o viere
svoje nádeje si nosíme v sebe
(napriek všetkému)
p i s t i s
myslím, že najväčšia viera
v to, že príde jar
je na jeseň, keď všetko usína v múdrej smrti
a v zime, keď všetko čaká v krutom mraze
vidíš púčiky stromov, ako
v e r i a
v nový život
vždy som sa cestou do práce v prastarom parku dotýkala zmrznutými prstami
tých veriacich drobných zraniteľných púčikov
v tiesni duše som ich prosila
učili ma veriť
i keď nepovedali jediné slovko
že pod nohami mám (napriek mrazu) trávičku
nad hlavou (budúce) kvety stromov
a vtáčie šťastné hniezdočká
i moje
verím
