Denník N

Psychológia davu, alebo ako ostať sám sebou…

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako ľahko dav pohltí človeka a ako jedinec v ňom stratí svoju tvár a čoho je dav schopný? Dnes si ukážeme, ako to funguje a čo s tým môžeme urobiť…

Od prvého uverejnenia knihy Psychologie davu už ubehlo veľa rokov. Vlastne celé storočie. Tá kniha sa stala klasickou, povedali by sme povinnou literatúrou. A čo je dôležité, stále je aktuálna. Dnes si ju preto priblížime bližšie.

„Ak chcete viesť orchester, musíte sa otočiť chrbtom k davu“ Aristoteles

Na dav si vždy spomeniem, keď vystúpim z vlaku a ľudia predo mnou zaplnia celé schodisko. Neviem sa ubrániť pocitu, že aj keby to schodisko malo 50 metrov na šírku, tak ho ľudia vyplnia a idú pritom rovnakou rýchlosťou. Idú ako dav. A zároveň je v tom dobre znázornená aj skutočnosť známa ako davová psychóza. Aké ťažké je ísť proti davu? A tiež vystúpiť z davu…

Le Bon si vo svojej knihe všíma, že dav zohrával dôležitú úlohu v spoločnosti už od dávna. A časom jeho vplyv len narastal. A 20 storočie vnímal ako vek davu. Predpokladám, že by bol zhrozený keby videl, kam sa to celé posunulo v 21 storočí. Cez populizmus možno hovoriť o akejsi tyranií davom, ktorá neustále získava na sile.

„Inteligencia tvora známeho ako dav je druhá odmocnina počtu ľudí v ňom.“ Terry Pratchet

Až do 19 storočia boli civilizácie vytvárané malou – úzkou skupinou učencov a aristokraciou. Ale nie davom. Dav má podľa Le Bona ničivú moc a spája sa s obdobím zmätku.

Panovníci a vládci sveta veľmi dobre poznali zákonitosti, ktoré zmietajú dušou davu. Vďaka tomu mu vládli. Neskôr toto umenie ovládli mnohí štátnici. A dnes? Dav nemožno viesť pravidlami. Počúva len na to, čo ho zaujme a „zvedie“.

Kedysi bolo možné hovoriť o Božskom práve kráľov. A to nahradilo božské právo davu.

„Skutočný rozum má pre mňa predsa len väčšiu cenu ako mienka davu.“ Marcus Tullius Cicero

Vo všeobecnosti za dav možno značiť akúkoľvek skupinu jedincov, ktorá sa nachádza na jednom mieste. Nemusíme riešiť čo a za akým účelom ich dalo dokopy.

Pohľad na dav je zaujímavý z pohľadu psychológie. V samotnom dave nachádzame nové vlastnosti, ktorými samotní jedinci ktorí ho tvoria nedisponujú. Dav spája akási kolektívna duša. Vďaka nej myslia, cítia a konajú úplne inak, ako by konal každý sám. Jedinec v dave už nekoná ako jedinec! Vzniká dočasná a prechodná kolektívna duša. Vzniká dav, ktorý je akoby jedným celkom a organizmom. Jedinec v dave povolí uzdu pudom a potlačeným veciam.

Vlastnosti jednotlivcov sa navzájom dopĺňajú a kombinujú a dav tak má k dispozícií nové a iné schopnosti. V dave zaniká indivíduum. Jedinec je podriadený davu a rozplynie sa v dave. A čo je ešte tragickejšie, hoci dochádza ku kombinácií schopností, nedochádza k prepojeniu intelektu. V dave neplatí – viac hláv viac rozumu. Práve vďaka tomu je tak ľahké ovplyvniť dav a manipulovať ho. Dav nehromadí bohatstvo intelektu, ale dáva priestor nízkosti a priemernosti. Ten kto by mohol a mal viesť, nie je vpredu – nevedie a jeho hlas v dave zaniká.

„Aký je ich duch či myseľ? Veria ľudovým spevákom a učiteľom im je dav, lebo nevedia, že väčšina ľudí je zlá, len málo je dobrých.“ Hérakleitos

To že dav tvorí množstvo ľudí, dáva jednotlivcom pocit moci. Neprekonateľnej moci. Stráca sa pocit zodpovednosti. Do popredia sa dostáva inštinkt. Jedinec sa ľahko nechá uniesť a strhnúť. Preto v dave ľudia tak ľahko stratia zábrany a urobia veci, ktoré by ako jednotlivec nespáchali. V dave sa stráca pocit zodpovednosti. Akoby v dave bolo všetko povolené a nikto za nič nebol zodpovedný. Preto dav tak ľahko koná, ako utrhnutý z reťaze. Kto ho skrotí? A kto ho povedie? Dav sám seba? Človek jedinec, intelektuál, individualita sa v dave rozplynie a akoby zostúpil o nejaký ten stupienok nižšie. A stal sa barbarom.

Ale hoci dav je rozumovo vždy nižšie ako jedinec, predsa aj dav môže urobiť a dosiahnuť niečo pekné. Ale aká je šanca, že k tomu príde? A je jedno, či impulz k tomu príde z vnútra davu, alebo od človeka, ktorý dáva impulz, prípadne manipuluje davom. Ono sa to nezdá, ale aj v dave je niekto, kto dáva impulz a usmerňuje. Otázkou je, aký má úmysel a zámer. Nič to však nemení na tom, že drvivá väčšina davu, nekoná v súlade so svojím vnútrom. A len málokto má silu z toho vystúpiť. Sila osobnosti.

„Nemať ani potuchy o spravodlivom a nespravodlivom, o dobrom a zlom je vec, ktorá je skutočne veľmi hanebná, i keby to davy chválili.“ Platón

Dav ako masa je bez kontroly. Je oveľa skôr hračkou v rukách impulzov zvonka, ale aj miechy, ale nie mozgu. S davom sa spája impulzívnosť, dráždivosť, neschopnosť rozumne uvažovať, nedostatok súdnosti a kritického ducha a preháňanie citov. Dav je v podstate vedený nevedomím. Pretože vedomie v podobe rozumu je vypnuté. Človek ako osobnosť, individualita a jednotlivec, je podriadený davu. Dav bez rozumu je premenlivý. Ľahko sa nechá vydráždiť. A strhnúť. Dav koná ľahkovážne a bez plánu. Často mu chýba vytrvalosť a pevná vôľa. Nechá sa strhnúť a to čo chce, chce hneď. Čím menej je v tom rozumu, tým viac sa domáha krikom a silou.

Človek v dave stráca nielen cit a rozum, ale aj prehľad. Má pocit, ako keby nič nebolo nemožné. Dav mu dáva silu a stráca úsudok. Akoby hnev a sila davu, dokázali čokoľvek. Preto ak sa dav utrhne z reťaze, nie je ľahké ho zastaviť. Často dav v pohybe buď vyvolá revolúciu, alebo za sebou zanechá množstvo obetí.

„Podpriemerní ľudia sú najvýrečnejší, keď rečnia k davu.“ Euripidés

Ako ľahko sa dav nechá strhnúť! Doslova stačí sugescia (niečo ľahkovážne prijať a doslova v to uveriť). Dav premýšľa v obrazoch. Obrazy sú blízke aj nevedomiu. Obraz nemusí byť konkrétny, nemusí ísť do detailov a nemusí byť faktom! Hlavne že osloví jedinca a strhne ho pre zámer, ktorý má niekto s davom. Jednotlivé obrazy nemusia spolu súvisieť, dokonca môžu byť protikladné. To davu nevadí. Dokonca v tom nevidia problém a ani to nie je podnetom na zamyslenie – nevynára sa pochybnosť, či protikladnosť nie je znakom klamstva a zavádzania, teda manipulácie a nepravdy. Preto racionálna argumentácia stráca zmysel. Jedine, že by ste v dave našli tých pár ľudí, ktorí ešte ostali jedincami. Ale bude to stačiť, na zastavenie davu?

Človek v dave sa ľahko nechá oklamať. A popravde, oko, ucho, ale aj mozog v únave radi dopĺňajú a dokresľujú… V dave je problém v tom, že stačí vidina a presvedčenie jedného a strhne celý dav. Zrazu všetci vidia to isté a majú rovnaké videnie, zjavenie a presvedčenie. A myslia si to isté. Ako ľahké je dav zmanipulovať ak viete, čo ním hýbe, aké má obavy, strachy a očakávania.

„Taká je prirodzenosť davu: buď ponížene slúži, alebo spupne vládne.“ Titus Livius

S davom sa spájajú nielen činy, ale aj city. A tie sú jednoduché. A veľmi prehnané. Dav nepozná pochybnosť a neistotu. A nadšenie a nákaza v dave zosilňujú a menia pocity. Vidina moci, predstava sily, chýbajúci pocit zodpovednosti, to všetko pôsobí ako zosilňovač a dochádza k burcovaniu emócií.

V dave sa strácha schopnosť premýšľať a rozlišovať. Všetko je prijímané v balíku, buď ako pravda, alebo ako klamstvu. Čiernobiele videnie sveta, je tu bežné. Len dobro a zlo, pravda a klamstvo a nič medzi tým. To vedie k brutalite. Dav nepochybuje o svojej pravde a má tendenciu konať ako autoritatívny – je presvedčený, že má pravdu a preto ju má právo presadiť akýmkoľvek spôsobom. Má pravdu, tak prečo by mal mať zábrany?

„Desím sa davu, je najkrutejší zo všetkých prírodných živlov.“ Karel Čapek

Tak ako dav vďaka usmerneniu je schopný aj pekných vecí, dokonca obety a hrdinstva, je schopný aj morálnych prejavov. Ale je to morálka, ak impulz prichádza z nevedomia / z kolektívu / od jedinca v dave, ktorý strhne všetkých? Kde je jedinec a jeho slobodné rozhodnutie a zodpovednosť? Som hrdinom, ak som nevedel, čo to obnáša? Ak som o to nestál? Ak som sa ním stal bez bytostného a trýznivého pocitu pominuteľnosti? Pretože ten kto nie je hrdinom, zomrie. A koľkí by nestáli o hrdinstvo, keby ho neutrpeli? A koľkí by oň usilovali ak by vedeli, že zomrú? Ovocie môže byť dobré, ale bol tam úmysel a vôľa?

„Umenie riadiť davy spočíva v tom, že treba vedieť povedať im to, čo si myslia.“ Martínez Jacinto Benavente

Dav nie je schopný rozlišovať a ľahko sa nechá zmanipulovať. A o čo horšie to je, ak sa davu zmocní šikovný rečník, ktorý je schopný manipulátor. Autoritatívni vodcovia. Minulosti, ale aj súčastnosti. Charizmatické osobnosti. Rečníci. Populisti. Kedysi bol davu sľúbený chlieb a hry. Dnes čokoľvek (za hlas).

Davom nemusí zmietať len jedinec – niekto kto je súčasťou davu, alebo ho šikovne manipuluje. Dav je hnaný a ženú ho rôzne myšlienky, pocity a idey. Vždy keď sa v spoločnosti niečo mení a otriasa, tak dav na to reaguje. Čaká však na potrebný impulz. Príde z vonka, alebo zvnútra? Idey v dave nemajú hierarchiu. Nie je dôležité, čo to je. Hlavne že tým dav žije. Alebo potom túži. Bohatstvo, majetok, práva, územie… ale aj krivdy, spory, zranenia, traumy… komplexy… všetko sú to obrazy, ktoré v dave žijú a stačí ich osloviť a ukázať na nepriateľa… Našťastie je potrebné, aby ubehlo veľa času, kým si idea dokonale podmaní dav. Niekedy celé generácie. Ale ako dlho trvá ju premeniť, alebo sa jej zbaviť. Pocit viny u Nemcov. Pretrvávajúci fašizmus u russov.

„Dav je človek, ktorý dobrovoľne klesol do prirodzenosti zvieraťa.“ Ralph Waldo Emerson

Dav očakáva, dav požaduje, ale dav je ochotný sa aj obetovať. Ak nájde svojho vodcu. Dav za istých okolností získava podobu náboženstva. Vodca je bohom. Treba ho počúvať a nasledovať. Čokoľvek je možné. Vodca je uctievaný a zbožňovaní. Čím viac výlučnosti a zapálenia, tým väčšia náchylnosť pre fanatizmusneznášanlivosť. Prečo byť ľudský, ak mám pravdu? Prečo byť láskavý, ak mám pravdu?

Ľudia si myslia, že sa vysporiadali s náboženstvom, ale neprestali veriť. No miesto Boha si našli vodcov. A ich vodcovia túžia, po ich uctievaní. A zaslepenosť davu im dáva neskutočnú moc. Dav môže byť nebezpečný, ale skutočným nebezpečenstvom je dav sfanatizovaný. Pretože za ním stojí jeden konkrétny človek. Dav bez fanatika a manipulátora sa istým spôsobom dá usmerniť. Nie je to jednoduché. Ale je časovo tvárny.

„Ak nechce človek patriť k davu, stačí, aby prestal byť voči sebe pohodlný.“ Friedrich Nietzsche

Dav skôr než jedinec, nekladie dôraz na skutočnosť, ako na podanie. Čo a ako je mu podané. Imaginácia, predstavivosť… to je cesta k obrazom. Čím sme konkrétnejší, tým skôr sa odhalíme a ukáže sa klamstvo. Čím viac zahmlievame, čím viac zjednodušujeme, tým skôr oslovíme širšiu skupinu. Všeobecné frázy a sľuby. Všetko a pre všetkých!

Existuje veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú dav. Od histórie, cez tradície, až po vzdelanie a výchovu. To však už nie je také podstatné. Pretože sú to len faktory. A často je ich toľko, že nemá zmysel a nie je možné bojovať proti všetkým. V tejto oblasti sa zdá, že boj je už prehraný. Spomenúť možno aj slová, obrazy, predstavy, ilúzie a skúsenosti. Ale aj tie sú tak rôznorodé. Museli by ste diskutovať s každým človekom, aby ste rad za radom rozobrali každý aspekt a aj tak sa Vám nemusí podariť otriasť s jeho vierou.

„Veľký človek je ten, kto si uprostred davu s dokonalou roztomilosťou zachová nezávislosť osamelosti.“ Ralph Waldo Emerson

Vraveli sme o človeku, ktorý usmerňuje a manipuluje dav. O rečníkovi. Niekedy ide o postavu, ktorú vytvorí samotný dav. Lebo dav potrebuje niekoho, kto by ho viedol. A ak nikto taký nie je, niekto sa nejakým spôsobom ocitne v tejto funkcií. Dav si to požaduje. Veľmi dobrým príkladom je Napoleon. Ako rýchlo pretvoril Francúzsko! Málokto pochopil silu obrazov a ich účinok na dav tak, ako on. Nikdy ste sa nezamysleli nad tým, ako je možné, že sa tak rýchlo znovu dostal k moci? Dav ho miloval.

Veľmi často však ide o človeka, ktorý má dané schopnosti a pomerne rýchlo vystúpi z davu, alebo rovno prichádza k davu s úmyslom ho ovládnuť. Tých možností je veľa. Preto je oveľa dôležitejšie, čo robí a ako sa mu brániť.

Takýto človek niečo tvrdí, ale bez dôkazov. Používa jednoduché tvrdenia. Často ich opakuje (aby získali platnosť tým, že sa v ľudoch zakorenia a nebudú o nich pochybovať – veď to počuli toľkokrát, tak to musí byť pravda). Často používa idey, emócie a presvedčenie, aby strhol a presvedčil dav. Že Vám to pripomína mnohých ex premiérov a funkcionárov?

Nakoniec je tu isté čaro a schopnosť očariť. Takýto manipulátori davu majú schopnosť pomerne rýchlo si ich získať a dostať ich do stavu, kedy prestanú premýšľať. Povedal to vodca, tak to musí byť pravda!

„Geniálna myšlienka nemá politickú hodnotu, pokým si ju neosvojí dav.“ Valeriu Butulescu

Zámerne som sa vyhol mnohým definíciám a pojmom, ktoré používa Le Bon. Pretože práve konkrétne úlomky z jeho diela sa stali terčom pochybností a pritom, to podstatné sa dostalo do úzadia. A to je škoda. To podstatné, to na čo sa snaží ukázať a pred čím sa snaží varovať, to je stále platné. Nič sa na tom nezmenilo. Skôr sa plnia tie najhoršie predstavy, ktoré on sám mal.

Často v spoločnosti reznuje Orwellova kniha 1984. Ak by jej autor dnes pozoroval dianie, pravdepodobne by povedal niečo v zmysle že ju napísal, aby pred tými procesmi a mechanizmami varoval a aby sa neopakovali. Rozhodne ju nenapísal preto, aby niekto podľa nej postupoval. A predsa sa nemôžeme ubrániť pocitu, že zlo na východe, na východ od Ukrajiny postupuje podľa tejto knihy. Práve preto táto kniha patrí aktuálne k načítanejším v russku. Jeho obyvatelia sa snažia pochopiť, čo sa stalo a čo bude nasledovať.

Niečo podobné možno povedať aj o Le Bonovej knihe Psychologie davu. Ak sa pozriete na rôzne autoritatívne a diktátorské režimy, ak si kladiete otázku, ako je to možné? Prečo sa ti ľudia tomu nepostavia? Prečo to trpia? A ak si položíte mnohé iné otázky, tak odpovede ponúka práve Le Bonova kniha – ľudia ktorí sa stanú davom, prestanú rozmýšľať a nechajú sa ovplyvniť. Dokonca začnú robiť veci, ktoré by ako jedinci nikdy neurobili…

„Ak raz v živote dosiahneš úspech, spoznáš, že tým najdôležitejším bola tvoje individualita, odhodlanie a nezávislosť, ktoré boli natoľko silné, že si sa nestratil v dave.“ Orison Swett Marden

Le Bon nakoniec ide ešte ďalej. Nehovorí len o dave, ale aj mase. Utváranie masy je spojené s médiami. A to nielen s médiami, ktoré nedávajú priestor premýšľať, ale aj s médiami, ktoré zámerne zavádzajú. Dnes máme problém, že v médiách chýba odbornosť, vyváženosť, ale zároveň pomenovanie pravdy. Okrem toho, pôsobia tu dezinformačné médiá, ktoré rozvracajú spoločnosť zvnútra. Dav ale aj masa sa veľmi ľahko nechajú ovládnuť a zmanipulovať. A tým sa dostáva k pojmu davová psychóza. Ale skôr než k nemu prejdeme, naozaj je Le Bon prekonaný?

Sigmund Freud predsa hovoril o regresií duševnej činnosti na nižší stupeň. Jedinec  v dave smeruje k úpadku… Freud hovorí aj o panike davu. O frustrácií davu.

Hannah Arendtová hovorí, že dav vždy volá po silnom vodcovi. Masa sa zrodila z fragmentov atomizovanej spoločnosti. Komunita, spoločenstvo, rodina… človek vykorenený, je ľahko presadený, kam by nechcel… Kam patrí? A ku komu?

José Ortgea y Gasset hovorí o vzbure davov. Jedinec nerešpektuje iných a spoločnosť. Volá len po právach. Človek v dane nie je ochotný sa nechať usmerniť.

Elias Canetti si všíma, že pre sformovanie davu sú dôležité emócie. A ako ľahko emócie vyradia racionálne myslenie z funkčnosti. Ale hovorí aj o výchove masy a tiež príprave – človek od detstva počúva príkazy a nakoniec ho príkaz zaradí (uprace) do davu.

Hermann Broch si vo svojom diele všimol šialenstvo masy. Akési pomätenie. To predsa vidíme aj u Le Bona.

A môžeme pokračovať – Jung a kolektívne nevedomie, ale aj Stanley Milgram a behaviorálna štúdia poslušnosti a predovšetkým Philip Zimbardo a stanfordský vezenský experiment – čoho všetkého je človek schopný, keď sa stane súčasťou davu a stratí zábrany!

„Obyčajne to býva tak, že tí, ktorí sú namyslení, väčšinou sú aj obmedzení: usilujú sa takto zakryť svoju hlúposť, no človek vedomý si svojej sily a dôstojnosti uteká pred pochvalou davu.“ Velislav Štúr

Le Bonn je veľmi zaujímavou postavou. Vyštudoval medicínu, ale veľmi rýchlo do svojho sveta zapojil aj poznatky antropológie, archeológie, histórie a kultúry, vďaka čomu veľmi plasticky a do hĺbky dokázal pochopiť a popísať pohyby v dave a ako dav vzniká, čo mu vládne a ako ho ovládnuť. Vznikla veľmi originálna kniha, ktorá je akýmsi mementom – varuje pred obdobím, kedy by všetko ovládol a ovplyvnil dav. Žiaľ, tá doba sa priblížila.

„Dav neznáša poriadnych ľudí a poriadni sú mu vždy len na obtiaž.“ Johann Wolfgang von Goethe

Kniha od Le Bona ponúka podnetné čítanie na dlhé večery. Je aj dobrým materiálom do diskusie o fungovaní spoločnosti a demokracie. Veľmi cenným podkladom do ďalšej diskusie je predovšetkým členenie davu. Le Bonnove poznámky k porotcom na súde, k voľbám, k voličom, ale aj k poslaneckému zhromaždeniu. Ako ľahko človek stratí tvár a nechá sa ovplyvniť, dokonca sám svojím vlastným hlasom prispeje k tomu, čo nechcel…

Je potrebná veľká sila osobnosti, aby človek – jedinec dokázal kráčať proti davu a ak treba, tak povedal že nesúhlasí. Takýto jedinec nie je rebel, či revolucionár. Nerobí to z neposlušnosti, či zo vzdoru. Robí to, pretože miluje pravdu a fakty. Cíti zodpovednosť voči sebe, ale aj iným. A predovšetkým, jeho motivácia je dobrá. A rozhodnutia racionálne a podopreté faktami. Jedinec sám nemusí zastaviť dav. Ale ak z neho vystúpi, nepodieľa sa na jeho činoch… a nenesie za ne zodpovednosť. Zodpovednosť sa spája aj s tým, kto mlčal. Nestačí nič neurobiť…

V úvode som spomínal psychózu davu. Psychóza je poruchou duševnej rovnováhy a nepokojným duševným stavom. A s davom sa spája vtedy, keď dav ovládne niekto, kto ho zmanipuluje a ovládne (priam hypnoticky). Akoby dav počúval na slovo a jedince prestal existovať. Že si to neviete predstaviť? Najčastejšie davovú psychózu prežívame v obchodoch – boj o každý banán, preplnené obchody, nakupovanie ako by obchody mali byť mesiac zatvorené. Ale aj nakupovanie do zásob (lebo nebude, lebo je dobrá cena). Táto podoba davovej psychózy ide do peňazí. Horšie je, ak davová psychóza niekoho vynesie k moci a ten si následne ľud podmaní. Na večné časy a nikdy inak!

Tomáš Hupka

Gustae Le Bon bol francúzskym lekárom, antropológom, sociológom a sociálnym psychológom. Bol veľkým znalcom davu a dnes sme si preto priblížili jeho knihu Psychologie davu.

Zdroj fotografie:

www. apnews. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom