Téma bez nitiek
Monet, Waves Breaking
*
Ohradili nás,
my sme sa nedali.
Prešmykli sme sa
tichom až do dverí.
A naše srdcia
vystiera jemná srieň.
Z chladu len ubúda
na prospech pre oheň.
*
Sťahujeme sa
k životu na vrchu.
Chceme sa cítiť,
trvať, v sebe rozvinuť
na Tvoju pochvalu
nežné dlane a prúdy
zasejú odvahu: Potom opäť
snáď inak plynúť.
*
Počúvame,
keď sa blížime k cieľu.
Urobíme si
zo slov malú skrýšu,
nedobytnú
pre všedný zmätok.
Výnimočne
rozbíja úsvit zámok,
ako by nazval
krok bez Neho.
*
Stačí pohľad, úsmev
a vidíš otvorené nebo.
Vo mne si zmyslom
napísal jej.
Kývame si v nej.
Hľadáme na slnku slová
Sme ráno, večer,
deň a noc, znova.
*
Vybral si pre nás,
rozhodol.
Nedali by sme si
inak pokoj.
Druhé strany
chráni, svätí
téma bez nitiek
plazov a políc.
Keď Ty stočíš
dlážky dejín,
konečne na nohách
verím.
*
Je príjemne,
ako keď hudba dohráva
a všetko stíši sa.
Malé Vianoce vo forme,
oči sviatočné aj bežne,
vysunutý zmier.
Tvoje krídla unesú jemne
Smieme
aspoň blížiť sa jasne.
*
Hľadaj ma
a ocitneš sa v raji.
Jediná neistota,
že Ťa vidím,
pohltí všetko
a obráti naruby.
Veľa z tých vlastných viet
prináša v náručí.
*
