Pozreli sme sa na dáta, ktoré každoročne posielajú materské školy ministerstvu školstva, a ktoré spracúva Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI). Zanalyzovali sme ako sa vyvíjala výška školného na začiatku školského roka v približne 3 000 materských školách (MŠ) od roku 2019 do roku 2022. Je potrebné zdôrazniť, že mapujeme situáciu k polovici septembra 2022. Školné odvtedy v rôznych obciach narástlo alebo sa plánuje zvýšiť, o čom informovali viaceré médiá [1] [2]. Školné je len jedným z poplatkov, ktoré súvisí s účasťou dieťaťa v MŠ. Celkové náklady rodičov môžu byť násobne vyššie.

Kto určuje výšku školného?

Podmienky určovania výšky školného (tzv. príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy) stanovuje školský zákon. V prípade obecných MŠ, teda tých, ktoré zriaďuje obec/mesto/mestská časť prispieva zákonný zástupca dieťaťa mesačne na čiastočnú úhradu výdavkov MŠ. Výšku príspevku určuje zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením. Školné sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do MŠ a zriaďovateľ môže určiť aj podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia tohto príspevku.

Zriaďovatelia spravidla zohľadňujú trvalý pobyt dieťaťa, vek či počet súrodencov v MŠ. Školné sa napríklad neuhrádza v obecných MŠ za deti v povinnom predprimárnom vzdelávaní (obvykle 5-ročné), a za určitých podmienok, za deti z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a tiež deti, ktoré sú napr. z centra pre deti a rodiny (bývalé detské domovy). Školné vyberajú aj cirkevné a súkromné MŠ, a to aj za deti na povinnom predprimárnom vzdelávaní (tie môžu školné vyberať aj za deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné).

Priemerné školné

V roku 2022 bolo v obecných MŠ priemerné školné 14 €, 31 € v cirkevných a 218 € v súkromných. Oproti roku 2019 zdraželo školné hlavne v obecných MŠ (+21%) až potom v cirkevných (+18%) a súkromných (+9%).

Keďže väčšina detí (91-92% v závislosti od roku) chodí do obecných MŠ, pozreli sme sa bližšie na trendy vo výške školného práve v nich.

Priemerné školné v obecných MŠ sa v roku 2022 pohybovalo od 6 € v okresoch Svidník, Vranov nad Topľou a Rimavská Sobota po 45 € v Bratislave I a Bratislave III. Najvyššie školné bolo okrem Bratislavy aj v jej okolitých okresoch a v Košiciach.

V 17 okresoch, medzi nimi napríklad Bratislava I, Rimavská Sobota a Komárno sa priemerné školné v obecných MŠ nezvýšilo od roku 2019 o viac ako 1 €. V 51 okresoch rástlo školné od 1 do 5 € a v 11 sa zvýšilo o 5 a viac €. Najviac vzrástlo školné v okresoch Bratislava II (+11,9 €), Bratislava V (+10,8 €) a Malacky (+7,6 €).

Výška priemerného školného v obecných MŠ závisí aj od veľkosti obce. Malé obce (do 1 000 obyvateľov) mali v roku 2022 najnižšie školné, v priemere 10 €, zatiaľ čo mestá (15 000 a viac obyvateľov) mali najvyššie školné, v priemere 60 €. Najrýchlejšie rástlo školné v porovnaní s rokom 2019 hlavne v stredne veľkých obciach (1 000 až 4 999 obyvateľov), a to o 32%.

Štatistický model

Aby sme zodpovedali, čo vplýva na výšku školného, použili sme aj štatistickú metódu, tzv. lineárnu regresiu. Výhodou tejto metódy, oproti jednoduchému porovnávaniu priemerného školného (ako sme robili doposiaľ), je, že vieme zohľadniť rôzne veci súčasne.

To môže byť užitočné, napríklad preto, že priemerné školné v mestách môže byť ovplyvňované vyšším počtom súkromných MŠ. Prípadne, priemerné školné v okrese môže byť nižšie z dôvodu vyššieho počtu malých obcí. Lineárna regresia nám pomôže "upratať" tieto súvislosti a spresniť, aké faktory majú vplyv na výšku školného.

V každom roku sa pozeráme na vzorku približne 3 000 materských škôl, teda na takmer všetky materské školy na Slovensku. Analyzujeme, aký vplyv na výšku poplatkov majú nasledujúce faktory: typ zriaďovateľa (obecný/súkromný/cirkevný), vyučovací jazyk, veľkosť obce a okres.

Výsledky modelu

Výsledky štatistického modelu potvrdzujú, že cirkevné MŠ majú aj po zohľadnení veľkosti obce, vyučovacieho jazyka a okresu stále zhruba o 51-56% vyššie školné ako obecné (v závislosti na roku). Za súkromné materské školy zaplatia rodičia približne 6-násobne viac.

Model tiež ukazuje, že priemerné školné v mestách je o 86-92% vyššie ako v malých obciach a že MŠ s vyučovacím jazykom maďarským majú o 27-32% nižšie školné ako MŠ s vyučovacím jazykom slovenským.

Aj MŠ, ktoré vyučujú aj v slovenčine aj v maďarčine majú po zohľadnení iných faktorov, napríklad zriaďovateľa, mierne nižšie školné. Na druhej strane iný vyučovací jazyk súvisí s vyšším školným.

Výsledky modelu potvrdzujú, že faktory, ktoré sme identifikovali, súvisia s výškou školného a sú v čase pomerne konzistentné. Napríklad, rozdiel v školnom medzi mestami a malými obcami bol približne rovnaký vo všetkých sledovaných rokoch.

Ondrej Škvarenina (Inštitút vzdelávacej politiky)

V prípade záujmu o podrobnejšie dáta nás kontaktujte na mailovej adrese [email protected]