Denník N

Stanovisko k výstavbe lanovky – alebo Otázky a odpovede na tému: Prečo nie je dobré a rozumné stavať lanovku na Zobor

Autorom textu je doc. RNDr. Peter Mederly, PhD.

Čo znamenajú Zoborské vrchy pre ochranu prírody a krajiny na Ponitrí a na Slovensku?

Oblasť Zobora je prírodovedne najvzácnejšie a najvýznamnejšie územie v CHKO Ponitrie a v širokom regióne Nitry. Dokumentuje to množstvo chránených druhov rastlín, živočíchov, biotopov, a tiež maloplošných chránených území a to, že Zoborské vrchy sú chráneným územím európskeho významu NATURA 2000. Tieto hodnoty sa koncentrujú na malej ploche a predstavujú najvýznamnejšie prírodné dedičstvo v regióne i v celoslovenskom kontexte. Donedávna bolo územie relatívne málo ovplyvnené ľudskými aktivitami, čo dávalo veľkú možnosť pre poznávanie fenoménov nenarušenej prírody.

Okrem prírodoochranných hodnôt územie poskytuje celý komplex ekosystémových funkcií a služieb, z ktorých sú najvýznamnejšie najmä regulácia kvality rôznych zložiek prostredia (ovzdušie, voda, pôda), zadržiavanie uhlíka a príspevok k zmierňovaniu zmeny klímy (zmierňovanie teplotných extrémov, podpora zadržiavania vody), historické a symbolické hodnoty, estetické pôsobenie a zdroj inšpirácie. Prírodná rekreácia a turistika je jednou z týchto funkcií územia – ale musí byť uskutočňovaná tak, aby nenarúšala a nedegradovala ostatné hodnoty a funkcie Zoborských vrchov.

Čo znamenajú Zoborské vrchy pre nás, Nitrančanov, a pre pravidelných návštevníkov?

Zobor a Pyramída sú pre nás všetkých najcennejšie tým, že sú od nepamäti symbolmi Nitry. Už desaťročia sú aj najviac využívaným rekreačným zázemím mesta. Mali by sme preto odstrániť určité negatívne javy pôsobiace v súčasnosti, a nie vytvárať nové problémy. Potrebujeme celý priestor medzi liečebným ústavom, Zoborom a Pyramídou skultúrniť, vytvoriť zázemie pre „mäkký“ turizmus, nie budovať nové objekty a komercionalizovať toto územie. Nepotrebujeme Zobor ako miesto masového prílevu rekreantov, ale potrebujeme účinnejšie chrániť prírodu Zoborských vrchov a  zlepšiť podmienky pre peších turistov.

Aké vplyvy na životné prostredie (prírodu a spoločnosť) by mala výstavba lanovky na Zobor?

Stručne povedané, boli by to negatívne vplyvy na životné prostredie (najmä lesné ekosystémy) a sčasti aj na obyvateľov okolia liečebného ústavu, turistov a na takých návštevníkov Zobora, ktorým nevonia masová rekreácia a komercia v prírode. Vybudovaním lanovej dráhy a pridružených aktivít by celá oblasť zásadne zmenila charakter a zmenila by sa na oblasť masového turizmu so všetkými negatívnymi vplyvmi, ktoré táto činnosť prináša. Najvážnejšími priamymi vplyvmi by boli rozsiahle výruby lesa, poškodenie významných biotopov rastlín a živočíchov, vytvorenie bariérového prvku v doposiaľ celistvom lesnom priestore, zmena scenérie Zobora a najmä Pyramídy. Lanovka by pravdepodobne priniesla nárazovo veľký nárast návštevnosti Pyramídy a Zobora (navrhovaná hodinová kapacita lanovky je 300 osôb), a zároveň aj „komercionalizáciu“ celého priestoru (vyvolanými investíciami sú navrhovaná reštaurácia s ubytovaním, rekonštrukcia prístupovej cesty – čo by umožnilo organizáciu rôznych komerčných akcií). Negatívne by boli aj vplyvy na obyvateľov Pivonkovej ulice a priľahlých ulíc – v ich blízkosti by bola dolná stanica lanovky s parkoviskom (navrhovaný je aj bufet, požičovňa bicyklov, cyklo- a bežecké trasy na úkor lesa), kvalita ich života by sa podstatne znížila.

Komu by tento zámer mohol prospieť?

Prevádzka lanovky, vyvolaných investícií a zvýšenie návštevnosti by prospelo pravdepodobne prevádzkovateľovi reštaurácie (hotela?) na Pyramíde a zariadení pri dolnej stanici (zisk z prevádzky týchto zariadení). Možno by prospela investorovi stavby a prevádzkovateľovi lanovky – ale to je veľmi otázne. Možno by prospela „sviatočným“ rekreantom, ktorí sa radi nechajú niekam odviesť alebo vyviesť, chcú si spraviť atraktívne selfíčko a nezablatiť si pritom topánky, ideálne dať si kávu alebo aj obed. Určite by lanovku občas využili aj návštevníci Nitry a jej obyvatelia, ktorí si z času na čas radi vyjdú do prírody. Ale koľkokrát za rok by ste sa vyviezli hore, keď zistíte, že je to tam preplnené ako na Chopku v čase prázdnin?

Komu by  zámer výstavby lanovky neprospel? 

Jednoznačne by neprospel prírode Zoborských vrchov. Toto prírodoochranne medzinárodne významné územie je veľmi citlivé (zraniteľné) a jeho únosnosť je obmedzená vzhľadom k veľmi malej rozlohe. Masový turizmus by viedol k nadmernému zaťaženiu územia a k jeho degradácii. Okrem toho by tento zámer neprospel ani väčšine obyvateľov Nitry – vrátane turistov a cykloturistov. Najmä preto, lebo Zobor je pre nás všetkých najcennejší tým, že ide ešte stále o relatívne pokojné a veľmi cenné prírodné zázemie mesta – napriek viacerým negatívnym javom, ktoré sa tu v súčasnosti dejú. A výstavba lanovky, výrazné zvýšenie návštevnosti a najmä vnesenie komercie do tohto priestoru by to určite zmenili.

Prečo teda nestavať lanovku na Zobor a čo robiť namiesto toho?

Zamietnuť zámer výstavby lanovky na Pyramídu je potrebné najmä z dôvodu neprijateľného zásahu do chráneného územia európskeho významu, znehodnotenia rozsiahlej časti chráneného územia a degradácie ekosystémových funkcií a služieb, ktoré dotknuté územie v súčasnosti poskytuje. Sme presvedčení, že proces hodnotenia vplyvov na životné prostredie (EIA) potvrdí túto skutočnosť. V r. 2018 Mesto Nitra neschválilo požiadavku na zmenu územného plánu, ktorá by zaradila lanovku do rozvojových zámerov mesta a Okresný úrad v Nitre, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal tzv. rozsah hodnotenia, v ktorom stanovil požiadavky na posúdenie stavby. Celý zámer je nevyhnutné podrobne a komplexne posúdiť z hľadiska vplyvov na životné prostredie vo viacerých variantoch – vrátane 28 špecifických požiadaviek. Okrem toho, investor musí zdôvodniť prínosy zámeru vzhľadom k situácii bez výstavby lanovky, a len v prípade celospoločenských prínosov by bolo možné tento zámer schváliť. Pre prípadné schválenie stavby nie je podstatné, či sa investorovi alebo predkladateľovi zámeru podarí presvedčiť dostatok obyvateľov mesta o tom, že chce Zobor „skrášliť“, ale podstatný je pozitívny výsledok posudzovania vplyvov na životné prostredie a súhlas priamo dotknutých obyvateľov. A to sa – pevne veríme – nestane, pretože ako uvádzame vyššie, nepriaznivé vplyvy mnohonásobne prevažujú nad čiastkovými pozitívnymi vplyvmi.

A čo teda robiť namiesto lanovky? Vo všeobecnosti, namiesto výstavby nových technických a obslužných zariadení meniacich prírodný charakter územia je vhodné využívať a podporovať ekologicky prijateľné a dlhodobo udržateľné formy rozvoja turizmu a cestovného ruchu, ktoré nedevastujú prírodu. V prípade Zobora ide napr. o propagáciu pešej turistiky a alternatívnej dopravy (regulovaná cykloturistika, prípadne konské povozy), využívanie územia na environmentálnu výchovu a iné environmentálne aktivity. Dôležité je sústrediť sa aj na odstránenie súčasných negatívnych faktorov v širšom území (výrub lesa vo viacerých častiach Zobora, vysušovanie územia a degradácia lesných spoločenstiev, nedostatočná regulácia cyklistickej dopravy, zošľapávanie a erózia turisticky exponovaných území, odhadzovanie odpadkov, nedostatočné podmienky pre kontrolnú funkciu Stráže prírody a pod.).

Len takto uchováme Zobor, jeho krásu a nesporné hodnoty nielen pre nás, Nitrančanov, ale aj pre iných – a pre ďalšie generácie!  

V mene zainteresovanej verejnosti mesta Nitra

doc. RNDr. Peter Mederly, PhD.

Ing. Richard Ulianko

Mgr. Martin Jančovič, PhD.

 

Teraz najčítanejšie

Martin Jančovič

PhD. v odbore Ochrana a využívanie krajiny s celoživotným záujmom o prírodu, geografiu, ekológiu, šport a metal. Veda a technológia, priestorové plánovanie, ekosystémové služby, ochrana prírody.