysoké školy cca 215 000 študentov, zatiaľ čo v tomto roku je toto číslo už len 155 000. Nejde o to, že by klesal počet mladých ľudí, ktorí majú ambíciu dosiahnuť VŠ vzdelanie. Len sa jednoducho uvedených 60 000 absolventov stredných škôl rozhodlo, že zahraničné VŠ majú podstatne vyššiu úroveň a perspektívu, ako tie slovenské. Je síce skutočne „reprezentatívne“, keď sa premiér vehementne postaví pred kamery s krásne naškrobenou a väčšinou červenou kravatou a skonštatuje niečo v tom duchu, že to nevadí. Veď oni sa po vyštudovaní vrátia naspäť…. Áno, vrátia, ale ani zďaleka nie všetci. Stačí mi na to sledovať svoje bezprostredné okolie, z ktorého tiež odišli viacerí mladí, pracovití a vzdelaní ľudia do zahraničia, buď to za prácou, alebo za štúdiom a reálne sa z nich natrvalo vracia „slabá“ polovica. Vo svetle týchto skutočností by ma zaujímalo ako bude o pár rokov riešiť budúca vláda problém toho typu, že nebude z čoho vyplácať dôchodky a sociálne dávky, keďže jednoducho nebude dostatok daňových poplatníkov. Ale ktože by to na Slovensku už len riešil? Veď čo nás netrápi práve teraz, to nie je žiadny problém…

Sloboda byť komoditou

Skúsili ste niekedy vyjadriť svoj názor na pracovisku a v „ideálnom“ prípade priamo svojmu zamestnávateľovi? Sťažovali ste sa mu niekedy na niečo, s čím ste nesúhlasili alebo na niečo, čo vám prišlo neekonomické, či nemorálne?

Obľúbená fráza mnohých vedúcich v tejto situácií znie: „Tak podajte výpoveď. Na Vaše miesto tu čaká v rade 10 ďalších.“ A tragické na tom je, že vzhľadom na pomer počtu nezamestnaných a dostupných pracovných miest, majú bolestnú pravdu. Na miesto každého zamestnaného človeka reálne čaká minimálne spomínaných 10 nezamestnaných. Žijeme v časoch, kedy už človek z hľadiska pracovno-právnych vzťahov nie je viac človekom. Sme len komodity. Pričom podľa toho, aké má človek vzdelanie, zručnosti, či koľko ovláda jazykov, je buďto hodnotnou, či menej hodnotnou komoditou.

Jednu moju známu vyhodili z práce po 16 rokoch, pričom dôvodom bolo „nespĺňanie plánov na pultový predaj“. Konkrétne sa jednalo o prácu predavačky na čerpacej stanici. V danej sieti čerpacích staníc je totiž okrem plánu na presný počet litrov konkrétnych druhov palív, ktoré treba predať, aj plán na počet predaných tyčiniek, energetických nápojov a akýchkoľvek iných druhov predajného tovaru. Stručne povedané: zamestnanec, v tomto prípade predavačka musí jednoducho za svoju(12hodinovú) pracovnú smenu, predať stanovený počet kusov daného tovaru. V prípade, že sa mu to opakovane nedarí, zbiera tzv. čierne body, ktoré neskôr slúžia zamestnávateľovi ako efektívny nástroj zbavovania sa zamestnancov, ktorých podľa vlastného uváženia považuje za „nepohodlných“. Nikoho nezaujíma, že ste ako zamestnanec nič neukradli, neboli nepríjemný, ani neochotný k zákazníkom, neprišli opitý do práce, ba dokonca ani to, že ste firme nespôsobili žiadnu formu škody, ktorú by následne niekto musel nahrádzať. Stačí, že ste nesplnili postkomunistický plán na predaj akejsi pultovej stupidity tesne pred dátumom exspirácie, ktorú ste mali usilovne vnucovať jednému zákazníkovi za druhým. Podobné plány neboli v danej firme od začiatku jej existencie. Jedná sa o „produkt“ manažmentu v posledných rokoch. Každopádne to nikoho nezaujíma. Ak neplníte plány, tak zbohom a do nevidenia. Na vaše miesto koniec-koncov, ako bolo už zmienené, čaká minimálne 10 ďalších.

Sloboda skapať uprostred ulice bez toho, že by Vás niekto, čo i len registroval

Bez ohľadu na to, koľko ľudí komunizmus reálne vyhladil z povrchu tejto planéty, bolo paradoxne jeho sociálnym produktom aj to, že človek mohol ľahšie prežiť. Samozrejme, excesy ako tzv. menová reforma v 50tych rokoch v Československu, celý fenomén masovej nezákonnosti, či gulagy sú nepopierateľné. Ale podobne nepopierateľný je aj fakt, že mladý pár, ktorý si zakladal rodinu, si mohol kúpiť svoj byt za 20-30 000 KČS. Keďže bežne vtedy človek zarobil aj 1000 KČS mesačne, jednalo sa pre 2 ľudí o zadĺženie doslova maximálne na pár rokov. V súčasnosti si mladá rodina musí brať úvery, či hypotéky, ktoré splácajú 20 a viac rokov. Podobne nie je jednoduché ani nájsť človeka, ktorý vám v tomto dlžnom otroctve bude ručiť. Neviete splácať? Tak dovidenia na ulici.

Na Záver…

Takže poďme si spoločne „sľúbiť lásku“. Poďme si zaštrngotať kľúčikmi. Poďme osláviť slobodu, v ktorej je človek len odpísateľnou položkou, ktorú väčšina ľudí prekročí, aj keby zomieral uprostred ulice(čo sa mimochodom pri bezdomovcoch deje denne). Nech žije naša „úžasná“ súčasná podoba demokracie, v ktorej sú peniaze všetkým a ten kto ich nemá, je Nikým. Nech žije demokracia, ktorá nám dala toľko slobody, že sme radi, keď zarobíme (prinajlepšom) 400-700€ v čistom a ideme sa pre to pomaly zodrať zaživa zatiaľ čo, sú medzi nami takí, ktorí denne vybavia pár telefonátov, podpíšu pár papierov a zarobia tak 5-10 násobok spomínanej sumy. Nech žije demokracia, v ktorej nám často našu budúcnosť diktujú západoeurópske krajiny, ktoré nás nútia splácať dlhý krajín, ktoré sme nikdy nespôsobili! Zaspievajme si o slobode, v ktorej je často prístup ku kvalitnému vzdelaniu alebo zamestnaniu prostredníctvom niekdajšieho tzv. straníckeho kľúču, nahradený „kontaktmi“, čo je vlastne moderný eufemizmus pre protekciu a korupciu. Zatlieskajme si, lebo „sloboda“ a „láska“ skutočne „zvíťazili“…

Článok nemal byť v žiadnom prípade pokusom o „glorifikáciu“ komunizmu a napriek evidentnej irónií a cielenému sarkazmu, nebolo cieľom autora článku vysmievať sa revolucionárom z novembra ´89, ktorí skutočne bojovali za zmenu k lepšiemu. Nič také autor nezamýšľal.  Realita je však taká, že ich zámery zostali v očiach mnohých ľudí viac ako nenaplnené.

Mimochodom, autor článku nie je a nikdy ani nebol členom Komunistickej strany, ba dokonca nikdy žiadnu ľavicovú stranu ani len nevolil a ani to neplánuje. Len ho štve do nepríčetnosti, že žijeme v demokracií, v ktorej v skutočnosti nevládne ľud, ale ľudia, ktorí majú peniaze. A okrem nich, už nikto iný. To totiž nie je definícia demokracie, ale niečoho celkom iného…

 

„Čo iné sú kráľovstvá bez spravodlivosti, než veľké bandy zlodejov?“

( Sv. Augustín, dielo De civitate Dei. Výrok Augustín rozvinul z výroku zajatého piráta, ktorý bol údajne predvedený pred Alexandra Veľkého. Alexander sa piráta spýtal na to, akým právom si násilne privlastňuje more. Pirát údajne odpovedal: „A čo ty zamýšľaš dobytím celého sveta; ale keďže ja to robím len s malou loďou, nazývajú ma zlodejom, zatiaľ čo ty to robíš s veľkou flotilou a titulujú ťa vládcom.“ )

Zdroj obrázku:                                                           https://pixabay.com/sk/buddha-socha-peniaze-kvet-459906/

 

Teraz najčítanejšie