Intelektuálny svet ako terapeutické útočisko. Alebo ako filozofické bádanie dopomáha k psychickej pohode

Som študentkou filozofie a milujem veľké hlavy. Hlavne ich schopnosť preskúmať kúty mysle a plávať proti prúdu nepoznania. Zoberiem do ruky keramickú šálku a púšťam sa do tvorby, či už do písania poézie alebo nadobúdania nových poznatkov. Článok, na ktorý práve hľadíš, nebude reflektovať nič iné, ako kontemplácie mojich dní.

Mnoho mysliteľov sa utiekalo k filozofii, keď ich v živote postihli náročné situácie. Myšlienky, ktoré boli za ich čias odsúdené a hodné pohoršenia, sú dnes klenotom a večným zdrojom. Venovali sa totiž otázkam, ktoré zavítajú do mysle každého človeka. Boethiovo dielo O úteche filozofie bolo radostnou chválou nájdenia útočiska v náručí filozofie. Dielo, ktoré napísal v cele, predtým, ako ho poslali na smrť. Čo bolo na filozofii také silné, že sa pred koncom života rozhodol venovať jej svoje posledné momenty?

Ako študentka filozofie som mala momenty, keď som pri existenciálnej úzkosti našla oporu v hradbách hĺbania. Avšak vždy mi v hlave vŕtala myšlienka, prečo dokáže filozofia uspať neprajné stavy, strachy a neistoty. Z čisto subjektívneho prežívania môžem povedať, že popri navštevovaní terapie mi čítanie filozofie prehĺbilo pohľad na vlastnú psychickú situáciu. Filozofia ma donútila nedotýkať sa len povrchových dojmov, ale nazrieť (ako by Nietzsche povedal) do priepasti svojho vnútra.

Z pohľadu filozofie a jej slovníka existuje mnoho perspektív, cez ktoré sa dá nahliadnuť na danú tému. Ako príklad môžem spomenúť existenciálnu terapiu, ktorú aj na Slovensku praktizujú viacerí psychológovia. Existenciálna terapia je formou terapie, ktorá sa zameriava na prežívanie existenciálnych otázok, ako je smrť, osamelosť či zmysel života. Nesústredí sa na „nevedomé“ procesy, ale na subjektívnu skúsenosť pacienta bez redukcie na teóriu. A síce, keď zoberieme filozofiu do terapeutickej praxe (či už je to existenciálna terapia alebo iná), tak je to skúsenosť intersubjektívna na základe profesionálnej väzby, ktorá si vyžaduje odstup psychológa od pacienta. Napriek jasnej užitočnosti a výkonnosti spomenutej formy terapie, je to niečo špecificky odlišné od situácie jednotlivca, ktorý sa ponára do filozofických textov. Tam prichádza k osobnejšiemu stretu s bytostne sa dotýkajúcou väzbou.

Jedinečná skúsenosť čítania filozofických diel a následná reflexia vytvárajú priestor pre otvorenie sa novému zmýšľaniu nad životom a jeho zmyslom. Treba objasniť, čo sa myslí pod výrazom „priestor“. Jednoducho povedané, filozofia nedáva definitívnu odpoveď alebo ultimátny obraz o realite, ale pôdu pre rozvíjanie otázok ľudskej existencie. Preto je jej využiteľnosť vo forme priestoru známa pri rôznych odboroch, medzi ktoré patrí aj psychológia.

Nemecký filozof Martin Heidegger definoval človeka ako ,,pobyt“ (Da-sein) a existenciu ako vrhnutosť do sveta. Ako pobyt sme vrhnutí do prúdu života a musíme sa naučiť plávať a poznávať. Rovnako ako terapia dáva človeku náradie na opravu a pomoc vlastnej psyché, filozofia dáva priestor pre stavanie nových myšlienkových budov. Aj keď filozofia a psychológia sú krásny pár, čítanie filozofie môže pôsobiť terapeuticky aj na vlastných nohách.

Vďaka svojmu originálnemu rozvíjaniu hraníc rozumu vie ponúknuť jedincovi nové perspektívy alebo doteraz neprebádané zákutia vlastnej mysle. Z príkladu vlastnej skúsenosti s úzkosťou som sa stretla s filozofiou, ktorá mi dala priestor pozrieť sa, čo hlbšie môže pre mňa reprezentovať každý úzkostný stav. Rovnako s depresiou som sa lepšie popasovala, keď som sa pýtala viac na otázky bytia a zmyslu existencie. Okrem psychoterapie sa moje duševné zdravie polepšilo aj vďaka filozofii, keďže mi dala priestor lepšie porozumieť svojej hlave. Každému, ktorý by chcel aspoň trochu nazrieť do sveta filozofie, odporúčam filozofov.

Zaradenie čítania filozofie do procesu psychohygieny je pre človeka príležitosťou ocitnúť sa v cele s Boethiom, vytvoriť si nové puto so svojimi názormi a presvedčeniami, či už si ich tzv. „overí“, alebo sa odhodlá pokračovať v hľadaní.

Text: Helena Jucková

Ilustrácie: afra.ink

Maťa, ilustrátorka tohto blogu, ti spraví tetovania v štýle čierno-bielej skice. Už od malička sa venuje kreatívnej činnosti a teraz teší svet svojím talentom vo forme tetovaní. Kontaktovať ju môžeš prostredníctvom jej účtu na Instagrame.

Jazyková korektúra: Dušan Šuster

Tento text je súčasťou činnosti OZ Psychiatria nie je na hlavu. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na Facebooku a Instagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte. Ďakujeme!

Názory autorky textu sa nemusia výlučne stotožňovať s názormi občianskeho združenia. Upozorňujeme, že autorka sprostredkúva svoju subjektívnu skúsenosť, ktorú nemožno generalizovať.