Budú alebo nebudú Rázsochy?

Dôvodom má byť podľa generálnej riaditeľky sekcie plánu obnovy Lívie Vašákovej a ministra zdravotníctva najmä nedostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí by dokázali manažovať projekt takéhoto rozsahu.

V krízových opatreniach Národnej implementačnej a koordinačnej autority na úrade vlády (NIKA) sa okrem iného uvádza, že na riadení projektu nemocnice Rázsochy sa podieľajú osoby, ktorých zaradenie ani kompetencie nie sú známe a nie sú ani súčasťou personálnej štruktúry, čo brzdí už aj tak pomalý proces.

Ak je výstavba desiatky rokov očakávanej najväčšej slovenskej nemocnice vedená chaoticky riadeným a poddimenzovaným projektovým tímom, pochybnosti o včasnom dokončení sú na mieste. Podľa môjho názoru je však problém s ľudskými zdrojmi v porovnaní s inými problémami prakticky zanedbateľný.

„Dopredu sme vedeli, že projekty sú na hrane.“ 

Tento nedávny výrok ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského je zaujímavý hneď v dvoch ohľadoch.

Minister otvorene priznáva, že úspešné dokončenie hrubej stavby nemocnice Rázsochy bolo hneď od samého začiatku „na hrane“. Napriek tomu sa vláda predsa len rozhodla alokovať stovky miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti práve sem. Všetci vieme, že štátu už desiatky rokov chýbajú skúsenosti s výstavbou veľkých nemocníc, čoho sú Rázsochy ukážkovým príkladom. Pustiť sa do projektu „na hrane“, a to s minimálnym know-how, je preto prinajmenšom trúfalé.

Na tento výrok sa však pozerám aj ako človek, ktorý má s výstavbou nemocnice skúsenosti. Mojimi očami nebol projekt Rázsochy v čase odklepnutia stámiliónových investícií „na hrane“, ale ďaleko za ňou. Bolo totiž už od počiatku celkom jasné, že postaviť Rázsochy v požadovanom termíne nie je za žiadnych okolností realizovateľné.

Keď som si začiatkom januára preštudoval materiál EIA, ostal som ešte skeptickejší.

Autor neznámy

Ak si materiál pozorne preštudujete, zistíte, že sa v ňom nenachádza meno architekta ani projektanta. Je to tým, že žiaden projekt na nemocnicu zatiaľ zrejme neexistuje. Štát sa však i tak rozhodol požiadať o posúdenie vplyvov na životné prostredie, hoci z logiky veci je proces nasledovný:

• Stavebník osloví architekta (prípadne architektov prostredníctvom architektonickej súťaže), ktorý navrhne budovu.
• Na základe tohto návrhu vypracuje projektant architektonickú štúdiu a spracuje základné bilancie a informácie o zámere.
• Na základe štúdie sa spracuje dokumentácia zámeru pre EIA.

Javí sa, že štát krok s prípravou projektu preskočil a aktuálne žiada o EIA len na akúsi siluetu budúcej nemocnice. Ide o podobný prípad, ako keby sme chceli vyrobiť auto, už skladáme jeho podvozok, ale stále netušíme, či z toho bude SUV, kombi alebo sedan. Predpokladám, že projekt sa bude pripravovať súbežne s prebiehajúcim konaním na ministerstve životného prostredia. Tu však hrozí, že závery ministerstva môžu viesť k zmenám v projekte, čo stojí nielen peniaze, ale aj čas.

Návrh nemocnice a realizáciu stavby by malo podľa verejne dostupných informácií zastrešiť slovensko-izraelské konzorcium. Nejde však o jednu bytovku s nájomnými bytmi, ale o jednu z najväčších investícií do verejnej budovy za ostatných niekoľko rokov. Zatiaľ absentujúca verejná diskusia k projektu, architektonická súťaž a tender na generálneho projektanta je tak v absolútnom nesúlade so sľubmi o transparentnosti, s ktorými sa súčasná vláda uchádzala o priazeň voličov v posledných parlamentných voľbách.

Kedy do nemocnice Rázsochy vkročí prvý pacient?

Podmienky pre načerpanie financií z Plánu obnovy sú jasne dané a relatívne prísne. V prípade Rázsoch dostane Slovensko od Európskej únie len financie na hrubú stavbu. Tá musí byť dokončená v júni 2026. Čo bude s dostavbou nemocnice neskôr a na kedy je naplánované jej otvorenie je problém, ktorý sa týka iného volebného obdobia a odpovedí na tieto otázky by sme sa dnes dožadovali márne. Poďme sa dnes preto pýtať, či štát stihne postaviť aspoň hrubú stavbu nemocnice.

Keď sa na harmonogram výstavby pozrieme očami stavebníka a cez prizmu slovenských reálií, ktoré nás zaradili na chvost rebríčka Svetovej banky, ktorá hodnotí jednoduchosť získania stavebného povolenia, hrubá stavba dokončená do júna 2026 sa javí byť utópiou.

Ak by som mal výstavbu nemocnice Rázsochy na starosti ja a môj tím, harmonogram by od bodu, v ktorom sa projekt nachádza dnes, vyzeral nasledovne:

Aktuálne prebieha proces EIA, ktorý potrvá približne 12 mesiacov. Aj to len v ideálnom prípade, nakoľko trvanie závisí od rozsahu požiadaviek v zisťovacom konaní a následného dopracovania a vyhodnotenia zámeru.

Povedzme, že v polovici procesu EIA začneme spracovávať aj dokumentáciu pre územné rozhodnutie tak, aby sme ju v momente právoplatnosti EIA začali prerokovávať. Od začiatku prerokovávania po získanie územného rozhodnutia ubehne približne 11 mesiacov. Za tento čas bude štát musieť zaobstarať desiatky stanovísk od dotknutých orgánov.

Po získaní právoplatného územného rozhodnutia nasleduje 9 mesiacov ďalšieho prerokovávania projektu. Po skončení tohto procesu dostane nemocnica stavebné povolenie.

Rozprávame sa však o naozaj optimistickom harmonograme, ktorý nepočíta s možnými prieťahmi na strane úradov, odvolaniami, či inými okolnosťami, s ktorými sa stavebník v praxi stretáva úplne bežne. Harmonogram dokonca neráta ani s preukázateľne nižšou efektivitou štátu.

Podľa nášho odhadu by tak výstavba Rázsoch mohla byť zahájená na prelome 3. a 4. kvartálu roka 2025 – čo je necelý rok pred plánovaným termínom ukončenia hrubej stavby. Pre porovnanie – hrubú stavbu Nemocnice Bory sme dokončili necelé tri roky od začiatku výstavby.

Mimochodom, začiatok výstavby ešte stále negarantuje včasné a úspešné dokončenie nemocnice. Množstvo problémov totiž vystane aj po zahájení výstavby, nakoľko nemocnica je náročný a komplexný projekt. Moment, kedy sa do zeme zaborí prvý bager, so sebou prinesie nespočetné množstvo potenciálnych problémov, s ktorými sa za posledné desaťročia stretlo na Slovensku len veľmi málo ľudí.

(Ne)pripravenosť

Keď sa Penta pred necelými dvoma rokmi rozhodla uchádzať sa so svojimi projektami o financie z Plánu obnovy, vnútri firmy sa spustili procesy, ktorých cieľom bolo pripraviť projekty do takej podoby, aby boli realizovateľné v požadovanom termíne.

Procesy sa spustili aj napriek tomu, že projektový tím v danom čase nevedel, či sa o tieto financie vôbec budú môcť uchádzať aj neštátne nemocnice, nakoľko vláda s rozhodnutím otáľala dlhé mesiace. Pri stanovených šibeničných termínoch bol ale každý týždeň dôležitý a bolo potrebné tento čas využiť naplno.

Už vtedy sieť našich nemocníc upozorňovala na to, že najdôležitejším kritériom pre získanie financií z Plánu obnovy by mala byť pripravenosť jednotlivých projektov. Vyššia pripravenosť projektu by totiž znižovala pravdepodobnosť, že európske peniaze (opäť raz) prepadnú.

Žiaľ, na pripravenosť projektov nebol kladený dostatočný dôraz, čo môže viesť k veľmi nešťastnej koncovke. A to len preto, lebo politickým predstaviteľom poslúžil Plán obnovy ako nástroj v politickom boji. V ňom boli ochotní riskovať prepadnutie stoviek miliónov eur len preto, lebo nechceli, aby financie išli do regionálnych nemocníc, z ktorých časť síce prevádzkuje Penta, ale vlastnia ich VÚC.