Denník N

Prvé úverové družstvo na Slovensku a aj vo svete. Čo o ňom vieme? 

Poštová známka venovaná 150. výročiu založenia prvého úverového družstva v Európe pod názvom Spolok gazdovský v Sobotišti a jeho zakladateľovi, učiteľovi a národovcovi, Samuelovi Jurkovičovi.
Poštová známka venovaná 150. výročiu založenia prvého úverového družstva v Európe pod názvom Spolok gazdovský v Sobotišti a jeho zakladateľovi, učiteľovi a národovcovi, Samuelovi Jurkovičovi.

Viete, čo bolo impulzom založenia prvého úverového družstva na svete? Vedeli ste, že vzniklo na území Slovenska? Aké členské vklady dávali do družstva prví členovia? Čo ho nakoniec zničilo? Pozrime sa spoločne na to, ako také družstvo vznikalo. 

Vo februári oslavujeme 178. výročie založenia prvého družstva v kontinentálnej Európe a zároveň aj prvého úverového družstva na svete. Dátum jeho vzniku je 9.2.1845, ale pre mnohých ľudí je to neznámy deň a zaslúžil by si osvetu. Preto sme sa rozhodli aj my, členovia Tradičného družstva priniesť v tomto blogu aspoň v jednoduchosti obdobie vzniku prvého družstva, aby každý, koho to zaujíma, vedel ako vznikalo.

Preneste sa vo svojich myšlienkach do štyridsiatych rokov 19. storočia na Slovensko, ktoré bolo súčasťou Uhorska, resp. habsburskej monarchie. Nemali sme tu žiaden priemysel a v poľnohospodárstve pretrvávali poddanské vzťahy. Okovy feudalizmu stále spútavali naše obyvateľstvo. K tomuto všetkému si predstavte neúrody, hladomory, revolúciu, epidémiu cholery. V týchto podmienkach vyrastala mladá štúrovská generácia na čele s Ľudovítom Štúrom, ktorá si uvedomovala, že ak chce zmeniť sociálnu situáciu a odstrániť biedu z každodenného života ľudí, nestačí len mať vlastný jazyk, vzdelávať a vychovávať k národnému cíteniu, ale musia vyriešiť aj nie veľmi dobrú hospodársku situáciu ľudí. K takémuto poznaniu dospeli aj mnohí ďalší dedinskí kňazi a učitelia, ku ktorým patril aj Samuel Jurkovič, učiteľ v Sobotišti. Veľmi pekne túto potrebu pomáhať pozdvihnúť hospodársku situáciu vystihuje jeho citát zo Stanov Gazdovského spolku:

„Spolok gazdovský je tovarišstvo dobrovoľné, tím cílem založené, aby sa majetnosť, gazdovstvo, remeslá a vubec lepší stav gazdovství napomoci mohel.“ 

Kto bol Samuel Jurkovič? 

Narodil sa 9.2.1796 v Brezovej pod Bradlom. Bol učiteľom a ľudovýchovným a kultúrnym pracovníkom. Inicioval založenie Slovenského národného divadla nitrianskeho, v Sobotišti založil čitateľský spolok a nedeľnú školu, písal učebnice. Zbieral peniaze pre rozličné národné akcie a rozširoval štúrovskú literatúru, bojoval za etablovanie slovenského jazyka. Svojou nezištnou prácou si Jurkovič získal srdcia a rešpekt štúrovcov, ale aj širokých vrstiev roľníkov. Bol kritikom sociálnej nerovnosti a zdôrazňoval ideu svojpomoci. Veľmi skoro spoznal, že “chlebové” problémy ho ťažia viac ako ktorékoľvek iné. Stálo ho to veľa odvahy, vlastenectva a oddanosti práce za národ, kým začal písať kapitolu v dejinách, ktorá ovplyvnila celý svet. Keď založil svoj prvý spolok – družstvo, stal sa  svojím spôsobom organizátorom družstevníctva. Sám dokonca poeticky vysvetľoval, “ústav tento nepovstal ani z hlbokého mudrovania, ani dajakým umením, ale ani nie je plod sebectva, lež zo samého ľudu slovenského a národa, ako z lipového jadra, vyrástol. “ Alebo sú známe aj jeho slová: „Nie je Slovák len duchovne zanedbaný, ale poľutovania hodná jeho bieda svedčí o materiálnom zanedbaní. Pomôž mu najprv, aby sa materiálne zmohol, a stvoríš z neho podstavok, tak ho potom z hnusného ožralstva vykúpiš a zaraz zasvätíš k vyššiemu vzdelávaniu v nedeľnej škole.“ Samuel Jurkovič (cit. podľa Ruttkay 1965, s. 103)

Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča, Sobotište
Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča, Sobotište

Čo bolo teda impulzom k založeniu prvého úverového družstva? 

Bola to snaha čeliť vtedajšej biede znásobenej rokmi neúrody a epidémií. Mala to byť aj jedna z ciest ako aspoň čiastočne odstrániť katastrofálny akútny nedostatok úverov, ako chrániť ľud pred úžerníckymi úrokmi krčmárov a obchodníkov, ako aj pred exekúciami majetku roľníkov. V tom čase sa síce zakladali peňažné ústavy a sporiteľne, tie však vznikali za účelom maximálneho zisku a zbieranie vkladov od sociálne najnižších a najslabších vrstiev obyvateľstva pre ne nebolo zaujímavé. Väčšie šance pre obyčajných ľudí malo pole ľudového peňažníctva, a práve tu sa prvú brázdu snažil vyorať práve Samuel Jurkovič. Rozhodol sa pomáhať najchudobnejšej vrstve, svojpomocou a vzájomnou podporou, lebo tá to v tom čase najviac potrebovala. Dňa 9.2.1845 bol založený Gazdovský spolok, a stal sa prvou organizáciou družstevného typu na území Slovenska, Uhorska, monarchie a kontinentálnej Európy súčasne.

Ako fungoval Gazdovský spolok?

Na zakladajúcu schôdzu sa dostavilo 12 ľudí – učitelia, remeselníci, ale najmä roľníci. Bolo to v deň narodenín Samuela Jurkoviča, teda 9.2.1845. Stanovy pomáhal vypracovať Jozef Miloslav Hurban (neskôr prvý predseda Slovenskej národnej rady). Za “správcu a predsedníka” si zvolili Samuela Jurkoviča. Cieľom spolku bolo pravidelne prijímať drobné vklady svojich členov (každý týždeň) a v prípade potreby im finančne vypomáhať. Šesťpercentný úrok zo zapožičanej sumy bol príjmom spolku a jeho výška bola oproti úžerníckym zvyklostiam tej doby symbolická. Treba si uvedomiť, že pri panujúcom chronickom nedostatku úveru sa u úžerníkov v tomto období peniaze požičiavali za úrok až do výšky 50 %. Existujúce peňažné ústavy požičiavali len väčšie sumy a tie obyčajný roľník alebo remeselník nemal šancu dostať. Spolok teda požičiaval len malé sumy a ich cieľom bolo odvrátenie bezprostrednej existenčnej hrozby akým bol hlad a neúroda. Požičiaval aj na rozširovanie dielní, zlepšenie výroby, ale člen musel mravne a čestne žiť, vyvarovať sa nočnému túlaniu, opilectvu a hazardu, takže pôžičku dostal iba človek statočný, usilovný, pracovitý a šetrný. Pri vstupe do spolku člen zložil základnú sumu 30 grajciarov. Následne 1x týždenne, v presne stanovený čas v nedeľu, vkladal 3 grajciare. Vklady sa úročili 6 percentným úrokom. Finančné operácie sa precízne zaznamenávali v účtovných záznamoch a členských knižkách. Stanovy obmedzovali na začiatku počet členov 30, neskôr to bolo 60 členov. Noví záujemcovia sa prijímali len vtedy, keď niekoho vylúčili, alebo umrel nejaký člen.

Spolok nemal ambíciu byť ani masovou a ani bohatou inštitúciou, chcel len pomáhať ľuďom, keďže nikto „zhora“ im nepomáhal. Navyše sa musel stále brániť útokom rôznych neprajníkov, ktorí šírili dezinformácie. Z toho dôvodu bolo výhodou, že členovia sa dobre poznali a spoločné záujmy a potreby, svojpomoc a vzájomná podpora boli hlavným spojivom medzi nimi.

V čom sa spolok líšil od ostatných spolkov? 

Jurkovič mal pri svojich aktivitách stále pred očami myšlienku štúrovcov o nevyhnutnosti zladiť hospodársku stránku podniku s národnou, t.j. vzdelávacou a mravnou. Účastníci zakladajúceho zhromaždenia sa zaviazali, že nebudú páliť lieh a piť alkoholické nápoje. “Šľachetný” a mravný život sa vyžadoval od každého člena a len takému členovi bola povolená pôžička. Pokiaľ sa v tomto smere niekto previnil, bol napomenutý, resp. vylúčený zo spolku. V stanovách bola zakotvená požiadavka pravidelného vzdelávania a čítania “užitočných knižiek”.  Z príjmov spolku sa kupovali slovenské kalendáre a odoberali Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život.  Na výročie založenia spolku bolo na návrh Jurkoviča rozhodnuté, že každý člen je povinný zasadiť na obecnom pozemku dva ovocné stromy a dve lipy a potom sa o ne starať, čo malo okrem mravného aj ľudovýchovný rozmer.

Mal spolok úspech? 

Účinkovanie spolku sa v radoch štúrovcov ale aj širokej slovenskej verejnosti stretlo s nebývalým ohlasom. Správy o ňom sa šírili súkromnou korešpondenciou i článkami v tlači. Začiatkom roku 1848, teda po trojročnom fungovaní spolku, mal vo svojej pokladnici 600 zlatých v striebre, čo bol úctyhodný výsledok systematickej a cieľavedomej práce medzi obyvateľmi nie veľmi bohatého Sobotišťa. Podľa vzoru spolku v Sobotišti začali vznikať desiatky spolkov a družstiev po celom Slovensku a Jurkovičova myšlienka svojpomoci sa začala šíriť už svojou vlastnou cestou.

Čo komplikovalo fungovanie spolku? 

Toto úspešné napredovanie však prerušila revolúcia. Prenasledovanie národne orientovaného Jurkoviča viedlo k tomu, že bol prinútený opustiť Uhorsko a odišiel do Prahy. Nepriaznivé politické problémy, výnimočný stav, nastupujúci absolutizmus opierajúci sa o armádu a políciu, nové štátoprávne a administratívno-správne podmienky, likvidácia práv a slobôd a sklamané nádeje Slovákov, to všetko nevytáralo podmienky pre rozvoj družstevného hnutia. Navyše v týchto nepokojných časoch nachádzali medzi obyvateľstvom úrodnú pôdu poplašné dezinformácie, že dobrovoľnícke zbory a vojenské oddiely budú drancovať dediny a zamerajú sa na pokladnice gazdovských spolkov. Táto zdanlivo bezvýchodisková situácia negatívne poznamenala mnohých dovtedy aktívnych jedincov, ktorí rezignovali a pod ťarchou sklamania sa utiahli do ústrania. Po svojom návrate sa už márne snažil oživiť svoje dieťa. Jurkovič preto s ťaždým srdcom pristúpil na likvidáciu. Dňa 21.1.1951 po šiestich rokoch fungovania a po vyplatení všetkých členov sa spolok rozpustil. Podobný osud postihol aj ďalšie družstvá, ktoré vznikli podľa vzoru sobotišťského predchodcu. Na poslednom riadnom zhromaždení Gazdovského spolku Jurkovič povedal:

„Že aj takýto, hoci v malom počte zavedený a usporiadaný ústav, za tie roky predsa len pre mnohých bol prospešný a užitočný, to musia priznať tí, ktorí z jeho činnosti mali osoh. A nech povie kto chce a ako chce, istá neomylná pravda sa skrýva v poznaní, že náš vcelku úbohý a roztratený národ nevyhnutne potrebuje takéto ústavy v záujme svojho materiálneho a duchovného zvelebenia. Jedine vtedy sa postaví na nohy, ak spojí svoje sily.”

Priekopník družstevníctva na Slovensku, ale aj vo svete. 

Gazdovský spolok bol dobrovoľnou družstevnou organizáciou založenou na báze svojpomoci a vzájomnosti – pracoval len so získanými vkladmi, striedal pôžičky jednotlivým záujemcom, charakterizovalo ho spoločné ručenie. Dôsledné uplatňovanie týchto zásad, keď otázka zisku nebola prioritou, robila z neho prvé úverové družstvo na svete. V porovnaní s rôznymi dobročinnými organizáciami, resp. rôznymi typmi sporiteľní, ktoré tiež pracovali s vkladmi a pôžičkami vynikal Gazdovský spolok spomínanými zásadami svojpomoci a vzájomnosti, ktoré mu dodávali jednoznačne družstevný charakter. Spolky – družstvá vznikali cestou zdola, bez akejkoľvek štátnej či súkromnej podpory. Vznikali a pracovali bez adekvátnej legislatívnej opory a o to je ich vznik a činnosť obdivuhodnejšia. Zánikom Jurkovičovho družstva a jeho nasledovníkov končí prvé obdobie, prvá vlna družstevníctva, aby za ňou mohla prísť ďalšia. Ale to je už námet na iný článok.

Ak sa Vám myšlienky vzájomnej spolupráce, svojpomoci a solidarity páčia, spoznajte viac naše družstvo v tomto videu, ktoré pripravili naši členovia z Poľska. Ak sa Vám naše družstvo zapáči, pridajte sa k nám. Môžete si prečítať aj ďalšie naše blogy, v ktorých sa venujeme družstevníctvu a družstvám.

Členovia Tradičného družstva

ZDROJ: PERNÝ, Lukáš: Slovák, ktorý založil prvú kooperatívu v strednej Európe, zaslúžil sa o rozvoj ľudovýchovy aj rozvoj divadla. In: Matica.sk, 2023/Samuel Jurkovič, slovenský národný buditeľ a zakladateľ družstevníctva. In: Blog.pravda.sk, 2019

Pri písaní blogu sme sa inšpirovali knihou: 150 rokov slovenského družstevníctva. Víťazstvá a prehry. Ing.Miroslav Fabricius CSc., PhDr. Roman Holec, CSc., Doc.PhDr.Jan Pešek CSc., JUDr. Oto Virsik, Vydala Družstevná únia SR, 1.vydanie 1995

Teraz najčítanejšie