Od nájomnej vraždy k vojnovému zabíjaniu

Je to už 5 rokov (21. 2. 2018) čo vyhasli životy Jána a Martiny, ktorú chladnokrvne vykonal nájomný vrah. Odvtedy sa Slovensko aj svet šialene zmenili. Žiaľ, nedá sa povedať, že k lepšiemu. Ich vražda nie je stále úplne vyriešená, naša spoločnosť zdivela a rozdelila sa na očkovaných a neočkovaných, za mier a proti mieru, za Putina a proti Putinovi, za NATO a proti NATO. U nás sa stále vraždí a za našimi východnými hranicami sa bojuje a zomiera.

Na Slovensku bola v roku 2020 zvolená a vymenovaná nová „protikorupčná vláda“, ktorá mala byť „najlepšia vláda, aká tu kedy bola“.

„Chcem, aby to bolo v knižkách dejepisu zapísané ako najlepšia vláda, aká tu kedy bola,“ oznámil premiér Matovič po prevzatí poverenia o zostavení vlády od prezidentky Zuzany Čaputovej.
Opak sa stal pravdou. Bude sa o nej písať, že to bola vláda, ktorá od čias vlády Vladimíra Mečiara najviac polarizovala slovenskú spoločnosť a dôvera občanov v slovenských politikov klesla na najnižšiu úroveň od vzniku Slovenskej republiku v roku 1993.

Hneď s nástupom novej vlády v roku 2020 vo svete a u nás naplno nastúpila aj pandémia vírusového ochorenia COVID-19 a netrvalo dlho a s novou vládou to išlo dolu vodou. Vláda po pár dňoch na čele s premiérom Igorom Matovičom začala prejavovať svoj charakter „atómových“ plagiátorov, vekslákov, babrákov a stala sa synonymom osočovania, arogancie, neodbornosti, unáhlených rozhodnutí, ktoré spôsobili nebývalú nedôveru voči vládnym rozhodnutiam a nariadeniam, a šírenie nenávisti najmä voči odborníkom a lekárom.

A ani novinári neostali bokom. Pán ex premiér a ex minister financií, ich okrem iného nazval aj „Hitlerovskými novinármi, či skorumpovanými a zaujatými progresívnymi akoženovinármi“.

Ešte sme sa ani nestihli spamätať z doznievajúcej pandémie a 24. 2. 2022 našich susedov na Ukrajine napadli agresori z Ruska. A naša spoločnosť upadla do ešte väčšieho rozdelenia a letargie. Arogantní a hulvátski politickí súdruhovia a ľudáci, a ich hlásne trúby na uliciach aj vo virtuálnom svete svojim vreskom prehlušujú rozvážnosť a správny úsudok. Výsledkom tohto kriku a neschopnosti a nevýraznosti hŕstky ešte stále príčetných politikov je to, že nám opäť hrozí návrat uneseného mafiánskeho štátu a to ešte v horšej verzii ako pred rokom 2020.

12. 10. 2022 po streľbe na Zámockej ulici v Bratislave pred barom Tepláreň ostali ležať dvaja mŕtvi mladí muži Juraj a Matúš a jedna zranená žena. A facebookovský politik sa opäť prejavil a na sociálnej sieti vyhlásil „SOM HETERO“. Presne takéto pochabé správanie prispievalo a prispieva k tomu, že slovná nenávisť pred barom na Zámockej vyústila k zavraždeniu dvoch nevinných ľudí len za to, že sa hlásili k LGBTI+ komunite.

V našej spoločnosti naplno prekvitá povrchnosť, arogancia, neúcta k vzdelaniu, k faktom. U časti ľudí sa stratila schopnosť sebareflexie a do popredia sa dostala nadradenosť a neomylnosť.

Všetci sme omylní a rozdiel medzi tými čo si myslia, že sú neomylní a uvedomelými omylnými ľuďmi je ten, že takzvaní neomylní si svoju chybu nikdy nepriznajú a uvedomelí po pochybení uznajú, že spravili hlúposť. Neomylní si lož často mýlia s pravdou, prípadne vyhlasujú že pravda je niekde „v strede“. Medzi pravdou a klamstvom, zlom a dobrom ale neexistuje „neutralita“. Neutralita sa rovná ľahostajnosti, a to ľahostajnosti k pravde a dobru.

Lebo ako povedal Václav Havel, „Nie je možné byť neutrálnym medzi dobrom a zlom. Nie je možné byť neutrálnym medzi pravdou a klamstvom. Musíme sa zastávať dobra a tých, ktorí majú pravdu!“.

Môže sa nám zdať, že tých, ktorí sa k sebe správajú neslušne a hrubo, niektorí priam odporne a niektorí dokonca nenávistne a agresívne, je posledné 3 roky stále viac a viac. Nie je to však tak. Slušných ľudí je stále oveľa viac ako neslušných. Ale tí neslušní robia väčší rámus a preto ich je tak viac počuť. Preto nemôžeme byť ticho, ale musíme pri tom kričať. Musíme trpezlivo a opakovane trvať na spravodlivosti, demokracii, ľudských hodnotách, musíme sa zastávať dobrých a pravdivých ľudí a pomáhať im ako sa len dá. A takými sú ľudia, ktorí nekričia, ale pomáhajú chorým, slabým, zraniteľným, utláčaným, postihnutým prírodnými katastrofami, prenasledovaným a zabíjaným. Pre všetkých dobrých ľudí totiž nemá nič väčšiu hodnotu ako ľudský život, či je to na Slovensku, Ukrajine, Rusku, Sýrii, Číne, Somálsku, skrátka na celom svete.

Jednou z najhorších ľudských vlastností je ľahostajnosť. Ľahostajnosťou totiž dávame priestor zlu a klamstvám. A od zla a klamstiev je už len krok k zabíjaniu. Tak, ako to bolo v prípade Jána a Martiny, tak ako to je na Ukrajine a na celom svete. Nebuďme preto ľahostajní a to aj vtedy, keď sa už niekedy môže zdať, že nič už nemá zmysel.

Spomínať na Jána a Martinu a pomáhať na Ukrajine môžeme na budúci týždeň napríklad aj tu aj tu: