Prečo tí, čo nechcú pomáhať Ukrajine, chodia k doktorovi?
Burcujú k tomu najmä politici Smeru, Repuliky a ĽSNS. Najviac huláka Blaha. Samozrejme, oni vedia, že vojenská pomoc v skutočnosti Ukrajine nie je predlžovanie vojny. Ide im len o oklamanie svojich voličov. Je to pomoc v núdzi, ktorá slabšiemu dáva šancu na prežitie.
Typická hlúpost, čo Blaha a iní konšpirátori neustále omieľajú, je názor, že posielanie vojenskej pomoci Ukrajine je predlžovanie vojny. Nuž, majú v podstate pravdu. Keby Ukrajine zbrane neposielame (nielen my, ale celý Západ), vojna sa skončí oveľa rýchlejšie. S najväčšou pravdepodobnosťou (hraničiacou s istotou) by už dávno bolo po nej.
Rovnako, ako by už bolo po Ukrajincoch. Skončili by všetky sny o demokracii, o pokoji, o rozvoji, o slobode, o dobrom živote. Pravdepodobne o živote ako takom. Všetci si totiž pamätáme na zverstvá ruských vojakov napríklad v Buči. Také niečo by nastalo v celej Ukrajine. Toto je však ten dodatok, ktorý Blaha a ostatní svojim poslucháčom akosi zabudnú povedať.
Predstavte si, že prídete do domu svojich rodičov a pri schodoch nájdete v bezvedomí vašu mamu. Je vám jasné, že spadla zo schodov a zlomila si nohu. Čo urobíte? Máte dve možnosti:
– zavoláte jej záchranku
– necháte ju tak
Ak ste zvolili prvú možnosť, gratulujem, zachovali ste sa správne. Blaha a ostatní konšpirátori by sa vás však snažili presvedčiť, že záchranka vašej mame len predlžuje trápenie. V podstate je to pravda – ak by ste ju nechali napospas osudu, pravdepodne by čoskoro zomrela. Stále by bola v bezvedomí, takže by sa netrápila. Ak jej však zavoláte záchranku, tá ju vezme na ošetrenie do nemocnice a potom bude chodiť minimálne dva mesiace s nohou v sadre. Nebude môcť chodiť do práce, bude ju to bolieť, plus môže mať ešte iné zranenie hlavy spojené s ďalšími problémami. Je to teda predlžovanie jej trápenia?
Dajme si iný príklad. Vykračujete si po ulici a náhodou idete okolo domu svojho známeho. Z ulice je cez otvorené okno vidieť do izby. Prekvapí vás, keď v nej uvidíte svojho kamaráta, ako drží ruky nad hlavou. V miestnosti je s ním niekto iný – zlodej. Ten má v ruke nôž a ohrozuje vášho kamaráta. Zlodej je otočený chrbtom a váš kamarát vás cez okno uvidí. Poprosí vás o pomoc. Vy náhodou u seba máte taser (prípadne nôž, slzný sprej alebo baseballku). Cez okno mu ho môžete podať, kamarát zlodeja zneškodní a bude zachránený. Urobíte to? Dáte mu zbraň, aby sa mohol brániť? Je to len predlžovanie bitky, ktorá sa uňho doma odohráva? Nebolo by lepšie, ak by mu váš kamarát dal všetky peniaze a cennosti a nechal od zlodeja dobodať?
Prečo si nikto z tých, čo nechcú pomáhať Ukrajine, ešte nikdy nepoložil otázku, či pri chorobe majú užívať lieky? Či pri zlomenej nohe je treba ísť k lekárovi? Či treba pomôcť chorým rodičom? Či treba vôbec niekomu niekedy pomôcť? Ak ste si vy aspoň na jednu z týchto otázok odpovedali „áno“, v tom prípade by ste mali podporovať posielanie zbraní Ukrajincom. To je jediný spôsob, ako im pomôcť. Jediný spôsob, ako ich zachrániť.
