Zmysel života, šťastie a prachy
„Štestí je krásna véc, ale prachy si za nej nekopíš“ známy hit z čias spoločného Československa mi dnes pšiel na um. Nejak som ten text nikdy presne nechápal, ale pri úvahe nad myšlienkou Jana Kavana v rámci vysvetľovania mierovej iniciatívy, ktorá v ČR nedávno vzbudila pozornosť (Mír a spravodlivost) aj hej. K tomu by som do úvodu dal i myšlienku V. E. Frankla o tom, že postoj k svetu, kde my máme skôr hľadať to, čo máme robiť je lepší, ako postoj, že život a svet nám má dať to, čo si želáme, čo očakávame, v zmysle určitého práva na pohodlie. Dokumentoval to i tým, že dokonca v prostredí koncentráku môže daná obeť skúsiť vedome prežívať svoju dôstojnosť, môže žiť ako človek, neznížiť svoj zmysel života. Je vlastne zakladateľ tzv. etikoterapie.
Myšlienka, ktorá ma inšpirovala, bol vlastne obraz toho, že RF nechce byť obkľúčené okolitými štátmi. (iný rečník v danej prezentácií, ktorú som počúval na internete, k tomu zas povedal, že tento pocit je podľa neho skôr paranoidný…koľko ľudí, toľko názorov…aby som to vyvážil)…
A teda tento obraz, berme to ako model k nejakej úvahe. Ak jedna krajina, ktorá sa považuje za „inú“ a reálne vidíme, prežívame to, už skoro rok, prejavuje sa inak ako tie ostatné, je ochotná vnímať svoji krajinu suverénne, ako hodnú obrany, s ochotou i položiť za ňu život, teda, že občan danej republiky je ochotný a schopný bojovať aj za cenu straty vlastného života, pohodlia, výhod, sociálnej siete, ktorú má, teda, že niečomu verí, možno je člen danej cirkvi, kto vie, iný, občan niektorej z tých okolitých krajín, napriek rečiam o hodnotách, spolupráci a podobne, nie je úplne pripravený ísť do tejto „zmluvy“. A to z jednoduchého dôvodu. Máme tu určitý vývoj ekonomický, globálny, kde v rámci určitého záväzku voči svetu, životu, schopnosti zvládať život, založiť si rodinu a podobne, bežný občan (napr. SR) má bývanie a rodinu vďaka tomu, že pracuje a má hypotéku. Dokonca vieme, ak si pozrieme podmienky životnej poisťovne, že ako klient poisťovne strácame na plnenie poistné v prípade vojnového konfliktu. Áno, je možné predpokladať, že vtedy odškodní rodinu daný štát…v rámci schopnosti a možnosti…
…
..tri bodky…
Teda na jednej strane je svet, a asi i jeho hodnoty, taký, že si ťažko môžeme slobodne vybrať, postupne sa „slučka“ sťahuje, „prachy“ sú potrebné, nevyhnutné a vlastne v konečnom dôsledku riešia i možný mier, lebo nik si nemôže dovoliť stratiť možnosť vyrovnávať daný dlh, sekeru….
Aj keď svet, občan, nie je šťastný, prachy si za šťastie nekúpi. Potrebuje na život prachy a konflikt, boj, akoby nebol možnosťou reálnou v rámci rozhodovania.
A ako je to s tým, čo ponúka etikoterapia V. E. Frankla, ak som jej správne porozumel?
Je dôležité to, čo chceme my, alebo je dôležitejšie to, čo chce od nás život? (kedy žijeme dôstojne).
Dám príklad, ak napríklad my, počúvame cez média, že demokratické sily, ktoré sú na čele štátu, ako ústavní činitelia, hoc s nedôverou, po tomto ústavnom akte NR SR, teda, že tieto sily povedia o iných, že sú zlí a nemôžeme si dovoliť ich pustiť k moci, že oni budú s nimi bojovať hoc za cenu nerešpektovania právneho štátu, zákonov, rešpektu voči občanom, tak čo má robiť daný občan? Čo má robiť, ak povedia, že oni sú napríklad v NR SR a väčšinou si zmenia ÚSTAVU SR tak, že im je vlastne výhodné poberať výhodu demokratickej sily, plat cca. 5000, – Eur mesačne hoc doživotne, teda, že oni budú stále bojovať proti zlu a nepustia už občana, nositeľa moci, k možnosti voliť si zástupcov v NR SR. Čo bude robiť daný občan? Ako sa môže brániť? Ak berieme do úvahy to, čo je jasné z Občianskeho zákonníka, že má právo sa primerane brániť násiliu, teda, ak niekto zaútočí palicou, môže občan v obrane použiť palicu, je to primeraná a prirodzená obrana jeho práva na život, zabezpečenie zdravia, integrity…ak použije nôž, jasné, každý má hneď nôž a je schopný, vycvičený, ho primerane použiť, brániť sa…a ak má útočník napríklad pušku, tak jasné, podobne, hneď potenciálna obeť, niekde náhodne napadnutý v noci na ulici, vyhodnotí, aha, má pušku, aha, veď i ja mám, tu hľa pod kabátom…jasné, groteska…A ako budeme reagovať ak podobne agresívne niekto zneužíva moc, ktorú dostal? Možno nijak, lebo máme hypotéku, potrebujeme hotovosť mesačnú na prežitie. Podobne, ako obeť koncentráku, reálne sa rozhodoval čakať, dúfal, že sa niečo zmení, príde lepšia možnosť brániť sa…teda čakáme, kto čo, či bude protest, a ak prídu ľudia dostatočne, ak to bude bezpečné, bez ohrozenia, bez konfliktu (ktorý nás škola a spoločnosť neučí riešiť konštruktívne a vlastne nijak inak ako cez budúce neurózy, potláčania…psychózy…a cez lieky neskôr…).
A teda, to som chcel k tomu obrazu, že ako to vlastne je s tým medzinárodným právom, keď väčšina štátov napriek tomu, že deklaruje, že má suverenitu sa nevie brániť inak ako tak, že podpisuje rôzne zmluvy o obrane kolektívnej, kde nie je jasné, kto je ochotní a schopní reálne prísť pomôcť. Pripomína to nejaké domino, ktoré si z kociek postavíme a ktoré stojí pokým, niekto, nejaká sila, ktorá to postavila, nedá do pohybu svojou silou. Celé to vyzerá vlastne čudne, ak si pozrieme, aké sú reálne sily, ktoré sú v hre. Kto je ten, ktorý bol schopný vyhrať i druhú svetovú vojnu tým, že dokázal byť najproduktívnejší vo výrobe zbraní a dokázal ich v dostatočnom počte dodávať ako náhradu na bojisko? Kto bol ochotný a schopný v tom istom čase strácať svojich občanov (kto má najvyššie straty na životoch z radov civilov i vojakov)?
Kto určoval reálny mier, podmienky vo svete po tejto vojne? Koho menu reálne používal celý svet po celé toto obdobie? Preto je otázka v minulom čase, lebo ak si pozrieme, sú štáty, ktoré dnes obchodujú v inej mene, majú na to svoje dôvody (napr. India, Čína…dosť veľké ekonomiky…ktoré majú i svoju vlastnú zahraničnú ekonomiku, suverenitu (danú dostatočne veľkou armádou, silou, ktorá ju zabezpečuje).
A teda úvahu ukončím vlastne možno nečakaným záverom, rozdiel je asi v tom, či má niekto vieru alebo či mu stačia prachy. Ak ste čítali napríklad dielo Faust, tak možno viete, o čom hovorím. Aha…majú to dielo i v kníhkupectve Martinus (samozrejme z produkcie ČR, stojí asi 20, – Eur). Stojí za to. le vydalo to myslím i Vydavateľstvo Sv. Vojtech, tam to stojí cca. 50 – 70 Eur,,, pre kvalitu vydania a ilustrácie M. Cipára…
Tento text nemá nejaký záver, píšem ho len tak z rána, po nie celkom dobrom spánku v nie dobrom citovom rozpoložení. Dal som si síce kávu, ale ešte by som spal. Verím, že vy ste „bdelí““ „Lidí, bdete!“ (Prekladá mi to prekladač ako: „Ľudia, budete! Celkom na zamyslenie:-))
Ilustračný obrázok je náhodný. Dá sa nájsť takýto obal kde kade v prírode. Tento doplával po Dunaji…ako príklad hodnôt, pohodlia, že máme prachy, …a nie šťastie? (Kúpime si v akcii?)
Aha, a kto si chce pozrieť niečo o tej mierovej iniciatíve z ČR /podobná je vraj i v Nemecku i inde, …v Rakúsku napríklad…tak kto dá do vyhľadávača napr. meno: Jan Kavan, určite niečo nájde. alebo: Mírová iniciatíva…Mír a spravodlivosť…mne sa to nejak ukázalo…je dobré mať rozhľad, cibriť myslenie…i to kritické…
