Výber lokality na bývanie a dostupnosť informácií o životnom prostredí
Dostupnosť informácií o životnom prostredí sa postupne zlepšuje. Ako je to v prípade záujmu o informácie o životnom prostredí zo strany kupujúcich? Chcú sa dozvedieť viac o lokalite, v ktorej sa rozhodnú žiť? Na weboch našich miest a obcí sa o životnom prostredí a jeho stave nedozvieme takmer nič. Našim spoločným ústavným právom je aj právo na priaznivé životné prostredie. Podľa článku 45 Ústavy Slovenskej republiky: „každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu“.
Kritériá, ktoré hrajú podstatnú rolu pri výbere lokality na bývanie s finančným záväzkom na približne tridsať rokov, sú v slovenských podmienkach často zúžené na dostupnú cenu za nehnuteľnosť a pozemok. Nasledujú dostupnosť do centra a do miesta výkonu práce, škôlka či škola a v lepšom prípade aj zeleň. Rozhodovanie o novom bývaní môžu ovplyvniť aj zmeny územného plánu, avšak tieto informácie treba vedieť hľadať. Plánovaná výstavba diaľnice alebo spaľovne v tesnej blízkosti domova môže znamenať zásadné zníženie kvality života. Tú znižuje aj zlá kvalita ovzdušia a neistota, ktorá pramení z nedostatku objektívnych a aktuálnych informácií o stave životného prostredia.
Kvalita ovzdušia, stav povrchovej a podzemnej vody a pôdy a prítomnosť environmentálnych záťaží zohrávajú zatiaľ iba u kupujúcich v zahraničí stále väčšiu úlohu v tom, ako si vyberajú miesto pre život a dokonca aj poisťovatelia odhadujú hodnotu nehnuteľnosti. Realitné kancelárie môžu využívať dostupné poznatky o životnom prostredí, aby zlepšili informovanosť svojich klientov, zapojili ich do svojej ponuky a súčasne si u nich budovali dôveru. Kupujúci v zahraničí sú ochotní a aj schopní priplatiť si za dobrú kvalitu ovzdušia a zdravšie životné prostredie. Dôležitá je dostupnosť objektívnych a aktuálnych informácií o stave jednotlivých zložiek životného prostredia a rovnako aj záujem zo strany kupujúcich dozvedieť sa viac informácií o lokalite, v ktorej sa rozhodnú žiť. U nás treba vedieť, kde máte tieto informácie hľadať.
Pred ôsmymi rokmi, pred narodením nášho jediného potomka sme spolu s manželom hľadali domček s malou záhradou neďaleko Bratislavy. Environmentálne povedomie mám budované od útleho detstva, vyrastala som v rodine ekológa a environmentalistu. Domov sme našli v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Bežne sme počas letných nocí spávali pri otvorenom okne, kým nás uprostred noci nezobudil silný petrochemický zápach priamo v spálni. Netušili sme, že vietor od južnej priemyselnej časti Bratislavy fúka najčastejšie smerom k nám. Mysleli sme, že vzdialenosť 7 km od zdroja je dostatočná, avšak častý zápach vonku nás presviedča o opaku. Spávame celoročne pri zatvorených oknách. Sledujem aktuálne informácie o kvalite ovzdušia, ktoré nám pomáhajú vyhýbať sa rizikám v súvislosti s dlhodobým vplyvom znečisteného ovzdušia na zdravie. Aspoň tým, že vetráme krátko, používame čističku vzduchu, a skracujeme a prispôsobujeme aj svoje vonkajšie aktivity.
V roku 2018 som sa po prvý krát rozhodla kandidovať v komunálnych voľbách. Vďaka dialógu s našim susedom, veľkým zdrojom znečisťovania ovzdušia, sa nám v roku 2019 podarilo dosiahnuť aspoň čiastočné úspechy. Prostredníctvom verejnej diskusie v Rovinke v marci 2019 sme si spolu s obyvateľmi a s ďalšími pozvanými hosťami vymieňali názory o potrebe aktuálnych informácií o kvalite vzduchu, ktorý dýchame. V júli 2019 sa preto na webe SHMÚ objavili aj dáta z rafinérskej meracej stanice, ktorá u nás v obci monitoruje kvalitu ovzdušia už od roku 1997. Dáta dovtedy neboli verejnosti dostupné. Meranie imisií u nás predstavuje meranie rozptýlených znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší v priemyslom, poľnohospodárstvom, dopravou a výstavbou zaťaženej oblasti. Kvalitu ovzdušia u nás štvrtý rok meria aj mobilná meracia stanica SHMÚ, ktorej prenájom ešte v roku 2019 schválilo naše obecné zastupiteľstvo.
V súčasnosti veľkú neistotu v súvislosti so zhoršenou kvalitou podzemnej vody spôsobuje skládka toxického odpadu na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov. Vyvážali ho tam z Chemických závodov Juraja Dimitrova v 60. až 80. rokoch minulého storočia, neskôr ho prekryli ochrannou vrstvou rôznorodej zeminy približne na úroveň Vrakunskej cesty. Výsledky analýz podzemnej vody v danom priestore indikovali rozsiahle znečistenie organického aj anorganického pôvodu. V niektorých prípadoch išlo až o 1000-násobné prekročenia limitov. Z takmer 900 nájdených látok experti identifikovali menej ako tristo. Do vyhĺbených jám, ktoré vznikli po ťažbe štrkopieskov, sa dokonca aj tu v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov pochovávali odpady rôzneho pôvodu. Viditeľná nelegálna skládka „Vassal EKO“ rástla takmer 10 rokov bez povšimnutia kompetentných. Nezodpovedným bolo aj rozhodnutie súdruhov vybudovať najväčšiu rafinériu na vstupe na Žitný ostrov.
Environmentálna inteligencia zameraná na zdravie v súčasnosti poskytuje stále viac informácií o životnom prostredí v súvislosti s bývaním. Súčasťou realitných webov je tzv. index bývania, ktorý vyjadruje spokojnosť obyvateľov s príslušnou lokalitou. Index je tvorený šiestimi kategóriami: životné prostredie, kvalita bývania, bezpečnosť, preprava, služby a relax. Životné prostredie je hodnotené prevažne iba na základe dostupnosti zelene a parkov v lokalite, či subjektívnym hodnotením hluku z dopravy. Napríklad v Rovinke je životné prostredie hodnotené nad 9, čiže ako výborné. Index je hodnotený na stupnici od 0 po 10. Bol vyvinutý startupom v spolupráci s tímom renomovaných urbanistov, avšak nie odborníkov na životné prostredie. Index využíva najmä geolokačné dáta z overených zdrojov, ako sú napríklad webové aplikácie alebo open data portály. Dáta sú aktualizované.
Úplne nový prístup k výberu lokality na bývanie ponúka produkt Albert. Albert prostredníctvom analýzy potenciálnych rizík pomôže poodhaliť skryté prírodné a antropogénne nebezpečenstvá, ktoré môžu spôsobovať významné škody nielen na majetku, infraštruktúre, ale aj na ľudskom zdraví. Hĺbkovou analýzou širokej škály ukazovateľov sa stanoví potenciál územia pre bývanie a bytovú výstavbu, priemysel, poľnohospodárstvo alebo rekreáciu. Získané údaje nie sú záväzné a neposkytujú právny rámec pre oceňovanie pozemkov, určovanie aktuálnych majetkových pomerov vo vzťahu ku kvalite územia, vypracovanie podkladov pre poskytnutie bankových úverov, záruk, podkladov pre banské podnikanie a podobne. Používateľ získané informácie, za ktoré zaplatí aj symbolický poplatok, použije podľa vlastného uváženia.
Keď plánujeme aktivity vonku, automaticky kontrolujeme aké bude počasie. Rovnakú rutinu by sme si mali osvojiť aj v súvislosti s kvalitou ovzdušia. Mobilná aplikácia ,,Dnes dýcham“, jeden z výstupov projektu Populair, zobrazuje informatívne hodnoty úrovne znečistenia ovzdušia pod označením IKO – index kvality ovzdušia. Má 3 farby a podobnú logiku ako semafor – zelená je dobrá kvalita ovzdušia a naopak červená je zlá. Účelom IKO je súhrnne a zrozumiteľne informovať širokú verejnosť o aktuálnom stave ovzdušia. Do IKO nie je zatiaľ zahrnutý benzén. Napriek tomu môže táto informácia pomôcť chronicky chorým či rodičom s malými deťmi informovať ich v prípade zhoršenia kvality ovzdušia. Hodnoty indexu kvality ovzdušia sú vytvorené na základe údajov o štyroch meraných látkach z automatických monitorovacích staníc, ktoré sú prevádzkované Slovenským hydrometeorologickým ústavom. V tejto aplikácii si môžete vybrať, z ktorej stanice sa budú zasielať notifikácie o zmene stavu kvality ovzdušia priamo do vášho mobilu. Index okrem iného umožňuje zaslať správu o prípadnom lokálnom znečisťovaní alebo znečistení ovzdušia vyplnením krátkeho formulára s možnosťou pridania fotografie z miesta znečistenia.
Je nutné čím skôr prehodnotiť vlastné priority a aj vzťah k životnému prostrediu, ktorého sme neoddeliteľnou súčasťou. Je najvyšší čas začať vnímať životné prostredie v súvislostiach, prijať zmenu klímy a prispôsobiť sa čím skôr meniacemu sa prostrediu. Napríklad začať zachytávať dažďovú vodu, robiť si častejšie rozbory vody, sledovať kvalitu ovzdušia a zaujímať sa o svoje okolie. Zodpovednejšie a dôslednejšie sa musíme správať k vode a jej používaniu. Podzemné vody sú u nás hlavným zdrojom pitných vôd. Iba ich dôslednejšou ochranou môžeme zabezpečiť ich využiteľnosť pre budúce generácie. Začať treba od nás samých zmenou vlastných postojov a zvyklostí. Dostupnosť prírodných zdrojov ešte stále berieme ako samozrejmosť. Na úrovni obcí je nutné prehodnotiť ďalší záber najúrodnejšej pôdy na ďalšiu výstavbu. Je nutné rozmýšľať aj nad tým, komu dáme dôveru vo voľbách. Vo vláde, v parlamente a v samosprávach potrebujeme ľudí, ktorí budú schopní hájiť výlučne verejný záujem, zodpovedný prístup k prírode a k jej zdrojom a presadzovať systémové zmeny.
Zdroje:
https://blog.breezometer.com/real-estate-listings-air-quality/
https://www.minzp.sk/files/environmentalna-regionalizacia-sr.pdf
https://www.albert.plus/index.php
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32000L0069&from=SK
