Ľudskoprávny svätuškár #7: Ľudské práva LGBTIQA+ ľudí podľa Štrasburgu a Slovinska, ľudské práva ruských športovcov podľa MOV

1. Hlas Štrasburgu a jeho reflexia na slovenský spôsob

Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva dala definitívnu bodku za prípadom vo veci Fedotova v. Ruská federácia svojim rozsudkom zo 17. januára 2023.

Vo veci išlo v skratke o nasledovné: Šesť ľudí, ktorí tvorili tri páry rovnakého pohlavia, v rôznych rokoch (2009 a 2013) oznámili miestnym úradom v Rusku uzatvorenie sobáša.

Ruské úrady preskúmali tieto oznámenia a následne ich zamietli, resp. ich odmietli preskúmať. Úrady sa opierali o článok I. ruského zákona o rodine, ktorý definuje manželstvo ako „dobrovoľný manželský zväzok muža a ženy“. Keďže páry tvorené sťažovateľmi netvorili „muž a žena“, úrady rozhodli, že ich oznámenia o sobáši nemožno spracovať.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) skonštatoval, že žiadny z dôvodov verejného záujmu predložených ruskou stranou neprevažuje nad záujmom sťažovateľov na tom, aby ich vzťahy boli primerane uznané a chránené zákonom. Súd dospel k záveru, že žalovaný štát prekročil svoju mieru voľnej úvahy a nesplnil svoju pozitívnu povinnosť zabezpečiť právo sťažovateľov na rešpektovanie ich súkromného a rodinného života.

Súd napríklad zamietol argument ruskej vlády, že väčšina Rusov nesúhlasí s homosexualitou v kontexte prípadov týkajúcich sa slobody prejavu, zhromažďovania alebo združovania sexuálnych menšín. Veľká komora uviedla, že by bolo nezlučiteľné so základnými hodnotami Dohovoru, ak by výkon práv menšín zaručených Dohovorom bol podmienený ich prijatím väčšinou.

Súd sa vyjadril aj k argumentu tradičnou rodinou. V tomto prípade podľa súdu neexistuje dôvod domnievať sa, že poskytnutie právneho uznania a ochrany párom rovnakého pohlavia v stabilnom a oddanom vzťahu by samo o sebe mohlo poškodiť rodiny vytvorené tradičným spôsobom alebo ohroziť ich budúcnosť alebo integritu. Uznanie párov rovnakého pohlavia podľa mienky súdu totiž žiadnym spôsobom nebráni párom rôzneho pohlavia uzavrieť manželstvo alebo založiť rodinu zodpovedajúcu ich predstave o tomto výraze. Všeobecnejšie povedané, zabezpečenie práv pre páry rovnakého pohlavia samo o sebe neznamená oslabenie práv zaručených iným ľuďom alebo iným párom. Súd sa domnieva, že ochrana tradičnej rodiny nemôže odôvodniť absenciu akejkoľvek formy právneho uznania a ochrany pre páry rovnakého pohlavia v tomto prípade.

Pri tejto argumentácii súdu sa ešte pristavíme. Súd zopakoval, že podpora a povzbudzovanie tradičnej rodiny je samo osebe legitímne alebo dokonca chvályhodné a že ochrana rodiny v tradičnom zmysle je v zásade závažným a legitímnym dôvodom, ktorý by mohol odôvodniť rozdielne zaobchádzanie na základe sexuálnej orientácie. Cieľ ochrany rodiny v tradičnom zmysle je však podľa súdu dosť abstraktný a na jeho realizáciu možno použiť širokú škálu konkrétnych opatrení. Pojem rodina je navyše podľa súdu nevyhnutne evolučný. Vzhľadom na to, že Dohovor je živým nástrojom, ktorý je potrebné vykladať vo svetle súčasných podmienok, štát pri výbere prostriedkov určených na ochranu rodiny a zabezpečenie rešpektovania rodinného života, musí nevyhnutne brať do úvahy vývoj v spoločnosti a zmeny vo vnímaní sociálnych a občiansko-právnych problémov a vzťahov, vrátane skutočnosti, že neexistuje len jeden spôsob alebo jedna voľba, pokiaľ ide o vedenie rodinného alebo súkromného života.

Z tohto pohľadu vyznievajú ako nedôvodné, až preexponované, výzvy adresované prezidentke republiky, ako reflexia citovaného rozhodnutia ESĽP, aby napadla ústavnú exkluzivitu heterosexuálnych manželstiev na Ústavnom súde pre jej nesúlad s demokratickými princípmi a zákazom diskriminácie.

Tuzemským ústavným problémov je ľudskoprávna dezorientácia slovenského zákonodarcu a neexistencia zákonnej úpravy rozoznania a formálneho uznania zväzkov párov rovnakého pohlavia (nie ústavná definícia manželstva). Ako upozorňuje Radoslav Procházka, bez zásahu sa aj domáci zákonodarca môže dočkať, že ESĽP vydá analogické rozhodnutie v slovenskej kauze.

Na záver ešte jeden slovenský, opäť ľudskoprávne a hodnotovo dezorientovaný výkrik z opísaného prípadu. Rozhodnutie ESĽP o porušení práva sťažovateľov na súkromný a rodinný život bolo prijaté v pomere 14 ku 3. Traja sudcovia, ktorí nesúhlasili s týmto výrokom a pripojili k rozhodnutiu svoj disent, boli sudcovia K. Wojtyczek (Poľsko), M. Lobov (Rusko) a A. Poláčková (Slovensko).

2. LGBTIQA+ manželstvá v Slovinsku

Koncom januára nadobudla v Slovinsku platnosť novela zákona o rodine, podľa ktorej manželstvo je životným zväzkom dvoch osôb. Táto novela taktiež umožňuje párom rovnakého pohlavia osvojiť si dieťa.

Slovinský ústavný súd v júni minulého roka rozhodol, že právna úprava v časti zákona o rodine, podľa ktorej bolo manželstvo životným zväzkom muža a ženy, bola v rozpore so slovinskou ústavou. Zároveň rozhodol, že bolo v rozpore s ústavou, ak zákon nepripúšťal adopciu dieťaťa partnermi rovnakého pohlavia.

Po opísanej novele zákona o rodine sú v Slovinsku partneri rovnakého pohlavia v manželstve alebo partnerskom spolužití rovnocenní s heterosexuálnymi partnermi vo všetkých právnych dôsledkoch, vrátane podmienok adopcie dieťaťa.

Podľa zákona o rodine si dieťa môžu osvojiť manželia alebo príbuzní spoločne alebo jeden z nich si môže osvojiť dieťa svojho manžela alebo družky. Po uzákonení manželstva pre všetkých už ďalej nebola potrebná osobitná úprava inej formy spolužitia len pre partnerov rovnakého pohlavia v zákone o partnerstve, preto tento zákon stratil novelou zákona o rodine účinnosť.

3. Ľudské právo na účasť na olympiáde podľa MOV

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) uverejnil 25. januára 2023 vyhlásenie, podľa ktorého

je potrebné rešpektovať práva všetkých športovcov na zaobchádzanie bez akejkoľvek diskriminácie v súlade s Olympijskou chartou. Zároveň by sa žiadnemu športovcovi nemalo brániť v súťaži len kvôli pasu. Preto by sa podľa MOV mala preskúmať cesta pre účasť ruských a bieloruských športovcov na olympijských súťažiach za prísnych podmienok ako „neutrálnych športovcov“, ktorí by žiadnym spôsobom nereprezentovali domovský štát alebo inú organizáciu z tejto krajiny.

Vyhlásenie MOV nadväzuje na správu osobitného spravodajcu pre oblasť kultúrnych práv a osobitného spravodajcu pre súčasné formy rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie Výboru OSN pre ľudské práva zo septembra 2022. Tí vyjadrili znepokojenie z odporúčania Výkonného výboru MOV z 28. februára 2022, aby medzinárodné športové federácie a organizátori športových podujatí nepozývali ani nepovoľovali účasť ruských a bieloruských športovcov a funkcionárov na medzinárodných súťažiach. Spravodajcovia uviedli vážne znepokojenie v súvislosti s odporúčaním MOV a považujú  zákaz účasti športovcov na podujatiach výlučne na základe ich národnosti za vážny problém diskriminácie.

Vyhlásenie MOV a správa osobitných spravodajcov, ktoré právom postupne odmietajú viaceré štáty a ich olympijské výbory, okrem viacerých hodnotových lapsusov opomína dve podstatné skutočnosti.

Po prvé, ruskí a bieloruskí športovci sa účasťou na olympijských hrách stávajú nástrojom propagandy Vladimíra Putina a platformou pre šírenie legitimizujúcich pseudoargumentov pre jeho vojnové zločiny. Stačí sa ohliadnuť do roku 1936 a pripomenúť si, ako zneužil olympijské hry v Berlíne Hitler pre svoju propagandu.

Po druhé, MOV aj osobitní spravodajcovia svoj názor zaštiťujú katalógom ľudskoprávnych štandardov plynúcich z medzinárodného práva. Tieto medzinárodnoprávne garancie boli civilizovaným svetom prijaté a kodifikované po hrôzach Druhej svetovej vojny za účelom ochrany ľudí a štátov pred ich opakovaním, ako nástroj prevencie a presadzovania mierového a civilizovaného spolužitia rôznych národov a kultúr vedľa seba. Je absurdné, ak sa pri športovcoch reprezentujúcich svojim občianstvom a pôvodom domácu krajinu a kultúru argumentuje práve medzinárodným právom, ktoré práve ich domovská krajina hrubo porušuje, ignoruje a pošľapáva na úkor životov občanov (a mnohých športovcov) inej krajiny.

Sledovať autora môžete aj na Twitteri.